Mediálna kultúra a jej dopad na nové formy porúch príjmu potravy

okt 27 2017

Media culture and its impact on new forms of eating disorders

Abstrakt: Bigorexia je formou nelátkovej závislosti, ktorá patrií medzi bio-psycho-sociálne poruchy a vyznačuje sa riešením problémových a emocionálnych situácií v živote jedinca prostredníctvom jedla a stravovania. Príspevok sa zameriava na kvalitatívnu analýzu precepcie marketingových komunikátov osobami, ktoré prejavujú symptómy bigorexie.. Venuje sa definovaniu bigorexie, základným krokom vedúcim k jej vzniku a príčinám, jej diagnostike a najčastejším rizikám.
Kľúčové slová: Kult tela. Body image. Poruchy príjmu potravy. Bigorexia v reklame.

Abstract: Bigorexia is a form of eating disorders as non-substance addictions that fall under bio-psycho-social disorders and are characterized by solving problems and emotional situations in one´s life with food and eating. This paper focuses on analysis concerning marketing communication outputs perceptions of people demonstrating the symptoms of bigorexia. It defines bigorexia as such, basic aspects of its development and causes, its diagnostics and most common risks.
Key words: Cult of body. Body image. Eating disorders. Bigorexia in advertising.

Úvod

Médiá a marketing majú v dnešnom svete veľký vplyv na myslenie, cítenie, názory, i verejnú mienku bežných ľudí. Médiá sú ideálnym prostriedkom, ktorý dokáže zasiahnuť masy ľudí rozmiestnené po celom svete a odovzdať im svoje posolstvo. Ľudia sa totiž radi prispôsobia väčšinovej mienke, dajú si istým spôsobom poradiť, nechajú sa viesť. Marketing sa naučil ťažiť z túžby žien po dokonalých telách a z neprestajnej mužskej hrdosti a potreby vyzerať atraktívne, hrdinsky a neodolateľne. Výber témy nášho príspevku bol motivovaný vzrastajúcou popularitou fitness, bodybuildingu, aktívneho životného štýlu, a tiež predpokladom, že posadnutosť spomenutými fenoménmi sa bude v nadchádzajúcich rokoch prehlbovať. Aj v našej krajine sa začína vytvárať skupina jedincov, ktorí svojmu vzhľadu, štruktúre postavy a množstvu pohybovej aktivity venujú nadmernú pozornosť. Jedná sa o závažný problém, o ktorom treba hovoriť a upozorňovať na riziká spojené s týmto typom správania.1 Naša práca sa zameriava najmä na ľudí, ktorí aktívne cvičia, presadzujú zdravý životný štýl, hodiny svojho času venujú tvrdej práci v posilňovni, no s výsledkami nie sú spokojní, a napriek stále väčšiemu počtu alarmujúcich dôkazov o prípadoch, ktoré prekročili hranicu, a tým ohrozili svoje zdravie, idú za svojím vytýčeným cieľom.

Vplyv médií na rozvoj porúch príjmu potravy

Masmédiá poskytujú ľuďom značne vplyvný kontext, z ktorého sa dozvedajú o telesných ideáloch a hodnotách, vďaka ktorým budú považovaní za atraktívnych.2 Či už história, umenie, literatúra, móda, ale aj mnohé iné sociálne faktory, mali vplyv na to, ako ľudia vnímajú ľudskú krásu. Avšak, nebolo tomu tak až do začiatku vysielania prvých nemých filmov, či následného zavedenia televízie do našich domovov, čo spôsobilo, že ľudia boli vystavení mnoho hodín témam spojených s tým, ako by sme mali vyzerať. Dnes panuje v spoločnosti znepokojenie a pomyselný alarm, že celkový vplyv médií sa stal takým silným, že ľudia, špeciálne mladé dievčatá a ženy sa postupne porovnávajú s profesionálnymi modelkami trpiacimi klinickou podváhou a stanovujú si nerealistické a neprirodzené ciele. Mnohí tvrdia, že zvýšený výskyt porúch príjmu potravy, ako sú mentálna anorexia či bulímia, sú čiastočne dôsledkom negatívneho obrazu žien o vlastnom tele, ktorý je sčasti vyvolaný práve médiami.3 Avšak, ani muži v tomto smere nezaostávajú, nakoľko je nám všetkým dobre známe, že firmy a podniky venujúce sa propagácii a predaju rôznych doplnkov výživy, editori kulturistických časopisov, režiséri kultových bojových filmov, a mnohí ďalší, nevyhľadávajú štíhlych mužov. Naopak, často siahajú po mužoch, ktorí svojim zjavom konzumentovi pripomínajú skôr horu svalov ako obyčajného človeka. Analogicky teda môžeme predpokladať, že výskyt moderných porúch príjmu potravy akými sú napr. bigorexia, ortorexia či exorexia, sú tiež čiastočne podmienené mediálnym vplyvom.

