Slová do každodennosti človeka

okt 23 2017

Rozhodujúce hľadisko učenia sa ľudí po celý život človeka nie je ani ekonomické ani profesijné ani kariérne hľadisko, ale je ním Rozvíjanie: Ducha - Duše - Tela človeka.
Z toho pre človeka plynie, že učiť sa nie že treba, ale učiť sa človek musí, a to od kolísky až po hrob. Aj v poslednej sekunde pozemského života sa musí človek učiť a pokorne, poslušne plniť Hlavnú úlohu života človeka na Zemi: Stávať sa vyspelým človekom a Byť vyspelým človekom v medziach svojich vlastných daností od Boha – odborne vyjadrené, v rámci svojho Genotypu a Dedičstva predkov po veky vekov.

Preto sa nikdy nepýtame načo je nám treba učiť sa po celý život a teda tak v detstve a mladosti, ako aj v dospelosti, či v staršom veku a tiež vo vysokom veku. Vždy je nevyhnutné učiť sa - tak ako neprestajne dýchame, tak sa aj neprestajne učíme.
Učíme sa nielen po hrob, ale až za hrob. Predsa kto za nás má zvládnuť prechod z hmotného bytia do bytia po pozemskom živote?

Poznanie každého človeka, ktoré je pretavené do rozumovej, citovej, mravnej skúsenosti človeka je originálne, jedinečné a preto absolútne neprenosné. Lenže poznanie sa musí interiorizovať, teda človek musí zvnútorniť to, čo poznáva. Zvnútornením toho, čo človek poznáva si to aj uvedomí, chápe to, vie to. Vedieť je vyššia úroveň fungovania človeka. Vedieť znamená poznanie transformovať do žitia prostredníctvom:
Rozumu a Srdca, lebo Človek je celostná Bytosť:
Poznáva – Vie – Koná a pritom a zároveň Cíti a Hodnotí.

Človek má dospieť k svojej vlastnej múdrosti, ktorú vie aj autenticky vyjadriť. K múdrosti dospeje iba a jedine vlastným cítením, vlastným premýšľaním, vlastným správaním sa a vlastným konaním.

K čomu edukovať ľudí?
K systémovej spôsobilosti k žitiu – čiže vychovávať a vzdelávať k tomu, aby si človek bol plne vedomý, že je vo svojej podstate Duchovnou bytosťou a podľa toho aby tak aj žil - to znamená správal sa a konal. Iba vtedy má človek šancu pozitívne sa rozvíjať rozumovo, citovo a mravne a stávať sa tak vyspelým človekom.
Ľudia sú svojou podstatou Duch vyjadrený ich jedinečnou vlastnou Dušou, resp. Psychikou. Duša je svojou podstatou individualizovaný prejav Ducha.

Predstavme si, že človek je „Počítač,“ v ktorom je podstatný Program: a tým je Duša: tú si možno predstaviť ako Božský softvér darovaný Človeku. Systém telesného organizmu človeka si možno predstaviť ako Božský hardvér darovaný človeku.

Plne si uvedomujem, že Vám - cteným čitateľom, predkladám myšlienky, ktoré sa môžu zdať, že sú iba a len nejakou špekuláciou. Lenže zároveň sa pýtam, odkiaľ sa vzali tieto „špekulácie“ v mojej hlave a v mojom srdci? Ak vieme, že nič, čo sa deje v živote, a nič čo sa deje v človeku, nie je žiadna náhoda! Všetko čo sa deje je zákonité. Pretože, obrazne povedané: „Pán Boh nikdy nehrá kocky.“

Všetci tušíme, ba aj vieme, že na úsilí vzdelaných a prosociálne konajúcich ľudí závisí v mnohých smeroch kvalita života v celej spoločnosti. Od odborníkov s vysokou motiváciou ku konaniu dobra a v prospech mnohých ľudí, sa odvíja aj dobré žitie v danej spoločnosti. Otázkou je, do akej miery je človek v konkrétnej spoločnosti, v ktorej žije - ako jednotlivá osoba zodpovedný za svoj rozvoj a život.

Dovoľte zopár poznámok k téme zodpovednosť človeka za svoj život. Vyjadrím sa zjednodušene takto: povahu sociálneho života človeka tvoria hodnoty, ktoré vyznáva, ktorými sa riadi, na základe ktorých sa správa a koná.

Čo však človek dneška preferuje? Aké materiálne, duševné, duchovné hodnoty vyznáva? Je pravdou, že aké hodnoty vyznávame, takí aj sme? Zvnútornené hodnoty konkrétneho človeka možno vytušiť z jeho postojov a záujmov. Avšak jeho hodnoty sa naplno zviditeľnia v jeho konaní, v jeho činoch a skutkoch.

