Chcete sa stať vychovávateľom? Problematika výcviku vodiacich psov

apr 29 2011

„Viesť nevidiacu osobu je asi najnáročnejšia práca, akú ľudský tvor vyžaduje od akéhokoľvek zvieraťa.“
Bruce Johnson,
odborník v problematike výcviku vodiacich psov

Vodiaci pes je v každej krajine právom obdivované zviera, ktoré poskytuje pomoc človeku so zrakovým postihnutím v oblasti mobility. Šteniatka pre túto prácu sa rodia v špecializovaných chovoch, ktoré majú za úlohu produkovať geneticky vhodných psov. Základom úspešného výcviku je správna socializácia a výchova týchto psíkov hneď od narodenia, ktoré zabezpečia psovi predpoklady pre zvládnutie tohto náročného výcviku.

Výchova psa je dlhodobý proces pôsobenia človeka na zviera, pričom človek určuje pravidlá. Je ale bezpodmienečne nutné zabezpečiť šteniatku zrozumiteľnosť našich požiadaviek tým, že mu ich pretlmočíme do jazyka, ktorému rozumie. Základom tohto jazyka je reč tela a gestá, ktoré mu tlmočia naše postoje k jeho správaniu a prejavom. Pri verbálnej komunikácii so psom je, okrem naučených slovných povelov, dôležitá intonácia hlasu.

Ešte s maminou čakajúce na ľudské rodinyEšte s maminou čakajúce na ľudské rodiny

Socializácia psa je postupné začleňovanie jednotlivca do spoločnosti. Je to teda postupné spoznávanie všetkých vonkajších podnetov. Výchova a socializácia nie sú totožné, ale v tejto problematike spolu úzko súvisia. Do veku 7. týždňov zabezpečujú socializáciu šteniat pracovníci Výcvikovej školy pre vodiacich psov Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), po tomto období preberajú túto funkciu vychovávatelia.

Napriek tomu, že výchovu budúcich vodiacich psov pokladáme za zložitý proces, môže sa jej zúčastniť každý, kto si vie pre šteniatko nájsť dostatok voľného času, je ochotný sám sa učiť ako šteniatko správne vychovávať a komunikovať s ním, ale najmä chce pomôcť ľuďom so zrakovým postihnutím. Odmenou pre vychovávateľa budúceho vodiaceho psa je radosť z dobre vychovaného sebavedomého šteniatka, ktoré bude schopné prebrať na seba zodpovednosť a pomôže tak človeku so zrakovým postihnutím prejsť rôznymi miestami a situáciami, na ktoré by si sám netrúfol. Vycvičený vodiaci pes sa tak stane nielen celoživotným priateľom človeka so zrakovým postihnutím, ale aj jeho pomocníkom a sprostredkovateľom kontaktu ostatným svetom.

Keď vyrastiem budem pomáhaťKeď vyrastiem budem pomáhať

Spýtali sme sa jednej mladej ženy, ktorej sme vodiaceho psa pridelili v roku 2009, čo by všetkým, ktorí sa na tomto procese podieľajú, povedala o svojom vodiacom psovi. Táto mladá žena sa viac ako štyri roky nepohybovala vonku sama. Ako povedala, bála sa.
Už sa nebojí, chodí sama so svojou štvornohou kamarátkou a hovorí o nej takto:
„Adelka, ďakujem Ti za Tvoju nezištnú lásku, úprimné priateľstvo a nekonečnú oddanosť. Vrátila si mi slobodu, samostatnosť a pocit užitočnosti. Si moja spoločníčka v tme, ktorá ma obklopuje a vlastnými očami mi ukazuješ svet. Ďakujem Ti Adelka, moja priateľka, môj vodiaci psík.“

Spoločný cvičak šteniatok z vrhu FSpoločný cvičak šteniatok z vrhu F

Pridajte sa k skupine vychovávateľov z Výcvikovej školy pre vodiacich psov ÚNSS (VŠVP), ktorí za svoju dobrovoľnícku činnosť získali ocenenie Bratislavskí dobrovoľníci roka 2010 v kategórii Dobrovoľnícky projekt roka. Toto ocenenie udeľuje Občianske združenie C.A.R.D.O. a Ministerstvo vnútra SR.

Čo všetko bude Vašou úlohou?

Úlohy vychovávateľa.

Základnou a prvoradou úlohou je vybudovať pozitívny vzťah medzi človekom a psom, naučiť šteniatko absolútnej dôvere a rešpektu k človeku tak, aby človek zostal v každej situácii pre svojho psíka prioritou. Pes je kvalitne pripravený vtedy, keď dôkladne pozná ľudský svet (interiér aj exteriér), je oboznámený nielen s rôznymi prostrediami, ale aj so všetkými situáciami, ktoré sa v bežnom živote vyskytujú, vie kde sa má ako správať a dokáže rešpektovať všetky naše požiadavky.

