Láska a komunikácia v rodine

dec 7 2016

Love and family communication

Abstrakt: V príspevku venujeme pozornosť komunikácii v rodine, súvislostiam medzi komunikáciou, rodinným životom a prejavovaním sa jednotlivých členov v rodine. Vymedzujeme spôsob zraňujúcej komunikácie v rodine. Zdôrazňujeme životnú dôležitosť vzájomných vzťahov a optimálnej komunikácie v rodine. Fenomén lásky v rodine ilustrujeme voľnými výpoveďami univerzitných študentiek, ktoré písomne odpovedali na otázku: Čo je láska?
Kľúčové slová: Interpersonálna komunikácia. Vzťahy. Rodina. Láska.

Abstract: In this paper we pay attention to communication within the family, the ability to communicate as the responsibility for family life, the development of family members in communication. We define the means of communication that harms family life. We highlight the importance of communication human contact with someone in the family. The phenomenon of love ilustrate the free and spontaneus femal university students answers to the question: What is love?
Key words: Interpersonal communication. Relatioships. Family. Love.

Motto: „Láska je život, chráň ju do posledného dychu.“

Komunikácia v rodine

Majstrovstvo v interpersonálnej komunikácii v rodine je potrebné pre človeka preto, lebo spôsobilosť optimálne komunikovať je neoddeliteľnou súčasťou životnej kompetencie k rodinnému životu. Spôsobilosť optimálne komunikovať je dôležitý osobnostný predpoklad a významný vklad do toho, akú podobu, výsledok a dopad má interpersonálna komunikácia na rodinný život v jednotlivých rodinách.

Rodina je miestom prvotného a celoživotného ukotvenia človeka v sociálnej, psychologickej, a duchovnej realite života. Ako intímna sociálna skupina stojí a padá na schopnosti, pripravenosti a ochote každého z členov rodiny k tomu, aby si osvojili a plnili úlohy v rámci kompetenčnej hierarchie v rodine.

Rodina má byť tým pravým miestom pre život každého človeka, miestom nezištného a láskyplného zdieľania duchovnej, psychickej i telesnej energie jej členov v rámci najužšieho psychologického prostredia rodiny. Rodina je jedinečná a neopakovateľná sociálna bytosť, v ktorej sú zoskupení jedineční a neopakovateľní členovia rodiny. Rodina je viac či menej kompaktný a súdržný celok a viac či menej fungujúci systém rodinnej konštelácie, ktorá je dôsledkom medziosobných (interpersonálnych) vzťahov, komunikácie v rodine a činností aj konania členov rodiny (otca a matky, detí, starých rodičov, širšieho príbuzenstva).

Rodina ako jedinečná skupinová bytosť podáva o sebe svedectvo prostredníctvom správania a konania jednotlivých svojich členov, tak vnútri samotnej rodiny ako aj navonok, mimo prostredia rodiny. Je to viditeľné svedectvo rodinného života každej jednotlivej rodiny. Avšak, svedectvo rodín a ich jedinečnosť sa neprejavuje vždy iba pozitívne. V dnešných sociálnych, kultúrnych, psychologických, zdravotných a ďalších pomeroch života rodín, prejavy jedinečnosti žitia rodiny bývajú čoraz častejšie negatívne. Rodiny prestávajú byť tým najlepším miestom pre rozvoj jednotlivých členov rodiny. A to je vážny problém pretrvania a prežitia rodín ako bezpečného „hniezda“ pre ľudskú bytosť na tomto svete.

Schopnosť komunikovať ako kompetencia pre rodinný život1

Rodinný rozvoj záleží od vývinu členov rodiny. Komunikačný rozvoj človeka sa chápe ako proces, ktorý prebieha od ranného veku po celý život človeka. Interpersonálna komunikácia je procesom sociálneho učenia sa, ktorý zahrnuje všetky etapy vývinu myslenia, prežívania a správania osoby vzhľadom na rodinný život a na život v ďalších a pre život dôležitých sociálnych skupinách.