Súčasné poznatky z riešenej problematiky

Chorobná závislosť od jedla ako forma nelátkovej závislosti, patrí medzi bio-psycho-sociálne poruchy a vyznačuje sa riešením problémových a emocionálnych situácií v živote jedinca prostredníctvom jedla a stravovania. Myšlienky spojené s jedlom, prípadne diétou a telesnou hmotnosťou sa stávajú dôležitejšími než všetko ostatné.
Zaraďujeme sem:

  • mentálnu anorexiu (MA),
  • mentálnu bulímiu (MB),
  • záchvatové prejedanie sa (Bine Eating Disorder, BED),
  • iné poruchy príjmu potravy (bigorexia, ortorexia, diétovanie4).

Bigorexia je termín, ktorý sa zaužíval na označenie poruchy, pri ktorej postihnutí telom i dušou prepadnú nadmernému, neprimeranému a často až zdravotne škodlivému fyzickému cvičeniu. Spoločenský tlak na dosiahnutie správneho imidžu a fyzickej formy, ale i rodinné prostredie dieťaťu od malička vštepujú, že sa treba venovať športu a vynikať v nejakej fyzickej aktivite.

Ortorexia nervosa je chorobná posadnutosť zdravou výživou a zdravým stravovaním. Jedinci kontrolujú v potravinách obsah živín, pôvod jedla a surovín. Patologická dimenzia tohto fenoménu je diagnostikovaná vtedy, keď jedinec premýšľa viac ako 3 hodiny o zdravom jedle, opovrhuje „nezdravým jedlom“ a ľuďmi, ktorí sa stravujú normálne a jedia všetko.

Diétovanie môžeme chápať ako závislosť od diét.
Spoločné znaky porúch príjmu potravy sú také, že jedinec:

  • pociťuje neodolateľnú túžbu opakovať svoje správanie (baženie – craving),
  • neprestajne myslí na jedlo, telesnú hmotnosť a diéty,
  • prestáva robiť veci, ktoré predtým robil prirodzene, a vyhýba sa im, stráca svoje pôvodné záujmy, koníčky a záľuby,
  • a čo je asi najtragickejšie – stráca potešenie z bežných radostí každodenného života,
  • pokračuje v správaní napriek zjavným negatívnym dôsledkom na seba i svoje užšie i širšie sociálne prostredie (Hupková, 2009). Všetky typy poruchy príjmu potravy sa vyznačujú skreslením vnímania svojho tela, čo vedie k nespokojnosti s vlastným telom. Fenomén je spôsobený kultom tela a medializovaním štíhlej línie ako dokonalosti tela.

