Medzipohlavné rozdiely správania žiakov nižšieho sekundárneho stupňa vzdelávania

sep 27 2016

Gender Differences of Lower Secondary School Students‘ Behaviours

Abstrakt: Prejavy školského správania sú podstatne ovplyvňované tým, ako žiak vníma druhých žiakov v triede, alebo ako prežíva realizáciu aktivít v školskom prostredí. Táto štúdia sa zameriava na prejavy školského správania dievčat a chlapcov. Prostredníctvom upraveného škálového dotazníka (Mezera, 1999, 2000) sa vykonával zber dát na vzorke 105 žiakov 9. tried bežných základných škôl. Analýza sa zakladala na troch premenných: Sociabilita, Negativizmus, Emočná labilita. Rozdiely boli zistené medzi dievčatami a chlapcami v premennej Emočná labilita a Negativizmus, kde dievčatá skórovali signifikantne vyššie v premennej Emočná labilita, a chlapci v premennej Negativizmus.
Kľúčové slová: emočná labilita, negativizmus, sociabilita, školské správanie

Abstract: Students’ school behaviors demonstrations are significantly influenced by the how students perceive other students in a class; or how students experience the participating in activities in the school environment. The present study describes the behavior demonstrations of girls and boys at school. The data were collected through adapted scale questionnaire (Mezera, 1999, 2000). The research sample consisted of 105 students in 9th grade of Slovak mainstream primary schools. The analysis of results is based on following three variables: Sociability, Negativism, Emotional lability. There were found differences between girls and boys in the variable Emotional lability and Negativism; girls scored higher within the variable Emotional lability, while boys reached higher score in the variable Negativism.
Key words: emotional lability, negativism, sociability, school behaviors

Školská trieda patrí medzi základné sociálne útvary žiaka a je miestom, kde trávi významnú časť svojho života. Tu sa dostáva do závažných sociálnych vzťahov a situácii, ktoré sú zdrojom pozitívnych a negatívnych podnetov, ale aj celého radu osobných problémov a konfliktov. V školskom prostredí musia žiaci a učitelia porozumieť tomu, že ostatní majú jedinečné vlastnosti, ktorými sa od seba odlišujú. Taktiež, potrebujú porozumieť tomu, že druhí samostatne myslia, cítia a poznajú rôzne veci. Pravdou však je, že problémy v správaní dnešných žiakov rapídne narastajú. Dochádza k nárastu negatívnych spoločenských javov, nielen u chlapcov (Hanish, Guerra, 2004; Schwartz, 2000), ale aj u dievčat (Crick, Bigbee, 1998). Prejavy správania žiakov v školskom prostredí možno považovať za odraz vnútorných procesov každého žiaka. Preto sa zameriavame na kognitívnu dimenziu, ktorá sa týka názorov a myšlienok žiaka, afektívnu orientujúc sa na pocity a emocionálne reakcie žiaka a behaviorálnu, ktorá sa týka sklonov k správaniu, či konaniu. V tomto kontexte sa venujeme medzipohlavným rozdielom v prejavoch školského správania v prostredí nižšieho sekundárneho stupňa vzdelávania.