Úroveň komunikačnej vyspelosti ľudí pre rodinný život záleží od psychologickej, sociálnej a duchovnej úrovne členov rodiny.
Interpersonálna (medzi - osobná) komunikácia v rodine je vzájomné zdieľanie: Energie - Pocitov - Myšlienok - Citov - Hodnôt - Postojov - Záujmov- Nálad všetkých členov primárnej (užšej) rodiny.2

Dôležitou kompetenciou pre rodinný život je podľa nás psychologická kompetencia, ktorá spočíva v osobnostnej spôsobilosti v prvom rade rodičov, teda otca a matky v rodine.
Byť osobnostne kompetentným človekom v rodine znamená dosahovať psychickú dospelosť, resp. zrelosť vlastnej osobnosti v role manžela-manželky, partnera-partnerky, matky-otca.
Nemenej dôležitou kompetenciou pre rodinný život je sociálna kompetencia, čiže spôsobilosť k sociálnej komunikácii, k interpersonálnej komunikácii, k nadväzovaniu interpersonálnych vzťahov v primárnej rodine, a tiež v širšom okruhu príbuzenstva, a pre členov rodiny významných sociálnych skupín.

Rozvoj členov rodiny v komunikácii3

Optimálnej interpersonálnej komunikácii sa ľudia priúčajú po celý život. Potrebujú si ju cielene osvojiť a permanentne kultivovať aj členovia rodiny.
Zmyslom usmernenia a cielenej prípravy rodičov v oblasti interpersonálnej komunikácie v rodine je viesť ich k prednostnému zameraniu sa: na rodinnú komunikáciu v atmosfére domova; na otázky o základných hodnotách života človeka a rodiny; na otázky týkajúce sa jedinečných talentov členov rodiny; na ich vzájomnú lásku prejavenú v ich vzájomnej komunikácii v rodine, v správaní sa a v skutkoch každého člena rodiny.

Múdrosť - Odvahu - Miernosť – Trpezlivosť možno chápať ako prejav psychickej a sociálnej úrovne prežívania, správania a konania psychicky vyspelých rodičov, ktorí majú šancu cez seba pozdvihovať celú rodinu.4
Právo na ľudskú dôstojnosť rodiny a jej členov je späté s otázkami o základnom cieli rodinného života v dnešnej dobe, ktorá rodine v určitom zmysle nepraje, ba čo viac rodinu dehonestuje.

Tak ako jednotlivých osôb, aj rodiny sa týkajú otázky o základnom cieli ľudského života. Sú to otázky spojené s hľadaním pravého bytia človeka aj pravého bytia rodiny. Na tomto mieste považujeme za potrebné uviesť dôležité životné otázky českého filozofa J. Patočku5, ktoré sú adresné aj pre súčasnú rodinu:

  • Prečo stojí za to žiť v rodine? Máme pre čo žiť v rodine?
  • Na čo je rodina na svete? Kedy a ako stojí zato skutočne žiť v rodine?
  • Kedy je človeku dobre v rodine?
  • Kedy sa dá povedať, že život niektorej rodiny je skutočne dobrý?
  • Kedy sa dá povedať, že život niektorej rodiny sa podaril - že to bol vydarený život?

Predstava o dobrom živote, o kvalite života v rodine, zahŕňa v sebe psychologické, etické aj sociálne priority, ktoré sa odvíjajú z predstavy ľudí o rodine ako mieste realizácie svojej osoby. Rodina sa sotva zaobíde bez určitej filozofie života rodiny, ktorá je úzko spätá s centrálnymi hodnotami a s prežívaním členov rodiny. Pri vzniku novej rodiny je úzko spätá hlavne s filozofiou života partnerského páru, ktorý zakladá rodinu.

Spôsob komunikácie v rodine, ktorý poškodzuje rodinný život6

V komunikácii členov rodiny sa môžu vyskytnúť dva spôsoby neuspokojenia zo sociálnej interakcie: Ide o komunikačnú inváziu a komunikačnú depriváciu.7

  1. V prípade komunikačnej invázie sa členovi rodiny vnucuje niečo, čo nechce a nežiada si. Napokon reaguje tak, že prijme čo mu je vnucované a ustúpi zo svojich požiadaviek. Vtedy odborne povedané ide o psychologický jav introjekcie. Osoba akoby proti svojej vôli „zhltla“ vnucovaný názor, postoj, prejavy druhého a podobne. Ak sa to týka rodiny, tak je také prijatie osobou komentované, že ustúpiť treba kvôli zachovaniu dobrého spolužitia a pokoja v rodine.
    Ibaže, člen rodiny môže na nátlak reagovať aj inváziou voči niekomu a niečomu. Vtedy odborne povedané ide o psychologický jav projekcie. Osoba svoju nevôľu z nátlaku na seba, aby prijala vnucovaný názor, postoj, vec, city a podobne, reaguje domáhaním sa svojej pravdy, útokom (slovne aj doslovne). Ak sa to týka rodiny, tak invázia je osobou komentovaná tak, že ustúpiť možno odtiaľ - potiaľ, že už sa nedá ďalej ustupovať, že nikdy neustúpi, bez ohľadu na následky v spolužití a v narušení pokoja v rodine.
  2. K stavu komunikačnej deprivácie dochádza vtedy, keď osobe nie je vyhovené v jej základnej sociálnej potrebe mať s členmi rodiny láskyplný funkčný vzťah. Zvyčajne nerozumie komunikačným pascám v rodine, nastraženým najčastejšie za pomoci manipulatívnej komunikácie. Osoba reaguje na situáciu, v ktorej je frustrovaná ústupom alebo útokom. Ak je pasívna, tak ustúpi od svojich potrieb a požiadaviek na úkor seba. A naopak, ak je aktívna a asertívna až agresívna, tak sa domáha naplnenia svojich potrieb a požiadaviek aj na úkor druhých.