Bigorexia je považovaná za jednu z nových variant dysmorfofóbie, a okrem toho, že je považovaná za novodobú nelátkovú závislosť, nedávno bola zaradená aj do zoznamu porúch duševného zdravia. Dysmorfofóbia bola najskôr definovaná ako ,,chorobná myšlienka až presvedčenie jedinca, že je nápadný alebo odpudzuje svojím telesným vzhľadom‘‘.5 Novšie poňatia tejto poruchy sa sústredia na jej ,,základný rys spočívajúci v nadmernom zaoberaní sa nejakým domnelým defektom vzhľadu u normálne vyzerajúcej osoby‘‘.6 Nejedná sa pri tom len o obyčajnú nespokojnosť, ktorá je u bežnej populácie častá, ale o ,,úplné zaujatie až chorobnú posadnutosť vymysleným defektom‘‘.7 Osoby postihnuté bigorexiou vnímajú sami seba ako slabých, malých až fragilných, nedostatočne svalovo vyvinutých a snažia sa vysokou spotrebou energie, prejedaním sa doplnkov výživy (predovšetkým bielkovinových preparátov), náročným posilňovacím tréningom a nezriedka i zneužívaním liekov dosiahnuť vzhľad, ktorý je prezentovaný na stránkach kulturistických časopisov alebo vzhľad hrdinu akčných filmov. ,,Veľkým problémom pri snahe o liečenie poruchy je skutočnosť, že si postihnutí nepripúšťajú žiadne problémy, sú so svojim spôsobom života spokojní a mnoho ľudí z ich okolia im dáva najavo, že sa správajú normálne až vzorne (pretože pravidelne cvičia, k čomu sa oni sami nedokážu prinútiť).8 Niektorí muži chcú zistiť, do akých rozmerov môžu narásť. Sú posadnutí myšlienkami, že sú príliš malí a nemajú dosť svalovej hmoty. Tento stav sa nazýva svalová dysmorfia, avšak poruchu nachádzame aj pod názvom Adonisov komplex, či Adonisov syndróm a jedná sa o kompulzívnu poruchu odvodenú od telesnej dysmorfickej poruchy. Vo väčšine prípadov nie sú títo muži malí a mnoho z nich súťaží v kulturistike. Mnoho z nich trávi celé dni v posilňovniach, neustále sa pozorujú v zrkadle, utrácajú značné čiastky za suplementy a sú ochotní užívať i nebezpečné steroidy alebo iné látky na podporu svalového rastu (Olivardia, 2002).

O svalovej dysmorfii máme o niečo menej informácií ako o anorexii či bulímii. Často podozrievame najmä genetický a biologický element. Predpokladá sa, že príčiny vedúce k vzniku bigorexie majú veľmi podobný pôvod, ako príčiny vzniku anorexie, či bulímie. 88 Podobne ako u ľudí s anorexiou dochádza k výraznému poklesu telesnej hmotnosti kvôli rôznym prísnym diétam, aj neúmerné cvičenie môže byť dôvodom vzniku bigorexie. Tiež psychologické faktory ako šikana v detstve a prekonané traumy, môžu prispievať k rizikovým faktorom. Priamu spojitosť môžeme nachádzať aj v prípade, kedy matka postihnutého bola obeťou domáceho násilia – bezmocnosť z detstva môže byť kompenzovaná prehnanou túžbou po muskularite v dospelosti. Bigorexia sa vo veľkej miere prekrýva s depresiou – viac ako polovica všetkých ľudí so svalovou dysmorfiou v minulosti trpela, resp. stále trpí silnými depresiami – a úzkosťou, keďže takmer tretina z postihnutých trpí úzkostnou poruchou, napríklad sociálnou fóbiou alebo extrémnou plachosťou. Ak sa zamyslíme nad vplyvom steroidov na túto chorobu, je tam istá súvislosť, ale faktom je, že užívanie steroidov vychádza práve zo svalovej dysmorfie, nie naopak. Samozrejme, nemôžeme vynechať ani kultúrne faktory, ktoré vytvárajú predstavu, v ktorej je ,,hrdinský muž‘‘ zobrazovaný ako niekto, kto má nadpozemsky vyvinuté svalstvo.9

Samozrejme, nie každý muž, ktorý trávi vo fitness centre svoj voľný čas, trpí bigorexiou. Existuje niekoľko jednoduchých otázok, ktorých kladné zodpovedanie nám môže naznačiť, že bigorexia je u daného človeka problémom:
a. Ovplyvňuje náročný tréningový a stravovací režim vaše vzťahy s ostatnými?;
b. Trávite veľa času cvičením s cieľom budovať svalovú hmotu/ zvýšiť športový výkon?;
c. Myslíte často na svoj vzhľad?;
d. Utrácate veľké čiastky peňazí za vylepšenie svojho vzhľadu?10

Na diagnostiku bigorexie sa používa dotazník MASS (Príloha A), teda ,,Muscle Appearance Satisfaction Scale‘‘, krátky, devätnásťbodový dotazník pre posúdenie symptómov muskulárnej dysmorfie. Vyhodnotenie dotazníka obsahuje nasledujúce faktory: závislosť na posilňovaní, frekvencia kontrolovania svojich svalov, užívanie látok podporujúcich rast svalov, zranenia spojené s cvičením a spokojnosť s vlastnými svalmi.11