Čo sa však deje s hodnotami súčasných ľudí v našom geospoločenskom priestore? Dá sa povedať, že žijeme „vek veľkej krízy ľudských hodnôt.“ Žijú dnešní ľudia v súlade s duchovným, duševným a telesným genotypom človeka? Otázky a odpovede sú späté s tým, aký zmysel a význam sa prisudzuje ľudskému životu. Zdá sa, že ľudia dneška si osvojujú zničujúce spôsoby života. Z konania mnohých možno usudzovať, že človeku dnes čoraz častejšie chýba zdravý sedliacky rozum v prístupe k vlastnému životu. V relatívnom blahobyte ľudia celkom zabudli na detský, panenský prístup k životu, na pravdivé žitie s otvorenou mysľou a srdcom. Sú neraz ovplyvnení aj pokrivení špekulatívnym spôsobom života, ktorý sa v spoločnosti uplatňuje ako monetárny koncept, čiže peniaze nahradili právo, morálku i Boha. Sú ovplyvnení zhubným vplyvom informácií. Ľudia nevedia odhaliť manipulatívne praktiky s ich vedomím zo strany masmédií či internetu - dnes hlavnými nositeľmi verejnej mienky, ktorá je postavená nie na čistej pravde, ale na polopravdách a na lži.

Ibaže, kultúrny človek priam bytostne potrebuje rozvíjať duchovnú stránku svojej osobnosti a prahne po pravde, slobode a sebarozvoji. V súčasnosti sa druh, nazvaný kultúrny človek stráca. Dnešnú spoločnosť tvoria predovšetkým civilizovaní ľudia. Avšak je rozdiel či je človek kultúrny alebo civilizovaný. Ako sme už spomenuli, pre kultúrneho človeka je podstatný sebarozvoj a duchovná stránka života. Pre civilizovaného človeka je podstatný materiálny blahobyt a osobný profit. Spoločensky expanduje a sám sebe je zároveň manažérom úspechu i manažérom neúspechu. Kultúru národov, hlavne duchovno, poriadok a disciplínu vymenili civilizačné trendy masy ľudí, hlavne konzum, chaos a bezduchá zábava.

Zdá sa, že v epicentre hlavného záujmu riadenia sveta sa neukotvil jedinečný koncept rozvoja ľudskej bytosti, ani humanistická sebarealizácia človeka, ani duchovné zušľachtenie ľudí. Ľudia samotní však majú možnosť voľby, pretože disponujú dvomi spôsobmi konania: reakciou a odozvou. (Osho,2007.)

  • Ak človek odpovedá reakciou, tak koná nevedome.Pretože iba mechanicky reaguje na podnety zvonka. Takýto nevedomý človek je predvídateľný a dá sa ľahko manipulovať. Koná nezodpovedne spravidla z nevedomosti a psychickej nevyspelosti.
  • Ak človek odpovedá odozvou, tak koná vedome. Pretože si je vedomý podnetov zvonka. Takýto vedomý človek je nepredvídateľný a nedá sa manipulovať. Koná zodpovedne spravidla z vedomosti a psychickej vyspelosti.

Zodpovednosť konkrétneho človeka za svoj život závisí od jeho vlastnej životnej múdrosti, ku ktorej môže dospieť:

  • Získavaním životného náhľadu a nadhľadu tým, že poznáva, prežíva, koná.
  • Uvedomením si vlastnej životnej cesty tým, že sa sa učí spôsobilostiam potrebným pre život.
  • Prácou na vlastnom duchovnom, psychickom a sociálnom rozvoji tým, že sa učí a vzdeláva.

Človek je dieťaťom Neba a žije na Zemi. Ak ho chceme pochopiť, musíme dovedna poznať a rešpektovať jeho duchovné, duševné a telesné vlastnosti.

Sociálna edukácia človeka je podľa nás významným spôsobom rozvoja vedomia ľudí, ktoré sa stáva, ako to vystihol S.Grof, pravdepodobne „kritickou podmienkou pre zachovanie života na tejto planéte“. (S.Grof – H. Z. Bennett,1992,s.201.)
Pýtame sa, do akej miery je súčasný človek ako osoba zodpovedný za svoj život?
Odpoveď možno vyvstane aj zo životných skúseností všetkých vás, naši vzácni čitatelia.

Slová na povzbudenie od svetoznámeho ruského spisovateľa Borisa Pasternaka: „Život, to nie je iba poľom prejsť.“

Autor: Prof. PhDr. Mária Machalová,CSc.

Literatúra
GROF,S. - BENNET,H.Z. 1992. Holotropní vědomí. ( Tři úrovně lidského vědomí, formující naše životy). Praha: Nakladatelství GEMMA. 225 s. ISBN 85206-18-8.
OSHO, 2007. Kniha poznání. (Objevte cestu k vnitřní svobode.) Praha: Pragma, 2007. 270 s. ISBN 978-80-7349-082-9.

Súvisiace články