Rodičovská kontrola pred digitálnymi hrozbami detí

okt 25 2017

Parental control over digital threats to children

Abstrakt: Príspevok sa zameriava na analýzu aktuálnej problematiky internetu a jeho nebezpečných obsahov voči maloletým. Upozorňuje na nevyhnutnosť riešenia virtuálnych útokov zacielené na maloletých a na neodkladnú nutnosť aplikácie ochranných opatrení nielen rodičmi, ale rovnako aj učiteľmi a štátom, na význam mediálnej gramotnosti a prevencie v reálnom ale i vo virtuálnom svete. Vymedzuje online riziká a agresívne obsahy vo videohrách, zaoberá sa komerčným obsahom a nekalými marketingovými praktikami videohier.
Kľúčové slová: Generácia Z. Online riziko. Advergaming. Rodičovská mediácia.

Abstract: Presented paper is focusing on analysis of a current issue of Internet and its contents dangerous to the age group of minors. It calls attention to the necessity of preventing virtual attacks aimed at minors as well as the need for protective measures taken by parents, teachers and state, the importance of media literacy and prevention in both real and virtual world. Paper outlines online risks and aggressive content in videogames, it deals with commercial content and deceptive marketing practices in digital games.
Key words: Generation Z. Online risk. Advergaming. Parental mediation.

Úvod

V súčasnosti prežívame novú digitálnu a komerčnú éru, ktorá prehĺta najmä našu najmladšiu generáciu, generáciu Z (narodení od roku 2000). Ich prvý kontakt s online svetom nezriedka nastáva už v maternici svojej matky vo forme uverejnenia prvých ultrazvukových fotografií širokej verejnosti na sociálnych sieťach.
Po príchode na svet, po odrezaní prirodzenej pupočnej šnúry, onedlho však nadobudnú novú v podobe moderných zariadení, či už ide o mobil, tablet, notebook, chytré hodinky atď. pomocou ktorých sú neustále, vo dne i v noci dostupný - online.

Bezhraničný online svet láka tých najmenších najmä svojou farebnosťou, hravosťou, dobrodružnosťou a živosťou, však pričom nielen že oni, ale ani samotní dospelí si neuvedomujú jeho nepriaznivé, ba ohrozujúce vplyvy a účinky. Nie je možné sa však čudovať, keďže dnešní dospelí sa do tohto nového digitálneho sveta nenarodili, a aj napriek tomu, že sú medzi nimi aj technicky zdatnejší, výrazná väčšina nedisponuje ešte s dostatočnými znalosťami ani skúsenosťami s internetovými ohrozeniami a nebezpečenstvami a preto si ich nielen nepripúšťajú, ale často ich jednoducho ani nepoznajú, čo by priam bolo prvoradé pri prevencii pred nimi.

Napriek tomu, že príslušná problematika online nebezpečenstiev je veľmi aktuálna a paleta internetových rizík sa neustavične zvyšuje, rodičia a zodpovedné osoby jej venujú pomerne malú pozornosť a práve táto poľutovaniahodná skutočnosť nás inšpirovala v tom, aby sme sa v príslušnej práci venovali jednotlivým online rizikám a možnostiam prevencie voči nim. Našu pozornosť sme výrazne upriamili aj na obsahy online hier, s ktorými sú deti najviac v kontakte počas bytia online.

Cieľom našej práce bolo ponúknuť stručný obraz o najzávažnejších rizík súčasného kyberpriestoru a pomocou uskutočnených výskumov poukázať na nevyhnutnú potrebu riešenia problematiky nepriaznivého a nebezpečného vzťahu maloletých a internetu a to hlavne so zámerom na oblasti online hier a rodičovskej mediácie.

Riziká kyberpriestoru

Virtuálny svet dokáže bezpodmienečne obohatiť nielen fantáziu, ale aj reálny život maloletých. Neponúka len možnosti a príležitosti na pružné myslenie, vybudovanie a spoznanie osobnosti, vyskúšanie nových rolí1, ale poskytuje aj rozmanité zdroje a podklady pre učenie a vzdelávanie, príležitosť pre zdieľanie a výmenu vedomostí, skúseností, názorov a záujmov2, zlepšuje pozornosť, informačnú a mediálnu gramotnosť, schopnosti riešenia problémov, komunikačné schopnosti a vizualizáciu3. Rovnako je vhodným nástrojom aj pre jednoduché odreagovanie sa od každodenných problémov a od každodenného neustáleho „kolotoča života“.

Treba si však uvedomiť, že virtuálny svet sa čoraz viac podobá reálnemu, čiže ako všetko v ňom, aj ten má aj tienistú stranu, ktorá predstavuje obrovskú hrozbu najmä voči bezbranným maloletým, ktorí sú ľahkou korisťou internetových kriminálnikov.

V súčasnosti internetových nebezpečenstiev je nespočítateľne veľa a ich počet preniknutie globálnej siete aj do mobilných zariadení ešte viac len zvyšuje. Po dlhšom štúdiu problematiky sme sa rozhodli, že pre prehľadné zohľadnenie najčastejších a najzávažnejších online rizík ohrozujúce naše ratolesti si využijeme klasifikáciu od známej, vysoko uznanej profesorky, Sonie Livingstonovej, ktorá je napriek svojej „neaktuálnosti“, z roku 2009, platná však dodnes.