Výskumný problém a cieľ výskumu

Hlavným výskumným problémom, ktorý sme si pre náš výskum stanovili, bola analýza efektov marketingových komunikátov na vnímanie seba u vybraných respondentov prejavujúcich výrazný záujem o bodybuilding. Cieľom výskumu bolo zmapovanie názorov skúmaných osôb na prezentované marketingové komunikáty – audiovizuálne reklamy – a zároveň sme sa snažili zistiť, ktoré prvky vyskytujúce sa v komunikátoch ich najviac oslovili. Výskumu sa zúčastnilo päť respondentov vo veku 26-32 rokov. Výber výskumnej vzorky bol zámerný, na základe vopred určených znakov. Na mužské pohlavie sme sa sústredili najmä na základe preštudovanej literatúry a získaných poznatkov. Výber výskumnej vzorky sme taktiež podopreli faktom, že všetci respondenti sa venujú fitness, posilňovaniu a kulturistike, nie sú v problematike laikmi, a tým pádom boli ich názory a postoje pre náš výskum hodnotné a relevantné

Metódy výskumu

K získavaniu informácií bol použitý kvalitatívny výskum, metóda individuálneho hĺbkového rozhovoru, v ktorom bola väčšina otázok otvorených, v kombinácii so škálovacími technikami. Respondentom bolo prehraných 10 audiovizuálnych reklám. Taktiež boli nahrané zvukové záznamy rozhovorov ktoré boli následne prepísané. Prepisy rozhovorov sú k dispozícii u autorov práce. V rámci získavania informácií pre náš výskum sme využili aj škálovacie techniky, konkrétne Likertovu škálu, ktorá bola respondentom predložená počas výskumu.

Priebeh výskumu

Pri vyhodnocovaní výsledkov výskumu sme použili metódu obsahovej analýzy, ktorá je vhodná na vyhodnocovanie obsahu rôznych druhov komunikátov. Rozhovory, ktoré prebehli s vybranými respondentmi sme analyzovali prostredníctvom tejto metódy nasledovne:
a. respondentom bolo prehraných desať audiovizuálnych reklám,
b. po každej reklame bolo respondentom predložených niekoľko tvrdení, ktoré z danej reklamy vyplývali,
c. respondenti vyjadrili svoje postoje a názory k predloženým tvrdeniam,
d. obsahovou analýzou sme vytvorili kategórie k jednotlivým otázkam pre každú reklamu,
e. odpovede respondentov sme zaradili do jednotlivých kategórií a zaznamenali do tabuliek.

Analýza a interpretácia výsledkov výskumu

Na nasledujúcich stranách uvádzame analýzy početností zobrazujúce frekvencie výskytu odpovedí u jednotlivých respondentov, a to pre každú z desiatich prehraných audiovizuálnych reklám.

Prvá reklama sa sústredila na predaj a propagáciu značkového oblečenia, a práve preto sme tvrdenia k danej reklame formulovali tak, aby sa nám prostredníctvom nich podarilo zistiť, aký postoj majú jednotliví respondenti voči voľbe svalnatého propagátora a tiež to, aký je ich názor na túto voľbu. Prekvapilo nás, že iba na dve tvrdenia z piatich zareagovali všetci piati respondenti rovnako – odpoveďou ,,áno‘‘. Odpovede na tvrdenia týkajúce sa názoru opačného pohlavia na svalnatých mužov sa líšili, rovnako ako reakcie na v poradí druhé tvrdenie, týkajúce sa zvoleného propagátora oblečenia.

V reklame na jogurt MILKO vystupoval chlap s vyvinutým svalstvom, ktorý naviac pôsobil, že je na svoje výsledky v tejto oblasti veľmi pyšný. Väčšina respondentov uznala, že je pravdepodobné, že tento konkrétny muž má vedomosti nielen o význame bielkovín pre svalový rast, ale taktiež sa podľa nich vyzná v tematike fitness, posilňovania a zdravého životného štýlu. Podľa nášho názoru tak urobili na základe mužovho výzoru a tiež replík, ktoré v danej reklame použil. Avšak, zaujímavé bolo, že pri druhom tvrdení, ktorým sme zisťovali, ktorý z dvoch účinkujúcich mužov vyzerá lepšie, traja z nich zastávali názor, že lepšie vyzerá obyčajný muž bez vyvinutej svalovej hmoty.

