Zhubné kulty a sekty – závislosť a prevencia

feb 1 2017

Malignant cults and sekts – addiction and prevention

Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou zhubných kultov a siekt. V jeho úvode definuje pojem sekta a poukazuje na rozdiel medzi sektou a zhubnou sektou. Následne vymedzuje základné znaky zhubných kultov a siekt a ich druhy. Venuje sa tiež rizikám závislosti na zhubných kultoch a sektách, pričom v závere popisuje niekoľko možností prevencie takejto závislosti.
Kľúčové slová: kult, prevencia, psychická manipulácia, sekta, závislosť

Abstract: The article deals with the problem of malignant cults and sects. In his introduction it defines sects and highlights the difference between a sect and malignant sect. Then it defines the basic characteristics of malignant cults and sects and their species. It also addresses the risk of dependence on malignant cults and sects, with the end describes several methods of preventing such abuse.
Key words: addiction, cult, prevention, psychological manipulation, sect,

Súčasná doba je typická prítomnosťou rôznych sociálno-patologických javov, ako nezamestnanosť, kriminalita, delikvencia mládeže, závislosti a pod. Jedným z nich, ktorý celosvetovo prudko rastie je prítomnosť zhubných kultov a siekt a závislosť na nich. Ak ale o nich chceme hovoriť je potrebné si najprv zadefinovať, čo sekta je. V zásade je v očiach širokej verejnosti sekta vnímaná ako niečo a priori negatívne, deštruktívne a nebezpečné. Nemusí to však vždy byť pravda. V základnej definícii o nej totiž hovoríme ako o náboženskej obci, líšiacej sa vierovyznaním a obradom od oficiálnej materskej cirkvi, prípadne ako o uzavretej skupine ľudí, ktorá sa odštiepila pre rozdielne názory, zásady a pod. od nejakej organizácie (Šaling – Šalingová – Maníková, 20025, s. 583). To znamená, že aj mnohé, v súčasnej dobe etablované náboženstvá, by sme mohli vo ich počiatkoch označiť ako sekty a aj tak označované boli (napr. kresťania, ktorí sa odčlenili od judaizmu, evanjelici, ktorí sa odtrhli od katolíkov a pod.) Podstatné je, že pokiaľ takéto zoskupenie dokáže rešpektovať osobnosť a slobodu, resp. slobodnú vôľu svojich členov, má postupom času reálnu šancu stať sa všeobecne uznanou registrovanou cirkvou bez toho, aby bolo považované za deštruktívne. Iná situácia je pri tzv. zhubných sektách. V ich prípade ide tiež o zoskupenie ľudí, ktoré by sme mohli zadefinovať podľa vyššie uvedenej definície, ale ide aj o zoskupenie, „ktoré svojim zameraním predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť a to tým, že z jej členov „vyrába“ neslobodných jedincov úplne podriadených ideovým zámerom sekty“ (Jusko, 2009, s. 138). Rusnáková (2009, s. 19 – 22) ďalej dodáva, že osobnosť člena takéhoto deštruktívneho spoločenstva stráca svoju jedinečnosť a slobodu, a stáva sa z nej osobnosť závislá. Svoje konanie, myslenie a prežívanie podriaďuje vodcovi, ktorý danú osobnosť zneužíva na naplnenie svojich potrieb a cieľov. Ide teda tiež o skupinu odčlenenú pod vedením vodcu od nejakého spoločenstva, alebo môže ísť aj o novovzniknuté spoločenstvo, väčšinou náboženské (aj keď to nemusí byť pravidlo – vtedy ale hovoríme skôr o kulte), napríklad synkretického charakteru, prípadne stojace na výmysloch zakladateľa, tu sa však sloboda myslenia a rešpektovanie slobody jednotlivca nestretáva s pochopením. Na základe toho by sme vedeli identifikovať niekoľko základných znakov zhubných kultov a siekt. Sú to:

  • Autoritárske vedenie (vyžaduje sa maximálna poslušnosť a podriadenosť vodcovi sekty, ktorý má absolútnu moc nad životmi a myslením členov)
  • Elitárstvo a výlučnosť (sekta hlása, že je tá jediná pravá, vyberaná, elitná skupina ľudí, ktorá jediná pozná pravdu)
  • Šírenie dogmy (Sekta a jej členovia šíria učenie, ktoré považujú za jedinú všeobecnú pravdu, o ktorej sa nesmie pochybovať)
  • Prísne nariadené pravidlá a zásady pre život členov (sekta predpisuje svojim členom ako sa majú správať, vyjadrovať, čo môžu a čo nesmú konať, s kým sa môžu a nesmú stýkať a pod., pričom často zasahuje až do intímnych sfér ľudského života)
  • Viera povýšená nad rozum (učeniu proste treba veriť a nie o ňom rozmýšľať, aj keď sa často vymyká logike)
  • Presvedčenie o prenasledovaní (sekta hlása, že ich spoločnosť prenasleduje pre ich vieru a len z dôvodu, aby im zamedzili dosiahnuť spásu, pravdu a pod.)
  • Sankcie a tresty (tí, ktorí sa naplno nepodriadia učeniu sú k tomu donucovaní rôznymi trestami, sankciami, zosmiešňovaním a pod.)
  • Psychická manipulácia (tú využívajú jednak pri získavaní nových členov a jednak aj pri pôsobení na už aktívnych členov na ich udržanie v presvedčení sekty). (Škodová, 1996)

Vyššie sme uviedli znaky, ktorými sa zhubné kulty a sekty prejavujú. Aby sme si ale vedeli lepšie predstaviť, čo pod niektoré znamenajú, uvedieme aj pár príkladov.

Autoritárske vedenie sa ukážkovo prejavilo napríklad pri sekte Svätyňa ľudu. Túto sektu založil v USA v roku 1955 James Warren Jones. Po tom, čo kvôli obviňovaniu z potláčania slobody a ľudských práv, ako aj kvôli vlastnej paranoji, že ho chce niekto zničiť, musel z USA odísť (1974), vybudoval so svojimi stúpencami v džungli v juhoamerickej Guyane vlastné mestečko Jonestown, kde žil spolu so svojimi veriacimi. Jeho vplyv na členov bol tak silný, že na základe jeho požiadavky v tomto mestečku dňa 18. 11. 1978 spáchalo hromadnú samovraždu 909 ľudí, vrátane jeho samého.

Vyššie sme uviedli aj to, že zhubné sekty nariaďujú prísne pravidlá a zásady pre život svojich členov, pričom často zasahujú až do osobných a intímnych sfér človeka. Je úplne bežné, že sekty zakazujú svojim členom kontakt so svojimi predošlými rodinami, vrátane ich rodičov, manželov či detí. Ako konkrétny príklad ale uvedieme Cirkev zjednotenia (ktorú tiež môžeme poznať aj ako Moonistov, podľa zakladateľa Sun Myung Moona). Je prirodzené, že sobáše uzavreté pred vstupom do sekty neuznávajú, pokiaľ aj partner k nim nevstúpi. Človek si v tejto sekte svojho manžela nevyberá sám, ale je mu vybraný vedením sekty na základe dotazníka, ktorý vopred pošle. Svojho budúceho manžela, alebo manželku tak vidí často prvý krát v deň hromadného sobáša. V ešte väčšej miere zasahovala sekta do osobného života členom Božích detí. U nich sa napríklad popierala až taká prirodzenosť, ako sú rodičovské práva. Deti v tejto sekte neboli deťmi svojich rodičov, ale všetkých a aj preto používali pre všetkých dospelých v sekte pomenovanie otec a mama. Taktiež ľudia nerozhodovali ani o svojej vlastnej sexualite, nakoľko upieranie pohlavného styku inému členovi, alebo členke sekty bolo neprípustné.

Aj sekty môžeme deliť z viacerých hľadísk. Prvým aspektom, ktorý uvedieme je aspekt oficiálnosti. Na jeho základe rozoznávame:
a) Sekty de jure (Sem zaraďujeme tie, ktoré môžu, ale aj nemusia byť zhubné. Sú to teda všetky tie, ktoré nie sú registrovanými náboženskými spoločnosťami v danej krajine v rátane tých, ktoré sa časom majú šancu stať oficiálne uznanými náboženstvami. Vychádzame tu zo základnej definície siekt. Na Slovensku je v súčasnosti 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Ich zoznam je možné nájsť na stránke Ministerstva kultúry SR - http://www.mksr.sk/posobnost-ministerstva/cirkvi-a-nabozenske-spolocnost...).
b) Sekty de facto (Niekedy sa stáva, že sa podarí zaregistrovať aj takým náboženským spoločnostiam, ktoré napriek tomu spĺňajú všetky uvedené znaky zhubných kultov a siekt. Teda, aj keď de jure ich sektami nazývať nemôžeme, de facto nimi sú).
c) Sekty de jure aj de facto (V rámci zhubných kultov a siekt ide o najpočetnejšiu skupinu. Zaraďujeme sem teda všetky náboženské spoločenstvá, ktoré nie sú v zozname registrovaných cirkví, neprešli registračným procesom a súčasne aj napĺňajú všetky znaky zhubných kultov a siekt).