Tabuľka č. 1: Klasifikácia online rizík 4, 5

Profesorka S. Livingstonová6 online nebezpečenstvá vzhľadom na maloletých delila do štyroch základných oblastí podľa ich charakteru: agresívny, sexuálny, hodnotový alebo komerčný a rovnako dohliadala na znázornenie skutočnosti, že deti nemusia byť len príjemcami daných útokov, ale môžu sa na nich aj aktívne podieľať, dokonca aj sami vytvárať.

Agresívne obsahy a aktivity

Globálna sieť je preplnená rôznymi webovými stránkami, fotografiami, videami, hrami a komerčnými obsahmi s agresívnym nádychom (násilie, nenávisť, bitka, vražda, týranie, brutalita atď.) bez akéhokoľvek obmedzenia. S danými obsahmi sa deti pričasto stretávajú, či už náhodne pri surfovaní na internete, alebo na základe zámerného vyhľadania. Nie je zriedkavé totiž, že mládež priam dané agresívne scény vyhľadá, zdieľa, preposiela v rámci kolektívu, najmä z dôvodu falošnej predstavy o tom, že príslušnými aktivitami (či už podieľaním sa na šíreniu, alebo vlastnou tvorbou agresívnych obsahov) preukážu svoju odvážnosť, mužnosť, získajú uznanie bez ohľadu na bezpečnosť seba aj okoliu. Príslušné predstavy a tendencie vznikajú u detí nielen kvôli každodenného obklopenia danými, mediálnymi obsahmi, ale aj kvôli ľahko dostupnými, čoraz viac atraktívnymi tzv. „nenormálnymi“, „vyvražďovacími“ hrami s „antihrdinami“ 7.

Agresia je bezpodmienečne prítomná aj u tzv. cyberbullyingu, cyberstalkingu a cybergroomingu, ktoré sú v okruhu mládeže tiež rozšírené, napriek tomu, že si to často sami dospelí a rodičia nechcú uvedomiť.

Cyberbullying, čiže kybernetické šikanovanie využitím internetu podľa dostupných údajov je prítomné okolo polovice mládeže viď. 8, 9 Cyberstalking, kybernetické prenasledovanie, alebo „opakované, dlhodobé, systematické a stupňované obťažovanie“ 10 online, tiež sa často vyskytuje v okruhu mládeže, pričom má nezriedka podobu nevinnej hry vymyknutej spod kontroly11, 12. Nepotešujúce je naďalej aj skutočnosť, že podľa uskutočnených zahraničných výskumov, okolo 15% respondentov školského veku už aspoň raz nadviazal kontakt s cudzím človekom, pričom 84% z nich s nimi aj osobne stretlo. Niektorí respondenti totožného výskumu sa priznali aj k tomu, že na daných stretnutiach boli aj priam napadnutý13. K príslušným udalostiam sa zvyčajne dochádza prostredníctvom dlhodobej úplnej manipulácie obete, tzv. cybergroomingu, ktorým zvyčajne konečným cieľom je, nevinné deti zneužiť, či už v podobe fyzického útoku, znásilnenia, nútenia na zločin, alebo únosu14. Groomeri sú kvalifikovaní útočníci, ktorým ťažko vyhnú a odolajú maloletí, ktorí nie sú dostatočne pripravení na výskyt daných online ohrození.

Agresívne obsahy nemusia byť len dočasným nepríjemným zážitkom, ale styk s nimi nepopierateľne môže ponechať na deťoch doživotnú psychickú i fyzickú stopu, či už v podobe rôznych porúch, jaziev alebo negatívneho smerovania do budúcna.

Online sexualita

Generácia Z má sklon skôr „dozrieť“ vzhľadom na predchádzajúce generácie. Súčasná mládež už po začatí základnej školy je pomerne dôkladne informovaný o sexe, ba pred jej ukončením sú už aj nezriedka sexuálne aktívny. Charakter, dôveryhodnosť a reálnosť daných informácií je však často diskutabilné, totiž na dané sexuálne a pornografické obsahy často narážajú len náhodne, napr. pri nevinnom surfovaní na internete, ale neraz ich aj sami vyhľadajú z prirodzenej zvedavosti, ale treba si uvedomiť, že ani pri jednej verzii nie je zaručená kvalita zdroja online obsahu. Deti, ale ani samotní rodičia si často neuvedomujú, aké nepriaznivé dôsledky na nasledujúci psychický i sexuálny vývin dieťaťa môže mať priskorý styk s príslušnými obsahmi, najmä v prípadoch, keď samotný akt je zobrazovaný neprirodzene, falošne.

Napriek tomu, že boj proti sexuálnym online obsahom a vyhýbanie sa im v kyberpriestore vzhľadom na maloletých je u väčšine rodičov prvoradé, keďže internet je jednoznačne danými obsahmi preplnený, málo z nich však pozná viaceré druhy a formy daných obsahov, kvôli čomu je aj samotná mediácia voči nim nedostatočná. Okrem rôznych priamych resp. nepriamych sexuálnych obsahov, ako sú napr. online bannery, alebo webové stránky určené dospelým, je nutné si brať ohľad aj na internetom poskytované možnosti sexuálneho obťažovania, kyberstalkingu so sexuálnym nádychom, sextingu, útokov pedofilov, produkcie a šírenia detskej pornografie.

