V ľuďoch je treba hľadať zdroj psychickej sily aj zmysel ich života

jan 19 2015

In people need to look for the source of psychic power and the meaning of their life

Abstrakt: V príspevku zdôvodňujeme potrebu razantného nástupu praktickej edukačnej sociálnej pomoci v záujme duchovnej, psychickej i sociálnej aktívnej adaptácie a socializácie, ako aj rehabilitácie životných síl ľudí dneška.
Vychádzame z inovatívneho konceptu edukačnej sociálnej práce, vrátane edukačného sociálneho poradenstva a edukačnej sociálnej pomoci, ktorý sme formulovali a publikovali v dvoch autorských monografiách: Preventívna sociálna práca (Prešov: Prešovská univerzita, 2013) a Edukačná sociálna práca (Prešov: Prešovská univerzita, 2014).
Kľúčové slová: Edukácia ľudí pre žitie. Individuálny potenciál. Sociálna edukácia dospelých a rozvoj systémovej spôsobilosti k žitiu.

Abstract: In this paper we justify the need for a strong entry practical social help in the interest of the spiritual, psychological and social active adaptation and socialization and rehabilitation of living forces people today.
We start form the innovative concept of educational social work, including educational social counseling, guiding and educational help, which we formulated and published in two monographs copyright: Preventive social work (Prešov: University of Prešov, 2013) and Educational social work (Prešov: University of Prešov, 2014).
Keywords: Education people to Life. Individual potential. Social education of adults and systemic ability to live.

„Traduje sa, že Sokrates sa na Aténskom trhovisku pýtal ľudí, prečo žijú tak, ako žijú, a tým zisťoval ich životnú filozofiu i to, či ich spôsob života je výsledkom vedomej voľby, alebo iba náhodnou zhodou okolností. V debate im ukazoval, že vlastne nevedia prečo žijú.“1

Teoreticky možno predpokladať, že deklarované pravidlá a reálny dnešok žitia ľudí sú pre mnohých zmätočné. Týka sa to aj fenoménu deklarovanej ľudskej dôstojnosti na jednej strane a žitého porušovania ľudskej dôstojnosti nedôstojnými spôsobmi manipulácie s vedomím ľudí, na druhej strane. Deklarujú sa duchovné a duševné hodnoty bytia ľudí, teda autentického prežívania (za pomoci vyjadrenia E. Fromma - deklaruje sa rozvoj Bytia človeka: duchovný a psychický aspekt života), lenže v každodennom žití sú podnecované hodnoty materiálneho zabezpečenia, majetníctva a odvádzanie ľudí k virtuálnemu prežívaniu vlastného života (za pomoci vyjadrenia E. Fromma – v žití sa praktizuje Mať: vlastniť, zhŕňať, konzumovať).

Edukácia ľudí pre žitie

Naša predstava o prepojení edukácie s riešením životných problémov ľudí je založená na úvahe o „mystickej svadbe“ interného psychologického prostredia bytia človeka s externým sociálnym prostredím človeka. Zo spoločenského hľadiska je edukácia preventívna systémová pomoc ľuďom v ich živote a k ich žitiu. Staronová, ale stále dôležitá je funkcia edukácie v socializačných, personalizačných a enkulturačných procesoch formovania osobnosti človeka.

Podporou celoživotného učenia ľudí, sa naskytá šanca a spôsob:

  1. ochrany, rozvoja a kultivovania individuálneho duchovného, psychického a sociálneho potenciálu osôb - čiže ochrana a zveľaďovanie interného prostredia človeka (tzn. duchovného a psychického prostredia) a
  2. externého prostredia človeka (tzn. prírodného, sociálneho, kultúrneho prostredia).

Psychická vyspelosť (tzn. duchovná, psychická a sociálna zrelosť) je zjavná zo správania sa ľudí a je evidentná v konaní ľudí predovšetkým vtedy, ak sa dostanú do záťažových situácií postavení zoči-voči životným problémom.
Všeobecne prijatým názorom mysliteľov, filozofov aj humanisticky zameraných psychológov je, že najvyšším cieľom poznania pre jednotlivého človeka je sebapoznanie. Vieme, že sebareflexiou si osoba utvára po celý život svoju personálnu, sociálnu, aj kultúrnu identitu. Psychický obraz o svojej osobe vo významnej miere podmieni spôsob aj úroveň životnej realizácie konkrétneho človeka. Povedané slovami J. A. Komenského: „Múdrosť užitočne slúži človeku tým, že rozumie svojej ceste a všetkému, čo robí: z toho plynie, že štúdium múdrosti má pripraviť ľudskú myseľ na všetko, čo v činnosti či trpne musíme v priebehu tohto života prežívať.“2

Individuálny potenciál

Tajomstvo subjektivity individuálneho potenciálu, teda psychiky človeka, preniká do sveta prostredníctvom konkrétnych prejavov a činov človeka. V individuálnom potenciáli je implicitne psychický potenciál, ktorý ovplyvňuje povahu individuálneho potenciálu. Aj telo je vyjadrením „fungovania“ psychiky, nemôže byť bez organizácie a riadenia psychikou. Explicitne sa individuálny potenciál prejavuje a realizuje prostredníctvom kvalít psychického potenciálu.

