Moderačný a mediačný proces vo výskume

jún 1 2017

Moderator and mediator in research

Abstrakt: Príspevok je teoretického charakteru. Rozoberáme v ňom modely vzťahu (mediátora), alebo vplyvu (moderátora) v pedagogicko-psychologickom výskume. Ponúka teoretické východiská premietnuté do modelov, ktoré popisujú kde sa zadáva premenná, kde výsledok a popisujú vzájomné kauzálne a predikčné vzťahy v smere šípok.
Kľúčové slová: moderátor, mediátor, výskum, premenná

Abstract: The paper is theoretical character. We deal with models of relationship (mediator) or influence (moderator) in pedagogical-psychological research. It offers theoretical bases projected into models that describe where the variable is entered, where the result and describes the mutual causal and predictive relations in the direction of the arrows.
Key words: moderator, mediator, research, variable

Úvod

Neustále skúmanie vzťahu príčiny a následku smeruje po celé stáročia k snahe ľudstva hlbšie spoznať svet a jeho zákonitosti. Na vedeckej úrovni sa otázkou príčiny a následku zaoberajú aj vedci v oblasti vied o človeku.

Testovaním kauzálnych hypotéz výskumníci nielen overia svoje hypotézy, či teórie ohľadne príslušného fenoménu vedy, ale nájdu aj odpovede na praktické otázky o tom, či intervencia má alebo nemá očakávaný efekt. Avšak, ako poznatky zrejú, výskumníci prekračujú rámec „prostého“ dôvodu príčiny a následku vzťahu a pokúšajú sa pochopiť, čo preklenuje príčinnú súvislosť a čo veľkosť alebo smer kauzálneho vzťahu (Frazier a kolektív, 2004, Rose a kolektív, 2004).

Najčastejšie otázky sú vo výskume formulované nasledovne: Má premenná X predvídať, alebo spôsobiť premennú Y? Ide o takzvaný základný typ výskumu, základný typ výskumnej otázky. Avšak, pokrok si vyžaduje ísť vo výskumoch nad hranice ,,bežných“ zistení a zaoberať sa zložitejšími súvislosťami a vzťahmi medzi premennými, na základe ktorých povýšime náš výskum.

Množstvo autorov (napríklad Frazier a kolektív, 2004, Rose a kolektív, 2004, Verešová, 2004, MacKinnon, 2008, a ďalší) v posledných rokoch vo svojich sociálno-psychologických či pedagogicko-psychologických výskumoch venujú veľkú pozornosť práve skúmaniu premenných charakteru moderátorov a mediátorov. Poňatie týchto dvoch pojmov sa u niektorých autorov líši. V ďalších podkapitolách uvádzame stručný prehľad poňatia pojmov moderátor a mediátor od rôznych autorov z ich výskumných prác.

3. Premenná typu moderátor

Všeobecne povedané, moderátor je kvalitatívna (napr. pohlavie, rasa, trieda), alebo kvantitatívna (napr. úroveň odmeny) premenná, ktorá má vplyv na smer alebo silu vzťahu medzi ďalšími premennými (MacKinnon, 2008).

Obr. 1 Model popisujúci moderátor

Podľa MacKinnon (2008)

Moderátor je premenná, ktorá mení smer, alebo silu vzťahu medzi prediktorom a výsledkom. V skutočnosti ide o interakciu, teda vplyv jednej premennej na druhú, ktorý je závislý od inej premennej. Napríklad, ak nemáme záujem zistiť vplyv sociálnej opory len na úroveň výskytu depresie, ale identifikovať, či sa líši v prípade, že osoba je muž alebo žena. Konkrétne v rámci analýzy, moderátor je tretia premenná, ktorá ovplyvňuje vzťah medzi dvoma ďalšími premennými. Moderátor môže byť reprezentovaný ako interakcia medzi ústredne nezávislou premennou a faktorom, ktorý určuje vhodné podmienky pre jeho fungovanie (Baron, Kenny, 1986).

Obr. 2 Vplyv moderátora

Podľa Baron, Kenny (1986)

Obrázok 2 poskytuje popis ako krok za krokom skúmame každý typ efektu. Výskumníci môžu využiť viacero regresie pri skúmaní účinkov moderátora. Napríklad prognosticky, či premenná typu moderátor je kategorická (napríklad pohlavie, alebo rasa), alebo kontinuálna (napríklad vek). Keď sú prediktor a premenná typu moderátor kategorické, môžeme použiť analýzu rozptylu.