Online sexuálne obsahy, ktorými maloletí bez akýchkoľvek obmedzení sa stretávajú počas pobytu v kyberpriestore, môžu byť zodpovedné nielen za porušenie zdravého vývinu detí, ale môžu sa stať aj dôvodom pre zvýšenie počtu samovrážd, klinických prípadov a sexuálnych kriminálnikov15.

Nepatričné hodnoty

Keďže internet je slobodné médium, tvorcami jeho náplne sú samotní užívatelia, ktorí si ho dopĺňajú aj s obsahmi, ktoré môžu nepriaznivo vplývať na maloletých, negatívne sformulovať ich postoje, názory aj správanie. Napriek tomu, že dnešná mládež v kyberpriestore sa pohybuje oveľa zručnejšie ako dospelí, nemajú dostatok skúseností na to, aby dokázali náležite zvažovať adekvátnosť zdieľaných hodnôt, tj. si môžu za pravdivé a správne hodnotiť informácie a videné online aktivity, ktoré nemajú žiadny reálny podklad, alebo sú sfalšované, hrané, nebezpečné alebo škodlivé. Daná skutočnosť je veľmi ohrozujúca, najmä v prípade keď sa online šíria a podporujú obsahy ako rasizmus, intolerancia, extrémistické hnutia, diskriminácia, rôzne sekty, návykové, psychoaktívne a omamné látky, výživové doplnky (anabolické steroídy, pilulky na chudnutie atď.), bulímia, anorektické, sebapoškodzujúce, alebo samovražedné praktiky. Hoci menej očividné, napriek tomu však rovnako neprospešné a deti mätúce sú aj rôzne skreslené a falošné údaje publikované laikmi, ktoré môžu byť prostriedkami aj zámernej manipulácie, zneužitia a môžu smerovať vývoj maloletých nesprávnou cestou16. Na to, aby maloletí dokázali správne ohodnotiť a následne selektovať dôveryhodnosť online dostupných informácií, je nevyhnutné aby pomocou dospelých sa im rozvinulo kritické myslenie.

Komerčné obsahy a nekalé marketingové praktiky

Poľutovaniahodnej skutočnosti, že deti sú neustále online sú si vedomí aj pracovníci marketingovej komunikácie a reklamy, ktorí čoraz viac obracajú svoju pozornosť, ako na cieľovú skupinu práve na online generáciu, tj. generáciu Z, ako na segment budúcich spotrebiteľov. U príslušnej generácie ešte pomerne zľahka zneužijú svoje často nekalé online marketingovo-komunikačné praktiky presvedčovania, ktorým sú dospelí už „imúnni“ a prostredníctvom ktorých sa napriek tomu „skrz“ detí si ešte dokážu „vynútiť“ dosiahnutie svojich komerčných cieľov, ktorými sú samozrejme zväčša predaj a zisk.

Dospelí si často už ani neuvedomujú preplnenosť online (tzv. „plnoznačkového“) prostredia rôznymi propagačnými obsahmi17, keďže sa u nich časom vybudovala nielen schopnosť „bannerovej slepoty“, čiže automatického prehliadnutia reklamných bannerov, ale schopnosť prehliadnutia a ignorácie aj väčšinu ďalších nástrojov online propagácie. Daná tendencia nie je však charakteristická ešte pre maloletých, oni si online reklamy všímajú, často aj skôr ako samotný náplň stránok, správ, videí atď., ktoré vyhľadali.

Keďže internet je médium, u ktorého neplatia všeobecné pravidlá tradičných médií, treba si uvedomiť, že aj deťom sú dostupné propagačné obsahy nevhodné a často zrovna ich veku neprimerané (s agresívnym, erotickým, pornografickým, rasistickým, hazardným, násilným obsahom, s propagáciou alkoholu, drog, chirurgických zákrokov, nezdravých potravín atď.).

Nástrojov online marketingovej komunikácie v súčasnosti je už nespočítateľné množstvo, keďže neustálou vyspelosťou techniky vždy pribúdajú novšie a novšie možnosti pre komunikáciu firiem. Medzi najpopulárnejšími nástrojmi vzhľadom na maloletých nájsť rôzne webové stránky, blogy, plošné reklamy (bannery, pop-up reklamy, buttony), SEM, SEO, PPC a kontextové reklamy, behaviorálné reklamy, virálny, e-mail a mobilný marketing, marketing na sociálnych sieťach a advergaming18. Všetky dané nástroje majú tendenciu vlastným spôsobom škodiť dieťaťu, či už z hľadiska obsahu, posolstva, alebo umiestnenia komercie.

Z hľadiska na skutočnosť, že internet viac ovplyvňuje užívateľa v porovnaní s tradičnými médiami (z dôvodu časovo dlhšieho kontaktu a užívateľom individuálne prispôsobených ponúk, napr. pomocou cookies), veľmi pozoruhodné a rovnako nepotešujúce sú fakty, že aj drvivá väčšina priam detských webových stránok obsahuje nejakú formu reklamy alebo komerčné odkazy19, 20, 21, 22

Profesorka S. Livingstonová do nebezpečných online komerčných obsahov vo svojom delení zaraďuje aj tie, ktorých cieľom je vylákať osobné údaje od detí (či už vo svoj prospech zadávateľov, alebo na zneužitie a škodenie), rovnako ako aj aktivity ako nelegálne sťahovanie, hacking a rôzne herné, hazardné aktivity zo strany detí ako aktérov.