Spôsob zdravej komunikácie a interakcie je taký, že sa osoba pohybuje kdesi medzi inváziou a depriváciou v prežívaní a konaní, taká komunikácia sa nazýva dialóg - to znamená obojsmerná interpersonálna komunikácia.8

Komunikačný kontakt človeka s človekom v rodine

Za najvýznamnejšie psychologické „kanály“ kontaktu človeka s človekom považuje David Boadella9:

  • pohľad (resp. oči)
  • zvuk (resp. hlas)
  • dotyk (resp. nohy ako kontakt so zemou a ruky ako kontakt s druhými bytosťami a vecami).

Rozvoj osobnosti členov rodiny podporujú také vzťahy a komunikácia v rodine, ktoré členom rodiny umožňujú vyjadriť svoju osobnosť spontánne. Optimálna sloboda a optimálne možnosti sebavyjadrenia členov rodiny napomáhajú k zvýšeniu ich sebacitu, teda toho ako prežívajú svoju osobu. Ak je sebavyjadrenie človeka blokované, je brzdená aj jeho celková spontánnosť, jeho prejavovanie sa, jeho emócie, jeho telesná pohyblivosť, jeho životná energia.

Život v rodine - zmena v živote10

Objavovanie svojej osobnosti v rámci rodiny sa deje v rámci sociálnej a spoločenskej situácie života rodiny a tiež v medziach osobnej situácie členov rodiny.

Spoločenskú situáciu rodiny vyjadríme slovami Carla Gustava Junga11: „Človek je síce presvedčený o tom, že sme na významnom rozhraní vekov, domnieva sa však, že príčinou tohto rozhrania bolo rozštiepenie a zlúčenie atómu, alebo kozmické rakety. Ako zvyčajne sa prehliada, čo sa zároveň deje v ľudskej duši“. Nazdávame sa, že tento spôsob nazerania dosť významne ovplyvňuje aj postoj ľudí dneška k rodinnému životu.

Členovia rodiny si nie vždy uvedomia, že osobná situácia a jej prežívanie ktorýmkoľvek členom rodiny, má významný vplyv na prežívanie a konanie rodiny ako celku. Členovia rodiny môžu prežívať, aj za podmienok dobrého rodinného života, pocit osamelosti i odcudzenia. A pritom to rodina nepostrehne. Pocity osamelosti niektorého z členov rodiny sa neobjavia iba tak. Nevyplývajú iba z toho, „že by človek okolo seba nemal ľudí.“ Ale skôr spočívajú v tom, „že s nimi nemôže zdieľať záležitosti , myšlienky a pocity, ktoré sa mu javia ako dôležité.“12 K pocitu osamelosti niektorého z členov, aj v dobre fungujúcej rodine, možno vystihuje toto vyjadrenie mysliteľa Lao-c13: „Všetko je jasné, len ja som nejasný.“

Čo je teda rodinný život? Ako sú ľudia pripravovaní na cestu do intimity prežívania rodiny? A sú pripravení na cestu do života rodinnej konštelácie vzťahov a komunikácie? Do manželského a rodinného života sa mnohí ľudia vydávajú celkom nepripravení. Rodinný život však nemôžu žiť podľa toho istého programu akým sa riadili ako ľudia bez manželských a rodinných záväzkov.

Jednotliví členovia rodiny by mali vedieť, že ich životný štýl sa v rodine viac či menej významne zmení. Rodina sa stáva dôležitým životným priestorom, za ktorý sa musí platiť určitá daň tým, že sa im zavše a do istej miery zúžia vzťahy a komunikácia s okolím. Rodina je dobrodením predovšetkým pre tých, ktorých rodinný život podporuje k rozvoju ich osobnosti. Avšak trestom sa môže javiť napríklad takým osobám, ktorí obviňujú seba i druhých a svoje nespracované trápenia premietajú do rodiny. A to má neblahý dopad na spolužitie všetkých členov rodiny.