2. Premenná typu mediátor

Premenná typu mediátor prináša takzvaný „odkaz“ do vzťahu medzi dvoma ďalšími premennými. Mediátor je často je koncipovaný ako mechanizmus, ktorý jednou premennou (takzvaným prediktorom) ovplyvňuje ďalšie premenné (takzvané kritérium). Pri testovaní účinku mediátora, výskumník môže skúmať, či by tretia premenná mohla predstavovať alebo vysvetľovať vzťah medzi týmito premennými (Rose a kolektív, 2004).

Baron a Kenny (1986) vysvetľujú, že model mediácie je v štatistikách uvádzaný ako mechanizmus alebo proces, ktorý sa snaží vysvetliť, pomenovať, alebo popísať zistený vzťah medzi nezávislou a závislou premennou prostredníctvom začlenenia tretej vysvetľujúcej premennej. Je známy a často nazývaný tiež ako prostredník premenných. Premenná mediátor slúži na vysvetlenie vzťahu medzi nezávislými a závislými premennými.

Obr. 3 Model popisujúci mediátor

Podľa MacKinnon (2008).

Frazier a kolektív (2004, podľa Baron, Kenny, 1986), určujú mediáciu ako proces, ktorý vedie od nezávislej premennej k závislej premennej. Inými slovami, v jednoduchom mediačnom modeli, nezávislá premenná je príčinou sprostredkovateľa, a následne mediátor pôsobí na závislú premennú. Z tohto dôvodu, sprostredkovanie účinku je označované tiež ako nepriamy účinok, náhradný účinok, medziprodukt, alebo ako vedľajší účastník vplyvu. MacKinnon a kolektív (2002, In Amery, Zumbo, 2007) popísali nasledovný príklad mediácie: program prevencie zneužívania drog (takzvaná nezávislá premenná), odolnosť voči drogám (ako mediátor) a následne správanie vo vzťahu k drogám/užívanie drog (takzvaná závislá premenná). V uvedenom kontexte venuje pozornosť popisu jednotlivých mediátorov užívania drog Verešová (2004a, 2004b), ktorá mediátory užívania drog definuje ako faktory, ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia istým smerom polarizovaného správania napríklad prodrogové vs. abstinujúce (teda aj rizikové vs. nerizikové). Mediátorom rozumie v priebehu ontogenézy meniaci sa faktor prevažne charakteru psycho-sociálneho a osobnostného, ktorý je významný z hľadiska usmerňovania istým smerom orientovaného správania v rámci vzťahu indivídua k istému prvku reality a zároveň pôsobenia tohto prvku na prežívanie a správanie indivídua. Modifikovateľné rizikové faktory sú potom determinantom kurzu vývoja drogovej závislosti a efektívnosti preventívneho pôsobenia či intervencie v školskom prostredí. Verešová ilustruje mediačný model v prevencii drogových závislostí nasledovne (obrázok 4):

Obr. č.4 Mediačný model v prevencii drogových závislostí (Verešová, 2004)

Mediáciu uvádzajú Rose a kolektív (2004) a Wengener a Fabrigar (2000, In Amery, Zumbo, 2007) ako kauzálny model, ktorý vysvetľuje, proces '' prečo'' a ' ako'' sa príčiny následku dejú.

Podľa Barona a Kennyho (1986) všeobecným testom pre existenciu mediátora je skúmať vzťah medzi mediátorom a premenným kritériom, vzťah medzi mediátorom a premennými a vzťah medzi mediátorom a kritériom premenných. Všetky tieto korelácie by mali byť zrejmé. Vzťah medzi mediátorom a kritériom by mal byť znížený (až na nulu) po kontrole vzťahu medzi mediátorom a kritériom premenných.

Ďalší spôsob, ako premýšľať o tejto otázke je, že moderátor je taká premenná, ktorá má vplyv na silu vzťahu medzi dvoma ďalšími premennými. Teda mediátor je tá premenná, ktorá vysvetľuje vzťah medzi dvoma ďalšími premennými. Rose a kolektív (2004), vysvetľujú mediátor, ako odkaz vo vzťahu medzi dvoma ďalšími premennými. Často je koncipovaný ako mechanizmus, ktorý jednou premennou (takzvaným prediktorom), ovplyvňuje ďalšie premenné (takzvané kritérium). Pri testovaní účinku mediátora, výskumník môže skúmať, či tretia premenná by mohla predstavovať alebo vysvetľovať vzťah medzi týmito premennými.