Okrem podotknutých oblastí internetových nebezpečenstiev samozrejme existuje aj mnoho ďalších, ktoré do rovnakej miery ohrozujú zdravý, či už psychický alebo fyzický vývin mládeže, ako napr. rôzne druhy online závislostí (závislosť od počítačových hier, online obchodovania, informácií, virtuálnych vzťahov, gamblingu, pornografie atď.), ktorým sa čoraz frekventovanejšie podľahnú aj tí najmladší, alebo nebezpečné užívanie sociálnych sietí (zneužitie osobných údajov, sfalšovanie údajov, zneužitie nevhodných fotografií a videí atď.), napadnutia nevyžiadanými obsahmi (malware, phishing, pharming, hoax atď.) a podobné. Ako jednu najzávažnejšiu problematiku z hľadiska online rizík nemôžeme vynechať ani čoraz viac sa vyskytujúcu tendenciu u maloletých – stratu vzťahu s realitou a preferenciu virtuálneho na úkor reálneho života.

Online hry a advergaming

Nepopierateľnou skutočnosťou je, že najprirodzenejšou aktivitou detí je hra. Nedávno uskutočnené výskumy potvrdili, že nie je to odlišné ani v kyberpriestore, totiž približne až 90% opýtaných maloletých hrá hry online a to polovica z nich až každý deň23, 24, 25 Znepokojujúce okrem samotného faktu, že deti strávia svoj voľný čas sedením pred monitormi, alebo s telefónmi a tabletmi v rukách, je aj to, že výber nimi hraných hier je často pri nedostatočnej, alebo často aj bez akejkoľvek rodičovskej mediácie. Z toho dôvodu sa nemôžeme čudovať, že si nezriedka ich zaujmú a následne si zvolia hry, ktoré nie sú pre nich jednak obsahovo vhodné (agresívne, sexistické, vulgárne, rasistické atď.), jednak sa zamerajú na advergaming, čiže hry obsahujúce reklamy (in-game advertising), alebo hry priam vytvorené za účelom reklamy (advergames).

Z hľadiska advergamingu je veľmi dôležité si uvedomiť, že maloletí si jednoznačne nedokážu rozoznať účel príslušných hier, ba často nie sú schopní advergamy ani odlíšiť od „klasických“ online hier (napr. podľa prieskumu Media Awareness Network26 z 5200 detí vo veku 4-11 rokov viac ako ¾ respondentov nedokáže rozoznať advergames od hier bez reklám; podľa výskumu Wollslagera28 z webovej stránky Neopets.com, obsahujúcej priveľa advergamov, dokázali respondenti rozoznať len 23% z nich; podľa výskumu Hanga28 advergame „Buď Popstar“ na stránke spoločnosti Kraft Postopia rozoznalo len 1 dieťa zo 112 respondentov vo veku 8-10 rokov). Ako ďalšie negatívum advergames by sme mohli uviesť aj fakt, že ich výrazná väčšina je vytvorená firmami ponúkajúce nezdravé potraviny s vysokým obsahom cukru, soli a tuku29, 30, 31, 32, 33, ktoré sú nebezpečné vzhľadom na neprospešný vplyv na zdravú výživu dieťaťa a podporu obezity.

Medzi tienisté stránky online hier by sme zaradili aj tendenciu budovania závislosti od hier, neoprávnené zhromažďovanie dát o deťoch a rovnako aj implikáciu nevhodného obsahu (agresívny, erotický, materialistický, hazard, neetický atď.).

V minulom roku sa uskutočnil v tuzemsku zaujímavý výskum34 z príslušnej oblasti, v ktorom jednak zhromažďovali údaje o aktuálne populárnych online hrách v okruhu mládeže vo veku 10 – 15 rokov, jednak kvalitatívne obsahovo analyzovali 5 hier (Grand Theft Auto, Counter Strike, Call of Duty, Dead Rising, League of Legends), ktoré boli najfrekventovanejšie uvedené príslušnými recipientmi pričom obsahovali explicitný (zjavný) in-game advertising. Ich výsledky z dotazníkového zberu dát od recipientov potvrdili už inými výskumníkmi35, 36 zverejnené informácie o tom, že: väčšina, až 97% recipientov hrá online hry; 49% z nich každý alebo každý druhý deň; pričom 64% hier obsahovalo in-game advertising; 29% advergame a len 7% hier neobsahoval komerčné obsahy. Analýza vybraných populárnych hier pri ktorej upriamili svoju pozornosť na skúmanie ich celkového charakteru na základe štyroch hlavných kategórií (agresivita, sexualita, hodnoty, komercia) vybrané totožne podľa v predchádzajúcej časti spomínaného delenia profesorky S. Livingstonovej priniesla prekvapivo znepokojujúce, až šokujúce výsledky. Zistilo sa, že každá analyzovaná hra obsahovala vysokú mieru agresivity a rovnako vysoký počet nevhodných a škodlivých hodnôt, ako napr. násilie, intoleranciu, krv, šikanovanie, brutálne a neetické aktivity. Rovnako v každej hre sa vyskytli komerčné obsahy, okrem zámerného explicitného však aj implicitný (menej zjavný, skrytý) in-game advertising. So zreteľom na náplň, bez výnimky obsahovali explicitnú propagáciu vlastnej značky a značky svojho výrobcu, naďalej frekventovane sa v nich vyskytovali propagácie rôznych videohier, elektroniky, filmových produkcií, automobilov a finančných služieb. Dve hry (Grand Theft Auto a Dead Rising) poľutovaniahodne obsahovali reklamy aj na nezdravé potravinové produkty s vysokým obsahom cukru, soli a tuku, na alkoholické nápoje a aj na tabak. Z piatich hier v troch (Grand Theft Auto, Dead Rising, League of Legends) boli prítomné aj sexuálne obsahy, od jemných sexuálnych nádychov až k tvrdým pornografickým scénam, čo vzhľadom na vek hráčov podobne ako v prípade komercie, nevhodných hodnôt a agresie je jednoznačne neprijateľné.