Povaha spolužitia v rodine

Rodina je jedinečná sociálna skupina, ktorá vytvára jedinečné rodinné prostredie. Komunikácia a rodinné vzťahy majú umožniť členovi rodiny byť autentickou a integrovanou osobou, to znamená byť sám sebou a byť psychicky i telesne zdravým človekom. Pre rodinu ako skupinovú bytosť platí zákonitosť sebaorganizácie rodiny, čo znamená pohyb rodiny od menej vyvinutej komunikácie a vzťahov k viac vyvinutej komunikácii a vzťahom. Rodinný život je proces, ktorý zákonite smeruje z minulosti do budúcnosti rodiny.

V rodine má panovať láskyplná rodinná komunikácia a láskyplné rodinné vzťahy, ak sa má rodina udržať pohromade. Rodina má byť podnetným duchovným, psychologickým a sociálnym prostredím, ktoré podporuje v rozvoji, motivuje k životnému rozletu a citovo napĺňa členov rodiny. Rodina má byť láskyplným miestom pre život detí a dospelých.

Čo je láska?
Autentické vyjadrenia študentiek14

V priebehu prednášky zo študijného predmetu Edukačné sociálne poradenstvo (v apríli 2016) sme nečakane oslovili 12 študentiek Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity, aby v danej chvíli písomne zaznamenali svoje spontánne odpovede na vopred pripravených 7 otázok, ktoré sme formulovali na tému Láska. Na každú ústne položenú otázku mali vzápätí, bez dlhého rozmýšľania, písomne odpovedať. Ich odpovede uvádzame v pôvodnom znení, bez komentára, s ústnym dovolením študentiek. V tomto príspevku vyberáme odpovede iba na jednu z otázok. Za vzácnu úprimnosť a prejavenú múdrosť v odpovediach patrí mojim študentkám veľké poďakovanie.

Čo je láska?

Spontánne písomné vyjadrenie študentiek:

  • „Láska je dobrotivá. V láske sa snažíme človeku pomáhať a máme sa radi. Je to krásny pocit, ak môžeme objať človeka, ktorého ľúbime a vieme, že v ňom máme stále oporu. V láske sa človek obetuje kvôli tomu druhému, aby sa on mal lepšie ako ja.“
  • „Láska je slovo s obrovskou mocou, láska dokáže hýbať svetom, vie vyčariť úsmev na tvári, láska vie vyvolať smútok na dušiach aj vo vnútri, láska je krásny cit medzi dvoma ľuďmi.“
  • „Láska je cit. Láska je ak sa majú 2 ľudia alebo viac ľudí radi medzi sebou. Láska má mnoho podôb, môže to byť láska medzi deťmi a rodičmi – rodičovská láska. Láska medzi partnermi.“
  • „Láska je BOH. Je to cit, ktorý robí ľudí šťastnými. Je veľa druhov lásky - partnerská, rodičovská. Rodičovská láska je najkrajšia a najsilnejšia láska zo všetkých. Keď ľudia nemyslia len na seba, ale záleží im aj na iných.“
  • „Láska je mať niekoho rád. Starať sa o neho, pomáhať mu. Láska sa neprejavuje len slovami „Ľúbim Ťa“, ale hlavne skutkami, ako sa o tú osobu staráme, bojíme sa o ňu, ochraňujeme. Láska je veľmi dôležitá, bez nej sa nám žije ťažko. Nemusí to byť len láska k priateľovi, ale aj k BOHU, blízkym osobám a tak.“
  • „Láska je čistota, nevinnosť, krehkosť malého bábätka. Láska je, keď vám stisne prst a hoci ešte nevie hovoriť, jeho očká vyžarujú lásku. Je to jeho vôňa, úsmev, bozky a dotyky. Nijaká iná láska nie je čistejšia. Láska voči mužovi je trochu iná, no predsa je to láska. Je to bolesť keď plače a smiech keď sa smeje.“
  • „Láska je cit, v každom prípade to vnímam inak. Jemné pohladenie rodičovskej lásky. Láska je všade okolo nás, je vnímaná niekedy aj bolestivo.“
  • „Láska je cit, ktorý vzniká medzi ľuďmi po vzájomnom spoznávaní sa.“
  • „Láska je cit, ktorý prežívame či už v manželstve, rodine, ku kamarátom, alebo k nášmu mestu a krajine. Láska je spravodlivá, trpezlivá, nemyslí na zlé, nevystatuje sa a nezávidí.“
  • „Láska je, keď pomáhaš človeku nezištne, že nečakáš od toho žiadnu odozvu. Je to veľmi čistý a krásny cit k druhému človeku. Keď sa človek obetuje pre toho druhého.“
  • „Láska je krásny pocit, emocionálny stav, vzťah medzi osobami, z môjho pohľadu aj vzťah k zvieratkám, určitá citová väzba ,neha, objatia, pekné slová, keď niekoho ľúbime, milujeme, filantropia- láska k človeku- vážime si ľudí, pomôžeme.“
  • „Láska je silná citová väzba, založená na silnej fyzickej alebo duchovnej príťažlivosti, spravidla spojená so želaním byť s danou osobou SPOLU. Človek nemôže žiť bez lásky. Človek, ktorý nemiluje pomaly zomiera. Všetko čo má dušu bez lásky žiť nemôže.“