U ľudskej maminy na rukáchU ľudskej maminy na rukách

Pes a človek sú druhovo veľmi odlišní a majú samozrejme, aj odlišný spôsob komunikácie a odlišnú škálu výrazových prostriedkov. Aby bol vychovávateľ vo svojom snažení úspešný, musí výchovu psíka realizovať s ohľadom na etológiu psa, musí sa tiež naučiť, a aj sám používať, komunikačné prostriedky, ktoré sú pre psíka zrozumiteľné, s čím mu pomôžu pracovníčky VŠVP.

Pozitívny prístup k psíkovi

Výchova šteniatka začína v momente, keď si ho človek prinesie domov. Je založená na pozitívnom prístupe k psovi, teda za akýkoľvek náznak ochoty a spolupráce, ako aj snahy kontaktovať človeka fyzicky (dotykom ňufáka) musí byť šteniatko nadšene chválené. Na rozdiel od klasickej kynológie, pri výchove nepoužívame odmeny, pes sa musí naučiť pracovať pre človeka pre to, že ho má rád a že je preňho najlepším kamarátom a vodcom, na ktorého sa môže vždy spoľahnúť. Splnenie tohto kritéria u mladého psa je podporované špecializovaným chovom, kde sú vyberaní rodičia s vhodnými vlastnosťami.

Hranie sa so psom

Základom úspešnej výchovy je, aby šteniatko vyrastalo v príjemnej atmosfére rodinnej pohody, malo pocit, že je dôležitým členom rodiny, nie však stredobodom pozornosti. Mimoriadne dôležitá pre pozitívny vzťah človeka a šteniatka je hra. Hrou sa šteniatko učí a upevňuje sociálny kontakt v rodine. Hra navodzuje pocit bezpečia a uvoľňuje napätie. Pod pojmom hra však netreba rozumieť to, že dáme šteniatku k dispozícii množstvo hračiek a necháme ho, aby sa hralo. Hrou je myslená aktívna hra človeka so šteniatkom, pričom sa šteniatko učí poznávať rôzne veci, situácie a reakcie. Zároveň sa učí komunikácii s človekom.

Hygienické návyky

Počas prvého týždňa by malo byť šteniatko v neustálom kontakte so svojím novým pánom, aby si s ním vytvorilo čo najpevnejšie puto. Malé šteňa, pokiaľ nespí, nevydrží necikať ani hodinu, preto prvé, čo sa učí, sú hygienické návyky. Šteniatka v našom programe nikdy neučíme urobiť potrebu vo vnútri a taktiež ho za prípadnú nehodu nekarháme, ani mu do nej nestrkáme ňufák. Hygiene ho učíme pozitívnym prístupom, teda chodíme s ním čo najčastejšie von a každú potrebu vonku veľmi chválime a tešíme sa z nej. Psík je prirodzene čistotný, takže veľmi rýchlo pochopí, kde sa má vyprázdňovať. Celý náš kolektív uznáva rovnakú filozofiu a to, že trávniky zostávajú po našich psíkoch vždy čisté! Nie je možné stať sa vychovávateľom, pokiaľ neviete časovo zabezpečiť veľmi časté „venčenie“ šteniatka. Šteniatko nesmie počas prvých týždňov zostávať doma samé bez kontroly.

K hygiene patrí aj utieranie labiek a bruška. Je dôležité, aby si šteniatko zafixovalo, že skôr ako vojde do bytu, musí počkať na očistenie srsti.
V prvých štyroch mesiacoch veku šteňaťa, nie je vhodné nechávať psíka dlho samého v byte. Súčasne ale musí psík v dospelosti zvládnuť zostať doma, alebo aj v cudzom prostredí (napr.v hoteli) sám. Ideálne teda je, keď začneme s niekoľkými minútami (vysypanie smetí) a postupne interval samoty predlžujeme. Vo veku jedného roka by mal psík zvládnuť 7-8 hodín osamote. Ak má na to vychovávateľ v zamestnaní podmienky, je možné, po dohode s nami, brať si šteniatko so sebou do práce.

Socializácia

Veľmi dôležité je šteniatko socializovať najmä vo veku 8-16. týždňov, čo znamená ukázať mu čo najviac vecí a životných situácií z ľudského sveta. Nakoľko šteniatko ešte fyzicky nezvládne dlho chodiť, je vhodné striedavo ho nosiť aj na rukách či v taške. Práve v tomto období sa vytvára ich osobnosť a skúsenosti, ktoré nadobudnú (či už pozitívne alebo negatívne) si ponesú celý život. Z toho vyplýva, že aj šteňatá mimoriadne nadané, bez týchto socializačných skúseností zaostávajú a naopak, priemerné zvieratá s veľmi kvalitnou socializáciou môžu byť schopné vynikajúcich výkonov.