Na základe získaných údajov autorka výskumu T. Tóthová37 nepopierateľne skonštatovala, že príslušné hry nie sú primerané k veku detí, nie sú im vhodné, sú až priam nebezpečné. Jednoznačne navrhla, že by bolo nevyhnutné, aby výber hier hrané deťmi online by prebiehalo spoločne s dospelými, keďže deti sami ešte nie sú schopné sa správne rozhodnúť, ešte neporozumejú ani účelom advergamov a rovnako nie sú schopné správne a kriticky ohodnotiť nakoľko nevhodné a nebezpečné správanie sa hrdinov v hier je neakceptovateľné v reálnom svete.

Napriek tomu, že príslušné výskumy prinášali znepokojujúce výsledky, práve v tých spočíva ich prínos – upriamia našu pozornosť na problematiku deťom voľne dostupných škodlivých online hier a zvýraznia dôležitosť nevyhnutne sa zaoberať s ňou.

Mediácia v kyberpriestore

Medzi aktuálne problematiky nielen rodičov maloletých, ale aj vychovávateľov a učiteľov sa v modernom svete zaradil už aj pobyt detí vo virtuálnom svete. V súčasnosti je totiž potrebné si uvedomiť, že deti nie sú v bezpečí pri sedení pred monitorom, v ruke s telefónom, či tabletom ani v pohodlí domova alebo v školskej lavici. Online svet ich neustále obklopuje neoddelene od jeho nebezpečenstiev a rizík.

Napriek tomu, že prvoradou v každej domácnosti s maloletými by bolo zabezpečenie dotyčných technických zariadení a aplikácia rodičovskej mediácie, rovnako aktívnej ako aj reštriktívnej, ich aktuálna úroveň je podľa doposiaľ dostupných údajov prinízka, nedostatočná38, 39

Rodičia nepovažujú technické zabezpečenie (inštaláciu rôznych filtrovacích, blokovacích programov atď.) zariadení pred nevhodnými obsahmi ku ktorým majú deti prístup za podstatné, hoci daný krok by mal byť prvým a to ešte pred akýmkoľvek stykom dieťaťa s internetom40. Úroveň rodičovskej mediácie na Slovensku, je veľmi nepotešujúca – aktívnu mediáciu, ktorá v sebe zahrňuje najmä záujem o online aktivity, všímavosť správania sa, rozhovory a poučenie maloletých o internetových nebezpečenstvách, ohrozeniach, o správnom používaní technických prostriedkov, vhodnom správaní sa a ochrany v kyberpriestore aplikuje doma v priemere menej ako polovica rodičov (podľa výsledkov prieskumu41 41% dospelých recipientov), kým reštriktívnu mediáciu zahrňujúcu stanovenie pravidiel používania dotyčných technických prostriedkov s prístupom k internetu, najmä nadväzujúce sa na stanovenie časového limitu, obmedzenia a výberu navštevovaných webových stránok, pravidiel nadviazania nových kontaktov online, zákazov poskytovanie osobných údajov, zdieľania nevhodných obsahov, nakupovaniu online, otvárania a sťahovania neznámych súborov a kontroly aplikuje približne o 10-15% viac rodičov ako aktívnu mediáciu. Dané čísla sú nepochybne veľmi nízke, aj bez ohľadu na porovnanie so zahraničnými štúdiami42, 43, v ktorých dané percentá pri oboch druhoch mediácií dosahujú vyše 80%.

Pre dôkladnú ochranu svojich detí by mali mať rodičia vždy aktuálny podrobný rozhľad v danej problematike, byť poučený všetkých rizík a nebezpečenstiev, ich príznakov ako aj možností vyhýbania sa im a na základe daných vedomosti by mali dokázať správne vychovať svoje ratolesti a zabezpečiť im bezpečný pobyt online.