Druhý aspekt, z ktorého môžeme zhubné kulty a sekty deliť je aspekt ideologický (alebo tiež filozofickej charakteristiky). Tu rozoznávame:
a) náboženské sekty (orientované na náboženskú vieru)
b) politické kulty (orientované prioritne na politickú dogmu)
c) psychoterapeuticko-výchovné kulty a sekty (zneužívajúce psychoterapeutické, resp. pseudopsychoterapeutické postupy)
d) komerčné kulty (orientované na moc peňazí a zisku za akúkoľvek cenu) (Škodová, I. – Škodová, Z., 1996)

Vyššie sme uviedli niekoľko príkladov, do akej miery zhubné sekty zasahujú do života človeka, čím ho vlastne znehodnocujú. Z toho ale vyvstáva otázka, ako je možné, že sú ľudia ochotní natoľko uveriť nejakej ideológii, alebo učeniu, že mu dobrovoľne podriaďujú svoje životy. Naschvál sme použili pojem dobrovoľne, keďže presne týmto zhubné sekty najčastejšie argumentujú. Je to dôsledok psychickej manipulácie, ktorá sa používa už od prvého kontaktu - náboru s potencionálnym členom. Nie všetci náborári používajú psychickú manipuláciu. Náborárov môžeme totiž rozdeliť na 2 skupiny. Tou prvou, aj keď nebezpečnou, no nie až v takej miere, sú bežní členovia siekt. Tí sa snažia šíriť „pravdu“, ktorej sami veria, nakoľko sú sami zmanipulovaní a to bez toho, aby ovládali techniky manipulácie. Omnoho rizikovejší sú vyškolení náborári, ktorí sú starostlivo vybraní a do prípravy ktorých sekty investujú množstvo času a aj finančných prostriedkov. Ako uvádza Škodová (1996), takíto náborári sa pri prvom kontakte budú snažiť pôsobiť nevtieravým, sympatickým dojmom s cieľom vzbudiť v nás dôveru. Budú klásť otázky na všeobecne uznávané hodnoty (Chcel by si byť v živote šťastný? Chcel by si byť zdravý? Chcel by si aby bol vo svete mier? Chcel by si mať spokojnú rodinu? a pod.), na ktoré človek v zásade odpovedá kladne – Áno. Následne ponúknu možnosti, že sa to všetko dá, že je to možné, pričom sa budú odvolávať stále na rovnakého autora, alebo človeka, ktorý napísal určité dielo. Počas celého rozhovoru budú pátrať po nedostatkoch človeka, ktoré by mohli použiť proti nemu, o sebe však budú hovoriť veľmi málo a neurčito. Tu musíme dodať, že vyškolený náborár sa bude správať ako bežný človek, ktorý sa náhodou zapojil do vášho rozhovoru, akoby sa s vami náhodou zoznámil, aby obeť nepostrehla, že na jeho správaní môže byť niečo podozrivé. Rovnako aj vyššie uvedené „áno“ otázky, či otázky na osobu obete zakomponuje nenápadne do bežného rozhovoru bez vzbudenia podozrenia. Aj na otázky o filozofii, resp. učení, ktoré obeti sprostredkúva bude odpovedať neurčito a nejasne. Jeho cieľom totiž nie je presvedčiť obeť o pravde jeho učenia, ale len vzbudiť v nej pochybnosti, či záujem, cez ktorý môže prijať pozvanie na nejakú prednášku, alebo besedu, kde sa dozvie viac. Tam sa obeti už, bez toho aby si to uvedomila, ujmú viacerí manipulátori, čím stráca de facto výhodu rozhovoru jeden na jedného a tak je ľahšie manipulovateľná. Tlak na jedinca sa časom stupňuje. Samotná psychická manipulácia následne prebieha v troch fázach, často na niekoľkodňových školeniach, či výcvikoch (obeť stále nemusí mať tušenie, že ide o zhubnú sektu, keďže uvedené podujatia majú názvy a aj ich organizujú rôzne občianske združenia založené sektou, ktoré zneužívajú pojmy ako vedecký, výskumný, kresťanský, empirický, prednáška, beseda, rozvoj osobnosti a pod., ktoré nevzbudzujú podozrenie). Škodová (1996) uvádza, že v prvej fáze psychickej manipulácie sa sekta snaží rozložiť osobnosť jedinca a zbaviť ho racionálneho myslenia. To dosahuje viacerými technikami. Okrem iných je to fyzické vyčerpanie organizmu (deň je neustále naplnený rôznymi povinnosťami, zmení sa obeti bežný režim dňa a pod.) Následne je obeť presycovaná protichodnými informáciami a to v takom tempe, že ich nedokáže spracovať a zamýšľať sa nad nimi. Tým stráca schopnosť racionálne vyhodnocovať skutočnosti. V druhej fáze sa obeti ponúkne nové učenie – učenie sekty. To sa naopak sprostredkúva pomaly, jasne, opakovaním, teda tak, aby sa informácie dokázali uložiť v mysli obete a aby ich obeť dokázala interiorizovať. V tretej fáze je už obeť rituálom prijatá za člena, stále sa však dohliada na to, aby si novoprijaté učenie uchovala a utvrdzovala.