Je to síce náročné, no veľmi pekné a zaujímavé obdobie v živote šteniatka, keď sa vychovávateľ šteniatku veľmi intenzívne venuje, oboznamuje ho zo všetkým dôležitým okolo neho a zároveň formuje jeho osobnosť. Toto obdobie sa nedá ani posunúť, ani vrátiť späť, a preto si treba uvedomiť, že čo sa v tomto období zmešká, je nenahraditeľná strata a nebude sa dať nikdy dobehnúť.

Príklady, čo všetko treba počas socializácie šteniatku ukázať:

  • veci a zvuky v domácnosti: elektrospotrebiče v prevádzke, kladivo, sporák, hrkotanie hrncov, zvonček na vstupných dverách, šaty zavesené v šatníku, zvonenie telefónu, hlasnú hudbu, buchnutie dverí, zvuk spadnutých predmetov, umývanie sa vo vani, spláchnutie WC, tmavé kúty v dome, schody, výťah, návštevu iných bytov, kancelárií a pod.
  • dopravné prostriedky: cestovanie všetkými dopravnými prostriedkami (električka, trolejbus, autobus, vlak, auto) autobusovú a vlakovú stanicu, húkajúcu loď atď..
  • veci na ulici – rušnú premávku (veľké autá, motorky, húkajúce sanitky), rušné križovatky, priechody pre chodcov, davy ľudí, kočíky, korčuliarov, cyklistov, pobehujúce deti, vtáky - hlavne holuby, zvláštnych ľudí (s barlami, na invalidnom vozíku, v pršiplášti, s dáždnikom, v krikľavých uniformách a pod.) sochy, podchody nadjazdy, rôzne typy schodov, stavebné stroje pri práci, rampy, bezpečnostné prechody pri stavbách, lešenia, mosty, terasy, námestia, rôzne obchody, reštaurácie, letné posedenia vonku, štadión, živú hudbu, veľké nákupné centrá, rôzne typy podlahových povrchov, eskalátory, presklené schody, rôzne zvieratá, kolotoče….

Stanovenie hraníc a pravidiel

Určenie pravidiel od útleho veku je pre šteňa veľmi dôležité, ináč sa vo svojom okolí nevie zorientovať. To sa dá dosiahnuť systematickou a dôslednou prácou so šteniatkom. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že žiadne výnimky pravidlo nepotvrdzujú, iba ho kazia. To, čo je zakázané, musí byť jednoznačne zakázané vždy, nie iba, keď sa nám to hodí. Zakázané je vždy napríklad: zbieranie odpadkov, vyskakovanie na ľudí, ležanie v posteli či na gauči, kŕmenie z ruky, žobranie jedla ..., skrátka, ak pán šteniatka povie na niečo nie, znamená to pre šteňa vždy nie. Dôležité je psíka ihneď pochváliť ak na náš povel fuj prestane s nežiaducou činnosťou, čím sa naučí, že keď poslúchne, tak sa naňho nehneváme, hoci pred tým urobil niečo zle. Podporíme tak v ňom pozitívnu motiváciu k ďalšiemu vykonávaniu našich povelov.

Vychovávatelia s ich ratolesťamiVychovávatelia s ich ratolesťami

Zhruba medzi 7-14 mesiacom veku prichádza puberta, keď psík skúša presadzovať vlastné záujmy a porušovať stanovené hranice a pravidlá, preto aj v tomto období je obzvlášť dôležité, aby človek trval na ich presnom dodržiavaní. Pokiaľ ale vychovávateľ dôsledne pracoval so šteňaťom od malička, nemusí sa ani tohto obdobia obávať.

Učenie základných povelov

S pribúdajúcim vekom šteniatka rastie jeho schopnosť sústrediť sa na človeka, a tak ho postupne učíme základné povely, ktoré by mal ovládať každý pes, pričom postupujeme s ohľadom na vyspelosť konkrétneho jedinca. Pri všetkých poveloch je dôležitá dôslednosť, teda keď už človek povel zadá, šteniatko ho musí splniť. Pokiaľ človek vopred vie, že ho nie je schopný dotiahnuť do konca, radšej povel nezadáva, inak sa psík naučí, že povely sa nemusia vždy plniť. Konkrétny zoznam povelov, ktoré by mal psík ovládať, má vychovávateľ k dispozícii v manuáli, ktorý dostane spolu so šteniatkom a, samozrejme, s ich realizáciou sú mu vždy nápomocné pracovníčky VŠVP.