PREJAVY ŠKOLSKÉHO SPRÁVANIA

Na vzniku a pretrvávaní negatívnych foriem správania prerastajúcich do porúch správania žiakov sa podieľa súbor viacerých činiteľov: činitele osobnosti dieťaťa, faktory rodinného prostredia a širšieho sociálneho prostredia, resp. rovesnícke skupiny detí, triedny kolektív
a škola (Leskovjanská, 2010). Z radu činiteľov sa zameriame na biologické faktory, pohlavie. Tie môžu zvyšovať pravdepodobnosť vzniku a rozvoju porúch správania (Vágnerová, 2005). U jedincov mužského pohlavia dochádza k poruchám správania oveľa častejšie, ako u žien. Dôvodom, je okrem iného, väčšia tendencia k agresívnym spôsobom správania u mužov, vzhľadom k mužskému pohlavnému hormónu testosterónu (tamtiež). Gruseca et al. (1990) uvádzajú argumenty, že tradičné roly muža a ženy vytyčujú určité hranice, ktoré sú výrazne obmedzujúce. Týka sa to hlavne toho, že od detstva sa kladú odlišné požiadavky na dievčatá a chlapcov. Rodičia a učitelia často uprednostňujú určité vzorce správania, ktoré zahŕňajú striktné predstavy o vhodných spôsoboch správania dievčat a chlapcov. Chlapcov od malička nabádajú k fyzickým, pohybovým aktivitám a očakáva sa od nich väčšia agresivita, kým od dievčat sa očakáva jemnejšie, tichšie, pokojnejšie správanie a vyjadrovanie sa viac slovne, ako pohybovo, alebo fyzickou argumentáciou (Shieman, 2005).

Za významné v kontexte školského prostredia považujeme, aj sociálne faktory. Na žiaka môžu negatívne pôsobiť sociálne skupiny, najčastejšie ide o skupinu vrstovníkov, spolužiakov, najmä pokiaľ by predstavovali asociálne zameranú partiu so špecifickými normami a hodnotami. Pre rozvoj detskej osobnosti a správania, je partia viac, ako pôsobenie iných sociálnych faktorov (Vágnerová, 2005). Vplyv spoluvrstevnických skupín a partií sa rovnako môže stať faktorom, ktorý ovplyvňuje tendenciu k poruchám správania. Z tohto dôvodu, je potrebné upriamiť pozornosť na prejavy školského správania žiakov. Na základe analýzy problematiky výukových a výchovných problémov žiakov v základných a špeciálnych školách, ktorá sa uskutočnila v roku 1991 (In Mezera, 1999, 2000), sa ukázalo, že školské činnosti a správanie neprispôsobivých žiakov, ako určitý súbor, sa prejavili aj v položkách sociabilita, negativizmus, alebo emočná labilita. Orientujúc sa na edukačné prostredie, skupinu rovesníkov, je sociabilita, ako schopnosť vytvárať, udržiavať na kvalitnej úrovni a rozvíjať interpersonálne vzťahy, nepochybne jednou z najvýznamnejších sociálnych spôsobilostí žiaka, a pri socializácii jednotlivca zohráva kľúčovú úlohu (tamtiež). Ak nie je dostatočne utvorená a upevnená, neprejavuje sa socializačné úsilie, ani prosociálne postoje voči prostrediu, ktoré jedinca obklopuje. Sociabilita, do istej miery, charakterizuje kvalitu priamych vzťahov žiaka s opačným pohlavím a formy komunikácie vo výchovnej skupine, alebo školskej triede. Tu sa žiak dostáva do situácii, ktoré môžu podporovať odmietavé reakcie žiaka prejavujúce sa vzdorom, a odporom k činnostiam. K negatívnym prejavom školského správania, medzi dievčatami a chlapcami, zaraďujeme negativizmus, ktorý je charakterizovaný tendenciou k negácii aktuálne realizovanej činnosti. Je potrebné rozlišovať prejavy sociálneho správania negativizmu, a jednoduchej neposlušnosti. Tento značne jednoduchý rozdiel sa spája s výskytom celého radu spoločenských prejavov, pričom pre neposlušnosť, ako nešpecifickú poruchu správania, nie je charakteristická zámerná, alebo mimovoľná negácia v prejavoch správania žiaka, ale skôr negovanie, a zámerné zanedbávanie inštrukcií, pokynov, alebo školských aktivít, ku ktorým nie je žiak z rôznych dôvodov dostatočné motivovaný. Posledná významná oblasť prejavov žiaka v školskom prostredí je emočná labilita. Žiaka sprevádza pri prežívaní a konaní, môže vystupovať v motivačnej úlohe, ale skôr podmieňuje nevyváženosť a výkyvy najrôznejšieho stupňa. Emočnú labilitu môžeme brať ako priamy dôsledok sociálnych vplyvov, ktoré ústia do porúch emočného vývinu, dievčat a chlapcov, alebo až k ich sociálnemu vylúčeniu (Guralnick, Neville, Hammond, Connor, 2006).