K tretej audiovizuálnej reklame sa viazali iba dve tvrdenia, avšak odpovede respondentov sa ani v jednom z nich úplne nezhodovali. Diskutabilné bolo najmä druhé tvrdenie, pri ktorom sa mali respondenti rozhodnúť, či je propagovaný produkt predávanejší vďaka účinkovaniu celebrity v reklame. Na základe odpovedí respondentov sme usúdili, že viacerí z nich váhali, pretože sa nevedeli rozhodnúť, či je predajnosť produktu zapríčinená celebritou, známou značkou alebo použitím humoru v reklame.

Pri tvorbe tvrdení k štvrtej audiovizuálnej reklame sme sa sústredili najmä na získanie postojov a názorov respondentov na prijímanie bielkovín zo stravy a z doplnkov výživy, konkrétne nás zaujímalo, ktorý spôsob uprednostňujú oni. Na základe získaných odpovedí sme usúdili, že napriek tomu, že traja z piatich respondentov uprednostňujú prijímanie proteínov z pestrej stravy, zároveň sú si vedomí toho, že človek venujúci sa fitness a posilňovaniu, nie je schopný prijať potrebné množstvo iba zo stravy, a preto ich musí prijímať aj prostredníctvom rôznych doplnkov výživy.

Najrôznejšie odpovede sme dostali najmä na posledné tvrdenie, a myslíme si, že je to zapríčinené faktom, že respondenti nemajú dostatok skúseností s konkrétnym doplnkom výživy, a preto nevedia posúdiť jeho účinky. Zaujali nás aj odpovede na druhú otázku, keďže iba traja respondenti vedeli identifikovať celebritu, ktorá sa vyskytla na plagáte v reklame. Podľa nášho názoru sa tak stalo preto, že ostatní dvaja respondenti sa viac sústredili na hlavného protagonistu a na jeho slová, prípadne si všímali propagovaný produkt. Najviac súhlasných a potvrdzujúcich reakcií sme dostali na tretie a štvrté tvrdenie, ktoré sa týkali mužovho sebavedomia a odhodlania.

Touto reklamou sme si nie len potvrdili názor mužov na protagonistu, ktorý bol pre konkrétnu reklamu zvolený, ale tiež sme sa dozvedeli postoje respondentov na dôležitosť vedenia detí k športu. Iba dvaja respondenti si myslia, že výchova je v tomto smere dôležitá. Väčšina zastávala názor, že ak v sebe človek má odhodlanie, nemusí byť týmto smerom vedený odmalička, pretože to v období dospievania či v dospelosti príde samo a ak človek chce, začne sa touto cestou uberať tak či tak.

Napriek tomu, že pri predchádzajúcich tvrdeniach, ktoré boli zamerané na názor opačného pohlavia na svalnatých mužov, sa respondenti nevedeli jednoznačne vyjadriť, v prípade tejto reklamy to bolo inak. Myslíme si, že je to zapríčinené najmä tým, že v tejto konkrétnej reklame bolo zjavné, že žena bola očarená silou a výkonom svalnatého muža a vyplývalo to aj z jej mimiky a gestikulácie. Na štvrté tvrdenie sme dostali päť jednoznačných odpovedí, čo znamená, že všetci piati respondenti zastávajú názor, že ľudia užívajúci doplnky výživy majú väčšiu úspešnosť pri dosahovaní svojich fitness cieľov.

Odpovede respondentov na jednotlivé tvrdenia boli podľa nášho názoru podmienené aj spracovaním reklamy, z ktorej jasne vyplývalo, že pre ženu bol svalnatý muž atraktívny a v jeho spoločnosti sa cítila dobre.

Tak, ako pri predchádzajúcich reklamách, ktoré sme počas výskumu prehrávali, aj pri tejto nás zaujímalo, aký je názor respondentov na účinkujúcich protagonistov. Na základe získaných odpovedí respondentov sme usúdili, že respondenti si utvorili názory na ľudí vystupujúcich v tejto reklame najmä na základe ich výzoru, ktorý nasvedčoval tomu, že sa posilňovaniu a kulturistike venujú už dlhší čas a že sa v tejto tematike vyznajú. Tiež sa nám podarilo zistiť, že v prípade nejasností týkajúcich sa správneho postupu pri dosahovaní svojich fitness cieľov, by si muži, ktorých sme sa pýtali na názor, dali poradiť od ľudí účinkujúcich v tejto reklame, čo je podľa nás tiež podmienené najmä výzorom týchto ľudí.