Správnej internetovej výchove by sa mali naďalej zúčastniť aj učitelia mládeže, nielen preto, lebo v škole strávia väčšinu svojho času, ale aj z dôvodu, že počas výuky rovnako neraz sú online. Pre zabezpečenie správneho smerovania a celkového vývoja detí by sme považovali za potrebné zavedenie do programu vyučovania mediálnu (online) výchovu ako samostatný vyučovací predmet, v rámci ktorého by sa deti oboznámili s reálnymi príbehmi online kriminality, a kde by sa učili správne sa pohybovať v kyberpriestore, rozoznať útok a rýchlo reagovať na potenciálne nebezpečenstvá .

Okrem samotných rodičov a školstva ochrany detí online by sa mali podieľať aj na to vyhradené štátne a medzinárodné organizácie, združenia a projekty zabezpečujúce prospešné materiály a rôzne príručky podotýkajúce sa danej problematiky a poskytujúce poradenstvo a pomoc (napr. eSlovensko, o. z. Zodpovedne.sk, Pomoc.sk, Ovce.sk, Bezpečnýinternet.sk).

Záver

Účinky analyzovaného média, internetu sú rôznorodé, môžu byť nepopierateľne prínosné, ale rovnako aj nebezpečné, škodlivé a je nevyhnuté aby sme vedeli ich včas rozoznať a sa rozhodnúť, ktoré z daných aspektov podporíme, a ktoré redukujeme44 .

Zámerom našej práce bolo poskytnúť stručné informácie o aktuálnej problematike
internetu a jeho nebezpečných obsahov voči maloletým. Sme pociťovali potrebu upozorniť na nevyhnutnosť riešenia virtuálnych útokov zacielené na maloletých a na neodkladnú nutnosť aplikácie ochranných opatrení nielen rodičmi, ale rovnako aj učiteľmi a štátom, z dôvodu nepotešujúcich výsledkov doposiaľ uskutočnených výskumov potvrdzujúcich zanedbanie príslušnej, napriek tomu obzvlášť dôležitej problematiky, ktorá je jednoznačne aktuálna už aj na Slovensku. Naši deti nepopierateľne musia byť v modernom, technickom svete mediálne gramotné a pod potrebnou kontrolou dospelých, aby bola zaručená ich bezpečnosť nie len v reálnom ale i vo virtuálnom svete.

Autori:
Mgr. Györgyi Janková, PhD.
Mgr. Tímea Tóthová

Projektová podpora: Štúdia bola podporená grantom a je čiastkovým výstupom projektov KEGA: 035UKF-4/2015 Socializačné a edukačné funkcie marketingového komunikátu ako odrazu mediálnej kultúry a UGA III/9/2014 Ortorexia v masmediálnom priestore.