Psychická manipulácia spôsobuje, že manipulovaný človek sa stáva na manipulátorovi (v tomto prípade zhubnej sekte) závislý. Ide o nelátkovú závislosť. Pri zhubných kultoch a sektách rozoznávame niekoľko druhov takejto závislosti. Prvým druhom je ideologická závislosť. To je závislosť, ktorá je získaná prostredníctvom myslenia sekty. Jedinec už nedokáže racionálne myslieť, sekta myslí vo všetkom za neho. Druhý druh je sociálna závislosť. Ide o závislosť spôsobenú členstvom v sekte, príslušnosťou k tejto skupine. Člen sekty totiž veľmi často preruší kontakty so všetkými, koho dovtedy poznal, v rátane priateľov, detí, rodiny a tak zostáva závislý len na komunite sekty. Tretí druh závislosti je finančná závislosť. Člen často sekte pri vstupe odovzdáva celý svoj majetok, ako aj svoje ďalšie príjmy, prípadne ich podstatnú časť a tak nemá dostatočné finančné zázemie na svoj návrat do spoločnosti mimo sekty. V prípade komerčných kultov sa často aj zadlžuje za vidinou potencionálneho vysokého zisku, ktorý však nikdy nepríde a tiež sa na základe toho stáva ekonomicky závislým na kulte, ktorý mu umožňuje aspoň naplniť si základné finančné nároky a potreby.

Akonáhle sa človek stane na zhubnej sekte závislý, je len veľmi ťažké ,u z tejto závislosti pomôcť. Z toho dôvodu je potrebné podchytiť ho už v prvých fázach rozvoja závislosti. Pri včasnej intervencii je totiž vyššia šanca, že sa podarí zabrániť plnému rozvinutiu závislosti na sekte. Rusnáková (2011, s. 19) vymedzila základné príznaky, ktoré môžu naznačovať vznikajúci problém. Sú nimi:

  • bezdôvodné odmietanie kontaktu s rodinou, priateľmi a blízkym okolím,
  • ukončenie štúdia, zanechanie práce za účelom venovať sa „zmysluplným aktivitám“,
  • zmena stravovacích návykov,
  • praktizovanie rituálov (meditácie, spievanie, odriekavanie textov a pod.),
  • zmena, prípadne zanedbávanie zovňajška,
  • zmena vyjadrovania sa,
  • zmena okruhu priateľov,
  • upúšťanie od záľub, či obvyklých aktivít,
  • tendencia uzatvárať sa do seba, alebo naopak prílišná aktivita až nábor.