Odpovede na tvrdenia, ktoré sme vytvorili k poslednej prehrávanej reklame, nám iba potvrdili názory respondentov, ktoré uvádzali už aj pri predchádzajúcich reklamách. Po prehraní všetkých audiovizuálnych reklám sa viacerí respondenti vyjadrili, že muži, resp. ľudia vystupujúci v jednotlivých reklamách podľa nich neužívajú iba doplnky výživy, ale na základe ich výzoru usúdili, že títo ľudia pravdepodobne užívajú aj zakázané, dopingové látky, ako sú napríklad steroidy, pretože podľa ich názoru nie je možné dosiahnuť takú formu prirodzenou cestou.

Doplňujúce otázky týkajúce sa vplyvu MK na spotrebiteľa

Po tom, ako sme respondentom prehrali desať spomenutých reklám, položili sme im ešte desať otázok týkajúcich sa vplyvu marketingovej komunikácie na spotrebiteľa. Metódou obsahovej analýzy sme určili kategórie odpovedí na jednotlivé otázky.



Záver

Poruchy príjmu potravy sú jedným z neželaných produktov našej vyspelej, konzumnej, na výkon orientovanej spoločnosti, ktorá sa zameriava na fyzický výzor a proporcie tela. I keď sa to nezdá, muži s poruchami príjmu potravy trpia rovnako, ak nie i viac než ich ženské náprotivky, lebo prevažuje mienka, že ide o ženské problémy. Väčšina mužských pacientov sa neodváži pripustiť si svoj problém zo strachu, že sa zosmiešnia.12

Médiá nám v súčasnosti prezentujú ideály ženskej krásy v pomere 90-60-90 a mužskej sily a príťažlivosti, ktorá sa meria veľkosťou svalovej hmoty, pričom využívajú účinnú zbraň – vedomosť o sile atraktivity v dnešnej spoločnosti. Ak sa nad tým zamyslíme, bigorexia môže prameniť práve z pocitu, že pre svoje okolie i pre seba musíme byť čo najdokonalejší a najatraktívnejší. Ženy sa snažia dosahovať ,,ideálne rozmery‘‘ pričom táto snaha sa im môže vymknúť z rúk a nebudú sa vedieť zastaviť, až kým vytúžený cieľ nedosiahnu, resp. v prípade anorexie nepresiahnu. Podobne sú na tom muži a bigorexia. V snahe ukázať sebe i svojmu okoliu svoju schopnosť dokázať čokoľvek a akokoľvek sa ženú za predstavou svojho vysnívaného svalnatého tela, avšak za akú cenu?

Čo sa týka prevencie poruchy, dôležitú úlohu hrajú práve médiá, propagátori zdravého životného štýlu, populárne osobnosti, ale aj odborná verejnosť, ktorá by sa mala podieľať na korigovaní množstva mylných informácií a upozorniť na nebezpečenstvo akéhokoľvek extrému.. Závislosť na cvičení prináša predisponovaným jedincom pocit kontroly nad vlastným telom a je podporovaná obdivom okolia.

Autori:
Mgr. Györgyi Janková, PhD.
Bc. Katarína Runnová,

Projektová podpora: Štúdia bola podporená grantom a je čiastkovým výstupom projektov KEGA: 035UKF-4/2015 Socializačné a edukačné funkcie marketingového komunikátu ako odrazu mediálnej kultúry a UGA III/9/2014 Ortorexia v masmediálnom priestore.