4. Moderátor verzus mediátor

Frazier a kolektív (2004) a Rose a kolektív (2004) tvrdia, že mediátor a moderátor sú dva nástroje, ktorých porozumenie sa spája s akousi hádankou. Mediátor je tretia premenná, ktorá má vzťah tak k účinku, ako aj k príčine. Moderátor je tretia premenná, ktorá upravuje príčinu účinku. Kauzálny model odkazuje na teoretickú hypotézu zmeny v jednej premennej a výsledkov zmien v inom. Testovanie kauzálnej hypotézy vyžaduje prešetrenie, či je kauzálny záver taký, že X spôsobuje Y a je životaschopný (Wegener a Fabrigar 2000, In Amery, Zumbo, 2007). Vedci výslovne uviedli, že existujú tri typy spoločných kauzálny hypotéz: priamy príčinný efekt, sprostredkovaný kauzálny efekt a moderovaný kauzálny efekt. Amery a Zumbo (2007) definujú mediátory a moderátory ako tretie premenné, ktorých účelom je posilnenie, hlbšie a presnejšie pochopenie príčinného vzťahu medzi nezávislou premennou a závislou premennou.

Záver

MacKinnon (2008) popisuje vzťah medzi moderátormi a mediátormi ako príkladmi tretích premenných vo výskume. Väčšina výskumov sa zameriava na vzťah medzi dvoma premennými - nezávislé premenné X a výsledok Y (závislé premenné), ktorý je štatisticky variabilný. Príklady pre dva rôzne účinky sú korelačný koeficient, pomer šancí a regresný koeficient. S dvoma premennými existuje obmedzený počet možných príčinných vzťahov medzi nimi: X spôsobuje Y, Y spôsobuje X a X a Y sú vzájomne spojené. S tromi premennými sa počet možných vzťahov medzi premennými zvyšuje. V podstate z toho vyplýva že: X môže spôsobiť, že tretia premenná Z spôsobí Y; Y môže spôsobiť aj X aj Z a vzťah medzi X a Y sa môžu líšiť pre každú hodnotu Z. Mediátory a moderátory sú dva typy tretích účinkov premenných. V prípade, že tretia premenná Z je medziprodukt v príčinnej postupnosti tak, že X spôsobuje Z a Z spôsobuje Y, potom Z je sprostredkujúca variabilná; je v príčinnej sekvencii X → Z → Y. V prípade, že vzťah medzi X a Y je iný pri rôznych hodnotách Z, potom Z je zmierňujúca premenná. Primárne rozdiel medzi mediáciou a moderovaním je to, že premenná typu mediátor určuje kauzálnu sekvenciu v tom, že mediátor prenáša kauzálny efekt X na Y, ale premenná typu moderátor neurčuje príčinný vzťah, ale len to, že vzťah medzi X a Y sa líši na jednotlivých úrovniach.

Na základe tvrdení autorov môžeme uviesť záver, že rozdiel medzi moderátorom a mediátorom spočíva v tom, že premenná typu moderátor určuje kedy dosiahneme určité účinky a premenná typu mediátor pojednáva o tom prečo a ako sa takéto účinky objavia.
Avšak rovnaké premenné môžu slúžiť buď ako mediátor alebo moderátor, poprípade ako oboje v závislosti na výskumnej otázke.

Autor: Mgr. Lucia Foglová

Použitá literatúra

AMERY, D., ZUMBO, B. D. (2008). Understanding and Using Mediators and Moderators. [Electronic version]. Social Indicators Research Series, 87:367–392, DOI 10.1007/s11205-007-9143-1
BARON, R. M., KENNY, D. A., (1998). The Moderator-Mediator Variable Distinction in Social Psychological Research: Conceptual, Strategic, and Statistical Considerations, [Electronic version]. Journal of Personality and Social Psychology. Vol. 51, No. 6, 1173-1182, 0022-3514/86/$00.75
BARON, R. M., & KENNY, D. A. (1986). The moderator-mediator variable distinction in social psychological research: Conceptual, strategic, and statistical considerations. Journal of Personality and Social Psychology, 51, 1173-1182.
MACKINNON D. P. (2008). Introduction to statistical mediation analysis. Mahwah, NJ: Erlbaum.
MACKINNON D. P. (2008). Introduction to Statistical Mediation Analysis. Mahwah, NJ: Erlbaum.
ROSE, B. M. a kol. (2004). Mediator and Moderator Effects in Developmental and Behavioral Pediatric Research. [Electronic version]. Developmental and Behavioral Pediatrics. 0196-206X/00/2501-0058
VEREŠOVÁ. M. (2004a). Mediátory užívania drog : cesta k efektívnej prevencii drogových závislostí. Nitra : UKF, 394 s. ISBN 80-8050-767-8.
VEREŠOVÁ. M. (2004b). Mediátory užívania drog – most od predisponovanej osobnosti k prodrogovému vs. protidrogovému správaniu. In. Sociálne procesy a osobnosť. Bratislava : SAV, ISBN 80-88910-16-1, s. 505-511