Zoznam použitej literatúry
CALVERT, S. 2008. Children as Consumers: Advertising and Marketing. In The Future of Children. ISSN 1054-8289. 2008, vol. 18, no. 1, p. 205 – 234.
CULP, J. et al. 2010. Characteristics of Food Industry Web Sites and „Advergames“ Targeting Children. In Journal of Nutrition Education and Behavior. ISSN 1499-4046. 2010, vol. 42, no. 3, p. 197-201.
DULOVICS, M. 2011. Deti a mládež ako recipienti mediálnych obsahov. In Technology of education. ISSN 1335-1202, 2011, vol. 19, no. 4.
GREGUSSOVÁ, M. – DROBNÝ, M. 2013. Deti v sieti: Ako chrániť seba a naše deti na internete [online]. Bratislava : Občianske združenie eSlovensko, 2013. 106 s. [stiahnuté dňa: 2013.01.06.] Dostupné na internete: http://sheeplive.eu/sites/default/files/deti-v-sieti--prirucka_-_tlac_be.... ISBN 978-80-970676-6-3.
HANG, H. 2014. Advergames: It´s not child´s play : výskumná správa. [online]. UK : University of Bath, 2014. p. 5. [cit. 2015.11.15.] Dostupné na internete: http://opus.bath.ac.uk/40437/1/advergames.pdf.
HULANOVÁ, L. 2012. Internetová kriminalita páchaná na dětech. Praha : Triton, 2012. 224 s. ISBN 978-80-7387-5.
KOPECKÝ, K. 2010. Stalking a kyberstalking – nebezpečné pronásledovaní: štúdia. Olomouc : NET UNIVERSITY, 2010. 14 s. ISBN 978-80-254-7737-3.
KRČMÁROVÁ, B. – VACKOVÁ, K. 2012. Dítě předškolního a mladšího školního věku a internet. In Děti a online rizika: sborník studií [online]. Praha : Sdružení Linka Bezpečí, 2012. p. 13-28. [stiahnuté dňa 2015.10.15.] Dostupné na internete: http://www.pomoc-online.cz/data/articles/down_183.pdf . ISBN 978-80-904920-3-5.
LIVINGSTONE, S. – DUERAGER, A. 2012. How can parents support children´s internet sagety? [online] London: The London School of Economics and Political Science (EU Kids Online). 2012. [cit. 2014.03.11.] Dostupné na internete: http://eprints.lse.ac.uk/42872/1/How%20can%20parents%20support%20childre... ISSN 2045-256X.
LIVINGSTONE, S. – HADDON, L. 2009. Shrnutí projektu EU Kids Online : záverečná správa. [online]. London : London School of Economics and Polotical Science, 2009. p. 9 [cit. 2015.11.11.] Dostupné na internete: .
LIVINGSTONE, S. 2009. Children and the Internet: Great Expectations, Challenging Realities. Cambridge : Polity Press, 2009. 301 p. ISBN 978-0-7456-3194-3.
LIVINGSTONE, S. et al. 2012. Risks and safety on the internet: the perspective of European children: full findings and policy implications from the EU Kids Online survey of 9-16 year olds and their parents in 25 countries [online] London: The London School of Economics and Political Science. 2012. [cit. 2014.01.09.] Dostupné na internete:
http://eprints.lse.ac.uk/33731/1/Risks%20and%20safety%20on%20the%20inter...
NAIRN, A. – DEW, A. 2007. Pop-ups, pop-unders, banners and buttons: The ethics of online advertising to primary school children. In Journal of Direct, Data and Digital Marketing Practice [online]. ISSN 1746-0174. 2007, vol. 9. [cit. 2015.10.10.] Dostupné na internete: http://www.palgrave-journals.com/dddmp/journal/v9/n1/full/4350076a.html.
PACHNER, J. – ANDROI, A. 2011. Kids in play. In Marketing Magazine. ISSN 1196-4650. vol. 116, no. 3, p. 26-31.
RIDEOUT, V. 2014. Advertising to Children and Teens: Current Practices : výskumná správa. správa [online]. San Francisco : Common Sense Media, 2014. [cit. 2015.11.15.] Dostupné na internete: https://www.commonsensemedia.org/research/advertising-to-children-and-te... .
SOONTAE, A. et al. 2014. Children´s Advertising Literacy for Advergames: Perception of the Game as Advertising. In Journal of Advertising. ISSN 0091-3367. 2014, vol. 43, no. 1, p. 63 – 72.
TARI, A. 2011. Z generáció. Budapest : Tericium Kiadó, 2011. 351 s. ISBN 978-963-9633-92-6.
TÓTHOVÁ, T. 2014. Nebezpečenstvá internetu a alternatívy ochrany maloletých : bakalárska práca. Nitra : UKF, 2014. 79 s.
TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa : diplomová práca. Nitra : UKF, 2016. 115 s.
VALCKE, M. et al. 2011. Long-term study of safe Internet use of young children. In Computers & Education / An International Journal. ISSN 036-1315. 2011. vol. 57, no. 1, p. 1292-1305.
VELŠIČ, M. 2015. Deti a rodičia v kyberpriestore: výskumná správa [online]. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky a Nadačný Fond Telekom, 2015. [cit. 2015.10.10.] 18 s. Dostupné na internete: http://www.ivo.sk/buxus/docs//publikacie/subory/Deti_a_rodicia_v_kyberpr... .
WALRAVE, M. – HEIRMAN, W. 2012. Adolescents, Online Markting and Privacy: Predicting Adolescents´ Willingness to Disclose Personal Information for Marketing Purposes. In Children & Society. ISSN 1099-0860. 2012, vol. 27, no. 6, p. 434-447.