Zoznam použitej literatúry

FRENAY, A. C. – MAHONEY, R. M. 1991. Understanding medical terminology. Dubuque: WCB, 1991.
FLUSSEROVÁ, J. 2010. Je kulturistika nemoc? (III.) [online], [cit. 2015-01-20]. Dostupné na http://medicina.ronnie.cz/c-6682-je-kulturistika-nemoc-iii.html
HALGIN, R. P. – WHITBOURNE, S. K. 1994. Abnormal psychology. London: Brown&Benchmark, 1994.
KOLOUCH, V. Bigorexie. [online], [cit. 2015-01-20]. Dostupné na http://www.vyzivaspol.cz/kde-najdu-materialy-o-bigorexii/
KRIVOSUDSKÁ, E. 2010. Nešpecifické a novodobé formy porúch príjmu potravy. In: Empatia Bulletin. Roč. XVII. č. 63. ISSN: 1335 8624
MANN, D. 1998. Researchers Shed Light on New Compulsive Exercising Disorder. In: Medical Tribune: Internist & Cardiologist Edition 39(1).
MAYVILLE, S. B. – WILLIAMSON, D. A. – WHITE, M. A. – NETEMEYER, R. & DRAB, D. L. 2002. Development of the Muscle Appearance Satisfaction Scale: A self-report measure for the assessment of muscle dysmorphia symptoms. Psychological Assessment.
MORGAN, J. F. 2008. The Invisible Man: A Self-help Guide for Men With Eating Disorders, Compulsive Exercise and Bigorexia. New York: Routledge, 2008. s. 42-43. ISBN 978-1-58391-150-1
MYSLIVEČEK, Z. et al. 1956. Speciální psychiatrie. Praha: SZN, 1956.
NANCY, C. 2014. Sportovní výživa. 3., doplnené vyd. Praha: Grada Publishing, 2014. s. 229, 231. ISBN 978-80-247-4655-5
NATIONALEATINGDISORDER.ORG. Media, Body Image, and Eating Disorders. [online], [cit. 2016-01-01]. Dostupné na https://www.nationaleatingdisorders.org/media-body-image-and-eating-diso...
NORDQVIST, CH. 2014. What is body image? [online], [cit. 2016-01-01]. Dostupné na http://www.medicalnewstoday.com/articles/249190.php


1 KOLOUCH, V. Bigorexie. [online], [cit. 2015-01-20]. Dostupné na http://www.vyzivaspol.cz/kde-najdu-materialy-o-bigorexii/
2 NATIONALEATINGDISORDER.ORG. Media, Body Image, and Eating Disorders. [online], [cit. 2016-01-01]. Dostupné na https://www.nationaleatingdisorders.org/media-body-image-and-eating-diso...
3 NORDQVIST, CH. 2014. What is body image? [online], [cit. 2016-01-01]. Dostupné na http://www.medicalnewstoday.com/articles/249190.php
4 HUPKOVÁ, I. 2009. Niektoré formy chorobnej závislosti od jedla ako jedna z foriem návykového rizikového správania. In: Sociálna prevencia [online]; roč. 4, č.2, s. 13 – 15. Dostupné na: http://www.nocka.sk/uploads/07/57/0757b2723d09531b7971eb9f640220a7/Krimi...
5 MYSLIVEČEK, Z. et al. 1956. Speciální psychiatrie. Praha: SZN, 1956.
6 FRENAY, A. C. – MAHONEY, R. M. 1991. Understanding medical terminology. Dubuque: WCB, 1991.
7 HALGIN, R. P. – WHITBOURNE, S. K. 1994. Abnormal psychology. London: Brown&Benchmark, 1994.
8 MANN, D. 1998. Researchers Shed Light on New Compulsive Exercising Disorder. In: Medical Tribune: Internist & Cardiologist Edition 39(1).
9 MORGAN, J. F. 2008. The Invisible Man: A Self-help Guide for Men With Eating Disorders, Compulsive Exercise and Bigorexia. New York: Routledge, 2008. s. 42-43. ISBN 978-1-58391-150-1
10 NANCY, C. 2014. Sportovní výživa. 3., doplnené vyd. Praha: Grada Publishing, 2014. s. 229. ISBN 978 80247-4655-5
11 MAYVILLE, S. B. – WILLIAMSON, D. A. – WHITE, M. A. – NETEMEYER, R. & DRAB, D. L. 2002. Development of the Muscle Appearance Satisfaction Scale: A self-report measure for the assessment of muscle dysmorphia symptoms. Psychological Assessment.
12 KRIVOSUDSKÁ, E. 2010. Nešpecifické a novodobé formy porúch príjmu potravy. In: Empatia Bulletin. Roč. XVII. č. 63. ISSN: 1335 8624