Prejavy školského správania žiakov, s ktorými sa v škole stretávame, vyžadujú veľkú pozornosť. Odvolávajúc sa na vyššie uvedené, je naším zámerom identifikovať prejavy školského správania, dievčat a chlapcov, v školskom prostredí. Cieľom nášho výskumu je zistiť, u ktorých premenných (sociabilita, negativizmus, emočná labilita) sa štatisticky líšia predmetní žiaci.

VÝSKUMNÁ VZORKA

Výskumná vzorka bola tvorená 105 respondentmi nižšieho sekundárneho stupňa vzdelávania, resp. žiakmi 9. ročníka vo veku od 14 do 15 rokov. Z celkového počtu respondentov bolo 44 (42 %) chlapcov a 61 (58 %) dievčat. Výskumná vzorka bola tvorená žiakmi zo slovenských bežných základných škôl v Nitre a v Košiciach. Výskum bol zrealizovaný v rozmedzí od októbra 2015 do novembra 2015.

METÓDA

Škálový dotazník školského správania (ŠDŠS) podľa Mezeru (1999, 2000) obsahuje položky, ktoré možno považovať za indikátory individuálneho správania. Vo výskume boli posudzované: Sociabilita, Negativizmus, Emočná labilita. Jednotlivé položky relatívne objektívne zachytávajú pozorovateľné prejavy individuálneho, alebo skupinového správania žiaka, interakcie medzi žiakom a spolužiakmi v triede. Subškála bola tvorená troma položkami pre Sociablitu, piatimi položkami pre premennú Negativizmus a šiestimi položkami pre Emočnú labilitu. Pri administrácii žiaci odpovedali na otázky pomocou miery súhlasu na škále Likertovho typu pozostávajúcej z piatich stupňov. Reliabilita nástroja meraná Cronbachovým Alfa koeficentom celého nástroja bola uspokojivá (α = 0.716).

VÝSLEDKY

Výsledky štatistických analýz sú prezentované v tabuľke 1 a 2. Štatistické analýzy boli realizované v štatistickom programe IBM SPSS 20 a STATA 13. Skúmanie rozdielov premenných dotazníka ŠDŠS (Sociabilita, Emočná labilita, Negativizmus) od Mezeru (1999; 2000) u žiakoch jednotlivých kategórií bolo uskutočnené prostredníctvom Studentovho t-testu pre dva nezávislé výbery.

Tabuľka 1 Deskriptívna štatistika výskumných dát

*Pozn.: N- počet; Min- minimálne získané skóre v príslušnej skupine; Max- maximálne získané skóre v príslušnej skupine; M- priemer; SD- štandardná odchýlka; SEM- štandardná chyba priemeru; Skewness- šikmosť rozdelenia; Kurtosis- špicatosť množiny údajov

V tabuľke 1 sú prezentované popisné údaje o intenzite jednotlivých skúmaných premenných. Priemerné skóre pre obe výskumné skupiny v premennej Sociabilita je M = 11.52 so štandardnou odchýlkou SD = 2.42, v premennej Emočná labilita je priemer M = 18.97 štandardnou odchýlkou SD = 4.740, a v premennej Negativizmus je priemer pre obe výskumné skupiny M = 19.06 štandardnou odchýlkou SD = 3.553. Na základe šikmosti a strmosti distribúcie dát, môžeme konštatovať, že dáta spĺňajú kritéria normality, okrem premennej negativizmus, kde sa strmosť pohybuje mimo intervalu (-1 až +1). Analýzu sme doplnili o Kolmogorov-Smirnov R koeficient, na základe ktorého sme potvrdili symetriu množiny údajov (R = 1151; p = 0.142), a na ďalšie analýzy sme volili parametrické testy.