Ako sme už uviedli, keď sa závislosť na zhubnom kulte, alebo sekte rozvinie, je veľmi náročné obeti pomôcť. Preto je aj pri tejto závislosti, rovnako ako aj pri iných závislostiach najúčinnejšia prevencia. Tá spočíva aj v tom, aby sa ľudia vyhýbali situáciám, ktoré by mohli viesť k ich psychickej manipulácii, prípadne by v nich rozvinuli začínajúcu závislosť. V tom je možné požiadať o pomoc profesionálov, ktorí poskytujú poradenstvo v tejto oblasti. Ak si teda niekto všimne, že sa v jeho okolí, alebo medzi jeho blízkymi niekto prejavuje znakmi, ktoré sme vymedzili, je vhodné takúto pomoc vyhľadať. Na Slovensku napríklad pôsobí občianske združenie Integra so sídlom v Banskej Bystrici, ktoré sa už dlhodobo venuje pomoci obetiam zhubných kultov a siekt. V ňom im poskytnú individuálne osobné poradenstvo, alebo aj krízové poradenstvo prostredníctvom korešpondencie, e-mailu, prípadne telefónu. Vhodné je tiež organizovať workshopy, besedy či semináre pre verejnosť, na ktorých sa táto môže od odborníkov dozvedieť o rizikách spojených so zhubnými kultami a sektami. A v konečnom dôsledku môžeme zosumarizovať niekoľko odporúčaní, ktoré môžu potenciálnym obetiam pomôcť vyhnúť sa rizikovým situáciám svojpomocne. Prvým z nich je nekomunikovať s ľuďmi, ktorý sa snažia verejne propagovať nejaké učenie (rozdávanie letákov, predaj kníh s danou tematikou,...), často aj na ulici, prípadne osobnými návštevami v domácnostiach. Tiež je vhodné nebyť dôverčivý k ľuďom, ktorých náhodne spoznáme. Hlavne ak, ako sme už písali vyššie, majú veľa otázok o našej osobe, o našich pocitoch a postojoch k životu. Naopak, je vhodné sa už od zoznámenia veľa pýtať na protistranu a sledovať, či odpovede nie sú vyhýbavé a nekonkrétne. Ak spozorujeme, že človek sa stále odvoláva na nejakého autora, jeho skúsenosti, život a pod., je dobré pokúsiť sa primäť ho, aby povedal aspoň nejakú pochybnosť o danej osobe, prípadne o filozofii, ktorú sa snaží prezentovať. Členovia zhubných kultov a siekt totiž nesmú spochybniť učenie a ani jeho autora (zväčša vodca, alebo zakladateľ sekty). Ďalším odporúčaním je, aby sa ľudia nezúčastňovali podujatí, o ktorých majú len málo informácií, prípadne ktorých organizátora nepoznajú. Pokiaľ by organizátorom bola seriózna inštitúcia, nemal by byť problém si ju dohľadať na internete, prípadne je šanca, že by o nej mohol vedieť niekto z nášho okolia. Preto je dobré si takúto inštitúciu dopredu preveriť do takej miery, ako je v našich možnostiach. Ak by sa ale aj napriek tomu stalo, že sa človek ocitne na uvedenom podujatí, je potrebné si všímať do akej miery sú akceptované rozdielne a nesúhlasné názory. Pokiaľ spozoruje čokoľvek podozrivé, je potrebné prekonať nepríjemný pocit z vyčlenenia sa zo skupiny, ktorú aj tak nepozná a odísť. Môže tým pomôcť aj iným, ktorí sa takýto krok boja spraviť ako prví a to aj napriek tomu, že s prezentovanými vecami nesúhlasia. Ľudský jedinec by mal vždy byť schopný myslieť sám sa seba a nemal by toto právo dať do rúk zhubným sektám, pre ktoré je len ďalším adeptom na zneužitie pre svoj prospech.

Autor: PhDr. Peter Papšo, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

JUSKO, P. 2009. Sociálna práca s mládežou a sociálnopatologické javy. Banská Bystrica: PF UMB, 2009. ISBN 978-80-8083-705-1.

RUSNÁKOVÁ, T. 2006. Diagnóza „SEKTA“. In: Rozmer. Roč. 11, 2009, č. 4, ISSN 1335 – 2660.

RUSNÁKOVÁ, T. 2011. Závislosť od psychomanipulatívnych skupín – siekt, hnutí I. In: Sociálna prevencia, roč. 6, 2011, č. 4. ISSN 1336 – 9679.

ŠALING, S. – ŠALINGOVÁ, M. – MANÍKOVÁ, Z. 2002. Slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava: Samo, 2002. ISBN 80-967524-7-2.

ŠKODOVÁ, I. 1996. Zhubné kulty a sekty. Banská Bystrica: KPPP, 1996.

ŠKODOVÁ, I. – ŠKODOVÁ, Z. 1996. Všetko čo ste chceli vedieť o sektách, ale nemali ste sa koho spýtať. Banská Bystrica: OZ Integra, 1996.

http://www.integra.fost.sk/index.html

http://www.mksr.sk/posobnost-ministerstva/cirkvi-a-nabozenske-spolocnost...