Privolanie psa

Základom absolútnej ovládateľnosti psa človekom je odvolanie psa na povel z akejkoľvek preňho zaujímavej situácie (najmä od iného psa). Je to prvá vec (spolu so zákazkovým povelom fuj), ktorú psíka učíme. Aj keď sa to možno nezdá, najlepšie sa tento povel naučí šteniatko práve v tomto najútlejšom veku, keď ešte nemá tendenciu od nás utekať, resp. je také malé, že sa dá chytiť. Pokiaľ privolanie nezvládne vychovávateľ, nezvládne to pre svoj hendikep ani nevidiaci a pes bude s veľkou pravdepodobnosťou z programu vyradený.
Pri privolaní je veľmi dôležité, aby psík nielen prišiel k človeku, ale ho aj fyzicky kontaktoval (dotkol sa ho ňufákom ruky alebo nohy), čo je opäť rozdielne od klasickej kynológie, ale nevyhnutné pre človeka, ktorý psíka nevidí.

Chodenie na vôdzke

Od malička zvykáme šteniatko na obojok a vodidlo a snažíme sa na voľnom vodidle upraviť pohyb psíka hlasom a pochvalami tak, aby psík išiel nie v klasickej pozícii „pri nohe“, ale mierne pred nami. Psík nesmie na vodidle vyvíjať ťah.

Pracovné prechádzky

Pred pracovnou prechádzkou dostane psík šteňací postroj, jednak aby si jeho telo naň zvyklo, ale najmä, aby sa naučil, že v postroji sa pracuje, a teda sa treba plne sústrediť na človeka, jeho povely, že sa nesmú kontaktovať iné psy a ľudia, že pri práci sa neodbočuje z chodníka či neňuchá zem. Cieľom týchto vychádzok je naučiť psa vyrovnaným tempom viesť človeka podľa jeho pokynov cez akýkoľvek priestor a situáciu bez toho, aby to psíkovi spôsobovalo stres. Dĺžku pracovnej prechádzky prispôsobujeme veku šteniatka, zakončíme ju vždy pozitívne, teda keď šteniatko pekne ide, zastavíme ho, vychválime a za odmenu je vhodné nechať ho vybehať na voľno, alebo sa s ním pohrať.

Šteniatka potrebujú veľa láskyŠteniatka potrebujú veľa lásky

Staňte sa vychovávateľom

V predchádzajúcom texte sme sa snažili priblížiť dôležité momenty pri práci so šteniatkom v našom programe. Vychovávateľom sú okrem podrobného manuálu kedykoľvek k dispozícii pracovníčky VŠVP, ktoré mu poradia a pomôžu s konkrétnymi problémami, pretože každé šteniatko má inú povahu a môže vyžadovať aj trochu iný prístup vo výchove.

Šteniatko zostáva vo vychovávateľskej rodine zhruba na dobu 10 - 14 mesiacov, počas ktorých si treba vyhradiť čas aj na spoločné cvičenia (pri malých šteniatkach je spoločné alebo individuálne cvičenie potrebné každý týždeň, neskôr podľa potreby, minimálne však 1-2x do mesiaca).

Vychovávateľka so šteniatkomVychovávateľka so šteniatkom

Nie všetky vychovávané šteniatka sa stanú vodiacimi psami. Svoju rolu tu zohráva genetika, zdravotný stav a ešte niekoľko dôležitých aspektov. Nie všetky vieme ovplyvniť, a tak treba počítať aj s tým, že práve to vaše sa nemusí stať vodiacim psom. Kvalitne vykonaná práca vo výchove sa ale nikde nestratí. Niektoré psíky sa možno budú hodiť pre asistenciu, canisterapiu, športovú kynológiu, alebo sa stanú skvelými rodinnými spoločníkmi. V každom prípade sa ale budete podieľať na procese, ktorý prinesie niekomu radosť.

Ak máte záujem rozšíriť náš kolektív a pripojiť sa k našej zmysluplnej práci, prípadne máte záujem o bližšie informácie o našej práci, neváhajte a kontaktujte nás na:
Katarína Hornišová, tel. č: 02/692 034 37, mobil: 0911 11 93 97,
e-mail: hornisova@unss.sk

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska je občianske združenie, ktoré združuje nevidiacich a slabozrakých občanov, ich priaznivcov, priateľov a rodičov. V súčasnosti má viac ako 5 500 členov združených v 69 základných organizáciách. Svoje služby, poradenstvo a aktivity poskytuje zrakovo postihnutým ľuďom v každom kraji Slovenska.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska vznikla v roku 1990 a 7. apríla 2010 oslávila 20. výročie svojho založenia.