Tabuľka 2 Medzipohlavné rozdiely v premenných dotazníka ŠDŠS

*Pozn.: N- počet; M- priemer; SD- štandardná odchýlka; df- stupne voľnosti; t- Studentov t-test; p- hladina štatistickej významnosti

Pri hodnotení správania u žiakov jednotlivých výskumných kategórií v premenných dotazníka ŠDŠS sme zistili, štatisticky významný rozdiel (na hladine 0.05) v premenných Emočná labilita (F = -2.088; p = 0.039), a Negativizmus (F = 2.767; p = 0.007). V premennej Emočná labilita, dievčatá prejavili vyššie priemerné skóre o 1.93 bodu v porovnaní
s chlapcami. Na druhej strane, v premennej Negativizmus, chlapci prejavili vyššie priemerné skóre o 1.89 bodu, v porovnaní s dievčatami. V premennej Sociabilita, nebol zistení štatisticky signifikantný rozdiel (Tabuľka 2).

Graf 1 Medzipohlavné rozdiely v Emočnej labilite

Graf 2 Medzipohlavné rozdiely v Negativizme

V grafe 1 a 2, je prezentované grafické znázornenie rozdielov premenných, medzi ktorými sa výskumne skupiny štatisticky signifikantne líšili. V premennej Emočná labilita, sa skóre dievčat pohybuje okolo priemeru, kým skóre u chlapcov je koncentrované v rozmedzí od 15 až 30 bodov. V Negativizme, dievčatá dosahovali priemerne vyššie skóre, avšak u oboch pohlaviach, zaznamenávame negatívnu šikmosť rozloženia dát, čiže skóre oboch výskumných skupín sa prevažne pohybuje nad priemerom (Graf 1; Graf 2).

DISKUSIA A ZÁVER

Zaoberali sme sa prejavmi školského správania u dievčat a chlapcov. Zistili sme štatisticky významný rozdiel (na hladine 0.05) v premenných Emočná labilita a Negativizmus. V premennej Emočná labilita, dievčatá prejavili vyššie priemerné skóre o 1.93 bodu, v porovnaní s chlapcami. V premennej Negativizmus, chlapci prejavili vyššie priemerné skóre o 1.89 bodu, v porovnaní s dievčatami. Podobné zistenia zaznamenali Sobanski, Banashewski, Chen et al. (2010). Štúdia ukazuje, že významný stupeň emočnej lability sa vyskytuje u viacerých, ale nie všetkých, žiakov a dospievajúcich s ADHD. Na druhej strane, závažnejšia emočná labilita, bola zistená u niečo starších a častejšie u dievčat ako
u chlapcov. V tejto súvislosti, pod skutočnými rozdielmi vo vývine, chlapcov a dievčat, môžeme rozumieť nevýrazné prekrývajúce rodové diferencie, napríklad vyššia miera agresivity u chlapcov a výraznejšia hierarchia dominancie v chlapčenských skupinách (Langmeier, Krejčířová, 1998). Vo viacerých štúdiách (Keane, Calkins, 2004; Taylor, Liang, Tracy, Williams, Seigle, 2002) je potvrdená vyššia senzitivita dievčat a vyššia agresivita chlapcov, čo môže neskôr spôsobovať problémové správanie. Uvedomujeme si, že vymedzenie hraníc problémového správania a prejavov školského správania žiaka si nepochybne vyžaduje viac pozornosti, pretože dynamika školského správania žiakov je determinovaná celým radom činiteľov. Pravda, výsledky, ktoré v štúdii interpretujeme, môžeme považovať za problém, ktorý môže mať dôsledky pre zdravý vývin a formovanie osobnosti mladých ľudí. Aby sme tomuto javu predchádzali, príp. aby sme problémové správanie v školskom prostredí eliminovali, tak u dievčat, ako aj u chlapcov, je potrebné sa zamerať napríklad na rozvoj sociálnych kompetencií. Tie môžu výrazným spôsobom ovplyvniť nielen sociálne postavenie žiakov v triede, ale ich správanie. Rozvojom sociálnych kompetencií smerujeme k zdravému duševnému a sociálnemu vývoju a tým môžeme pomôcť žiakom vyrovnať sa s viacerými výzvami vo svojom živote (Elias, 1995).