1 TARI, A. 2011. Z generáció. Budapest : Tericium Kiadó, 2011.
2 LIVINGSTONE, S. – HADDON, L. 2009. Shrnutí projektu EU Kids Online [online], [cit. 2015.11.11.] Dostupné na internete: http://www.lse.ac.uk/media@lse/research/EUKidsOnline/EU%20Kids%20I%20(2006-9)/EU%20Kids%20Online%20I%20Reports/cz_summary.pdf .
3 KRČMÁROVÁ, B. – VACKOVÁ, K. 2012. Dítě předškolního a mladšího školního věku a internet. In Děti a online rizika [online], [stiahnuté dňa 2015.10.15.] Dostupné na internete: http://www.pomoc-online.cz/data/articles/down_183.pdf.
4 TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa. Nitra : UKF, 2016.
5 LIVINGSTONE, S. 2009. Children and the Internet: Great Expectations, Challenging Realities. Cambridge : Polity Press, 2009.
6 LIVINGSTONE, S. 2009. Children and the Internet: Great Expectations, Challenging Realities. Cambridge : Polity Press, 2009.
7 DULOVICS, M. 2011. Deti a mládež ako recipienti mediálnych obsahov. In Technology of education; vol. 19, no. 4.
8 LIVINGSTONE, S. et al. 2012. Risks and safety on the internet: the perspective of European children: full findings and policy implications from the EU Kids Online survey of 9-16 year olds and their parents in 25 countries [online], [cit. 2014.01.09.] Dostupné na internete: http://eprints.lse.ac.uk/33731/1/Risks%20and%20safety%20on%20the%20inter... .
9 GREGUSSOVÁ, M. – DROBNÝ, M. 2013. Deti v sieti: Ako chrániť seba a naše deti na internete [online], [stiahnuté dňa: 2013.01.06.] Dostupné na internete:
10 KOPECKÝ, K. 2010. Stalking a kyberstalking – nebezpečné pronásledovaní. Olomouc : NET UNIVERSITY, 2010.
11 HULANOVÁ, L. 2012. Internetová kriminalita páchaná na dětech. Praha : Triton, 2012.
12 TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa. Nitra : UKF, 2016.
13 VALCKE, M. et al. 2011. Long-term study of safe Internet use of young children. In Computers & Education / An International Journal; vol. 57, no. 1, p. 1292-1305.
14 TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa. Nitra : UKF, 2016.
15 TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa. Nitra : UKF, 2016.
16 TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa. Nitra : UKF, 2016.
17 RIDEOUT, V. 2014. Advertising to Children and Teens: Current Practices [online], [cit. 2015.11.15.] Dostupné na internete: https://www.commonsensemedia.org/research/advertising-to-children-and-te....
18 TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa. Nitra : UKF, 2016.
19 RIDEOUT, V. 2014. Advertising to Children and Teens: Current Practices [online], [cit. 2015.11.15.] Dostupné na internete: < https://www.commonsensemedia.org/research/advertising-to-children-and-teens-current-practices#>.
20 PACHNER, J. – ANDROI, A. 2011. Kids in play. In Marketing Magazine. vol. 116, no. 3, p. 26-31.
21 NAIRN, A. – DEW, A. 2007. Pop-ups, pop-unders, banners and buttons: The ethics of online advertising to primary school children. In Journal of Direct, Data and Digital Marketing Practice [online]. vol. 9. Dostupné na internete: .
22 WALRAVE, M. – HEIRMAN, W. 2012. Adolescents, Online Markting and Privacy: Predicting Adolescents´ Willingness to Disclose Personal Information for Marketing Purposes. In Children & Society; vol. 27, no. 6, p. 434-447.
23 CULP, J. et al. 2010. Characteristics of Food Industry Web Sites and „Advergames“ Targeting Children. In Journal of Nutrition Education and Behavior; vol. 42, no. 3, p. 197-201.
24 VELŠIČ, M. 2015. Deti a rodičia v kyberpriestore: výskumná správa [online], [cit. 2015.10.10.] Dostupné na internete: http://www.ivo.sk/buxus/docs//publikacie/subory/Deti_a_rodicia_v_kyberpr... .
25 TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa. Nitra : UKF, 2016.
26 SOONTAE, A. et al. 2014. Children´s Advertising Literacy for Advergames: Perception of the Game as Advertising. In Journal of Advertising; vol. 43, no. 1, p. 63 – 72.
27 SOONTAE, A. et al. 2014. Children´s Advertising Literacy for Advergames: Perception of the Game as Advertising. In Journal of Advertising; vol. 43, no. 1, p. 63 – 72.
28 HANG, H. 2014. Advergames: It´s not child´s play [online], [cit. 2015.11.15.] Dostupné na internete: .
29 CULP, J. et al. 2010. Characteristics of Food Industry Web Sites and „Advergames“ Targeting Children. In Journal of Nutrition Education and Behavior; vol. 42, no. 3, p. 197-201.
30 PACHNER, J. – ANDROI, A. 2011. Kids in play. In Marketing Magazine. vol. 116, no. 3, p. 26-31.
31 CALVERT, S. 2008. Children as Consumers: Advertising and Marketing. In The Future of Children; vol. 18, no. 1, p. 205 – 234.
32 HANG, H. 2014. Advergames: It´s not child´s play [online], [cit. 2015.11.15.] Dostupné na internete: http://opus.bath.ac.uk/40437/1/advergames.pdf.
33 SOONTAE, A. et al. 2014. Children´s Advertising Literacy for Advergames: Perception of the Game as Advertising. In Journal of Advertising; vol. 43, no. 1, p. 63 – 72.
34 TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa. Nitra : UKF, 2016.
35 VELŠIČ, M. 2015. Deti a rodičia v kyberpriestore: výskumná správa [online], [cit. 2015.10.10.] Dostupné na internete: http://www.ivo.sk/buxus/docs//publikacie/subory/Deti_a_rodicia_v_kyberpr....
36 CULP, J. et al. 2010. Characteristics of Food Industry Web Sites and „Advergames“ Targeting Children. In Journal of Nutrition Education and Behavior; vol. 42, no. 3, p. 197-201.
37 TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa. Nitra : UKF, 2016.
38 TÓTHOVÁ, T. 2014. Nebezpečenstvá internetu a alternatívy ochrany maloletých. Nitra : UKF, 2014.
39 VALCKE, M. et al. 2011. Long-term study of safe Internet use of young children. In Computers & Education / An International Journal; vol. 57, no. 1, p. 1292-1305.
40 TÓTHOVÁ, T. 2014. Nebezpečenstvá internetu a alternatívy ochrany maloletých. Nitra : UKF, 2014.
41 TÓTHOVÁ, T. 2014. Nebezpečenstvá internetu a alternatívy ochrany maloletých. Nitra : UKF, 2014.
42 LIVINGSTONE, S. – DUERAGER, A. 2012. How can parents support children´s internet sagety? [online], [cit. 2014.03.11.] Dostupné na internete: http://eprints.lse.ac.uk/42872/1/How%20can%20parents%20support%20childre... .
43 LIVINGSTONE, S. et al. 2012. Risks and safety on the internet: the perspective of European children: full findings and policy implications from the EU Kids Online survey of 9-16 year olds and their parents in 25 countries [online], [cit. 2014.01.09.] Dostupné na internete: http://eprints.lse.ac.uk/33731/1/Risks%20and%20safety%20on%20the%20inter... .
44 TÓTHOVÁ, T. 2016. Online marketing a dieťa. Nitra : UKF, 2016.