Zhrnutie

V príspevku sme sa zamerali na komunikačnú kompetenciu v rodine, ktorá je základom pre psychologicky i sociálne zdravý rodinný život. Rozvoj členov rodiny záleží vo veľkej miere od spôsobu ich vzájomnej komunikácie. Zdôrazňujeme potrebu venovať pozornosť kvalite komunikácie v rodine a poukazujeme na poškodzujúcu, zraňujúcu komunikáciu, ktorou je - komunikačná invázia a komunikačná deprivácia. Spôsob komunikácie rodinných príslušníkov tvárou v tvár, predurčuje povahu spolužitia v rodine. Význam lásky v rodine a v živote, ilustrujeme autentickými písomnými odpoveďami univerzitných študentiek na otázku: Čo je láska?

Summary

In this paper we focused on communication competence in the family, which is essential for family life. The development of family members depends on the way of interpersonal communication. We pointed to the attitude of communication in the family, which is harmful to family life – communication invasion and communication deprivation. Communication human contact with humans is a prerequisite for family life because it determines the nature of co-existence in the family. The importance of love in the family and in the life illustrate authentic expression about love of femal students of the university.

Autor: Prof. PhDr. Mária Machalová, CSc.


1MACHALOVÁ, Mária. 2011. Komunikácia v sociálnej práci. Prešov Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity. ISBN 978-80-555-0328-8.
2 TAMŽE.
3 TAMŽE.
4 MACHALOVÁ, Mária. 2011. Komunikácia v sociálnej práci. Prešov PBF Prešovskej univerzity. ISBN 978-80-555-0328-8.
5 PATOČKA, Jan.1996. Péče o duši. s.143.Praha Oikoyhmenh.
6 MACHALOVÁ ,Mária. 2011. Komunikácia v sociálnej práci. Prešov PBF Prešovskej univerzity. ISBN 978-80-555-0328-8.
7 BOADELLA, David. 1987. Lifestreams. An Introduction to Biosynthesis. London-New York Routladge – Kegan – Paul. s. 6. ISBN 0-7102 – 1145-7.
8 MACHALOVÁ, Mária. 2011. Komunikácia v sociálnej práci. Prešov PBF Prešovskej univerzity. ISBN 978-80-55-0328-8.
9 BOADELLA, David. 1987. Lifestreams. An introduction to Biosynthesis. London - New York Rouladge – Kegan - Paul. ISBN 0-7102-1145-7.
10 MACHALOVÁ ,Mária. 2010. Biodromálna psychológia pre pomáhajúce profesie. Brno IMS. ISBN 978-80-87182-10-9.
11 JUNG, Carl Gustav.1994. Duše moderního člověka. Brno Atlantis. s. 286. ISBN 80-7108-087-X.
12 TAMŽE. s. 300.
13 LAO-C.´ 1996. TAO TE ŤING. Bratislava Nestor. ISBN 80-88801-19-2.

Odborné diskusie

Pozrieť diskusie zo psychológie

Knihy o psychológii


» Psychologie
240 strán, 13.00 €

» Psychopatologie pro speciální pedagogy
240 strán, 14.00 €

» Zůstat spolu, nebo se rozejít?
256 strán, 9,61 €

» Psychodiagnostika dětí a dospívajících
791 strán, 35.50 €

» Když se zlé věci stávají dobrým lidem
144 strán, 8.15 €

» Prarodiče, rodiče a vnoučata
112 strán, 6.90 €