Autori:
Mgr. Eva Lörinczová
Mgr. Robert Tomšik

Autori pôsobia na Katedre pedagogiky, Pedagogickej fakulty, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Zoznam bibliografických odkazov

CRICK, N. R. - BIGBEE, M. A. 1998. Relational and overt forms of peer victimization:
A multiinformant approach. Journal of Consulting and Clinical Psychology. 66, s. 337-347.

ELIAS, M. J. Primary prevention as health and social competence promotion. Journal of Primary Prevention. 1995, 16 (1), s. 5–24.

GRUSEC, J. R. – LOCKHART, R. S. – WALTERS, G. C. 1990. Foundations of psychology. Toronto : Copp Clark Pittman. Longman Company.

GURALNICK, M. J. - NEVILLE, B. - HAMMOND, M. - CONNOR, R. T. 2006. The Friendships of Young Children with Developmental Delays: A Longitudinual Analysis. J Appl Dev Psychol. 28 (1), s. 64-79.

HANISH, L. D. - GUERRA, N. G. 2004. Aggressive victims, passive victims, and bullies: Developmental continuity or developmental change? Merrill-Palmer Quarterly. 50, s. 17-38.

KEANE, S. - CALKINS, S. D. Predicting kindergarten peer social status from toddler and preschool problem behavior. Journal of Abnormal Child Psychology. 2004, 32, s. 409-423.

LANGMEIER, J. – KREJČÍŘOVÁ, D. 1998. Vývojová psychologie. Praha : Grada. ISBN 80- 7169-195-X.

LESKOVJANSKÁ, G. I. 2010. Aké výchovné prístupy uplatňujú rodičia detí s poruchami správania a emocionálnymi ťažkosťami? PREVENCIA. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, č. 3, s. 29 - 35. ISSN 1336-3689.

MEZERA, A. 1999, 2000. Škálový dotazník školského správania žiaka – Škála rizikového správania žiaka. Brno : Psychodiagnostika, s.r.o., Bratislava : Psychodiagnostika a.s., 1999, 2000.

SOBANSKI, E. - BANASCHEWSKI T. - CHEN, W. ET AL. 2010. Emotional lability in children and adolescents with Attention Deficit / Hyperactivity Disorder (ADHD): Clinical correlates and familial prevalence. Journal of Child Psychology and Psychiatry. 2010, 51,
s. 915-923.

VÁGNEROVÁ, M. 2005. Školní poradenská psychologie pro pedagogy. 1. vyd. Praha: Karolinum, 430 s. ISBN 80-2461-074-4.

SHIEMAN, S. 2005. Residential Stability and the Social Impact of Neighborhood Disadvantage: Gender- and Race-Contingent Patterns. Social Forces. 83, s. 1031-1064.

SCHWARTZ, D. 2000. Subtypes of victims and aggressors in children’s peer groups. Journal of Abnormal Child Psychology, 28, s. 181–192.

TAYLOR, C. A. - LIANG, B. - TRACY, A. J. - WILLIAMS, L. M. - SEIGLE, P. Genderdifferences in Middle School Adjustment, Physical Fighting, and Social Skills: Evaluation of a Social Competency Program. The Journal of Primary Prevention. 2002, 23, s. 259-272.