Psychický potenciál pozostáva zo súboru dispozícií osoby, v priebehu života premenených a premieňaných na psychickú kvalitu, nazvanú:
A. Svetonázor, hodnotová orientácia (čo sú premenené dispozície k hodnoteniu) – ide o subjektívny spôsob chápania života.
B. Psychické vlastnosti (čo sú premenené povahové dispozície) – ide o psychicky jedinečné individuálne prejavenie sa života v týchto podobách:

  • V podobe schopností (čo sú premenené dispozície k činnosti) – ide o individuálne rozumové a zmyslovo - pohybové činnosti.
  • V podobe temperamentu a emócií (čo sú premenené dispozície k vzrušivosti) – ide o jedinečný individuálny spôsob cítenia a jeho prejavov.
  • V podobe pohnútok / motivácie (čo sú premenené inštinkty a potreby) – ide o psychickú energiu, psychickú zameranosť a psychickú dynamiku. 3

Sila individuálneho potenciálu bez psychickej a duchovnej samoregulácie môže ohroziť iných ľudí, spoločnosť, prírodu, planétu Zem i vesmír.

Absencia duchovného rozmeru v živote ľudí má za následok skutočnosť, že sa človek neintegruje do usporiadania a poriadku (disciplíny) Života. Individuálny potenciál tak môže uškodiť samotnému nositeľovi tohto potenciálu – človeku. Vystihujú to slová A. Einsteina, že osud ľudstva odteraz závisí viac od jeho morálnych zásad než od úrovne technológií. 4

Zmeny individuálneho potenciálu v priebehu života5

Predpokladáme, že individuálny potenciál sa utvára a rozvíja

  • v závislosti od kapacity individuálnych dispozícií,
  • od premeny dispozícií na psychické kvality,
  • od povahy a rozsahu činností,
  • od rôznorodých a rozmanitých človekom kontrolovaných i nekontrolovaných vplyvov vonkajšieho prostredia (vrátane výchovy, vzdelávania, učenia sa ľudí).

Možno očakávať, že v priebehu života v procese vývinu sa individuálny potenciál osôb mení intenzívne - tzn. kvalitou premenených dispozícií, aj extenzívne - tzn. rozsahom premenených dispozícií a realizácie potenciálu v živote konkrétneho človeka.

Výrazné zmeny individuálneho potenciálu, v zmysle premeny kvantity na novú kvalitu, sa dejú najmä v tranzitných obdobiach života osoby. Individuálny potenciál sa môže výrazne zmeniť vplyvom náročných úloh a situácií v „prelomových obdobiach života“, ktoré sa básnicky pomenúvajú ako životné obraty, krízy osobnosti, krízy určitého veku alebo životné krízy.

Individuálny potenciál v stave dispozícií človeka je za štandardných okolností života stabilným útvarom. Vyjadruje ľudskú podstatu. 6 Politické, hospodárske i kultúrne pomery sa stále menia, ale človek vo svojej podstate zostáva rovnaký. A tak porozumieť ľudskému individuálnemu potenciálu je možné iba poznaním hĺbky ľudskej povahy a mimo akýchkoľvek moderných trendov v názoroch na spoločnosť a názoroch na človeka. V ľuďoch je treba hľadať zdroj psychickej sily aj zmysel ich života. 7

Individuálny potenciál z hľadiska edukácie človeka

V edukácii dospelých nie je podstatné vysvetľovať implicitu individuálneho potenciálu (čo je úloha psychológie), ale poznať explicitu individuálneho potenciálu (čo je úloha edukácie). V kontexte edukácie ľudí príslušných odborníkov zaujíma uskutočnenie individuálneho potenciálu človeka a rozvoj tohto potenciálu v procese edukácie. 8 Individuálny potenciál vymedzuje A. Tokárová9 nasledovne: „pojem ľudský (individuálny, osobný) potenciál vyjadruje funkčnú hodnotu ľudského jedinca v socio-kultúrnych vzťahoch, t.j. existenciu vlastností, ktoré môžu byť nejakým spôsobom rozvinuté a spoločensky využité.“

Individuálny potenciál je podľa nás, 10 komplexnou dispozíciou osoby determinovanou genotypom a je tiež psychickou spôsobilosťou (pripravenosťou a pohotovosťou) človeka, ktorú nadobudol v procese socializácie, personalizácie, enkulturácie.

Individuálny potenciál je zjednotením jedinečných dispozícií a spôsobilostí človeka k určitému spôsobu a povahe prežívania - tzn. myslenia, cítenia a k určitému spôsobu a povahe správania - tzn. prejavovania sa, konania: 11
V individuálnom potenciáli sú zjednotené dva aspekty:

  • Aspekt potenciality – vo forme celku dispozícií (genotyp).
  • Aspekt realizácie – vo forme celku psychickej spôsobilosti (fenotyp).

Jedinečné psychické dispozície človeka, ktoré sú jeho celoživotným učením premieňané na konkrétne psychické vlastnosti, podmieňujú a určujú to:

  • čo osoba dokáže, zmôže – čo závisí od schopností človeka;
  • čo osoba prežíva, ako prežíva – čo závisí od emócií človeka;
  • čo osoba chce, o čo sa usiluje – čo závisí od potrieb a motívov človeka. 12

Sociálna edukácia dospelých13 a rozvoj systémovej spôsobilosti k žitiu

Človek v primeraných podmienkach disponuje po celý svoj život schopnosťou zdokonaľovať sa psychicky a meniť svoje správanie. Psychologicky ide o prirodzený proces dosahovania celostnosti osoby. Jedinec má tendenciu k sebariadeniu a sebauvedomeniu. Je otázkou, ako zmysluplne ľuďom zdôvodniť, prečo je potrebné aby sa naučili učiť sa, a neodnaučili učiť sa a doviesť ich k pochopeniu, že jediné čo môžu v sociálnom ohrození a to bez akéhokoľvek obmedzenia použiť, sú ich vlastné schopnosti.

Význam edukačnej sociálnej práce sa vyvodzuje od rozvoja spôsobilosti ľudí k žitiu, ktorú sme ako systémovú zastrešujúcu spôsobilosť nazvali „životaschopnosťou.“14 Spôsobilosť ľudí k žitiu – „životaschopnosť“ integruje v jednom celku tieto schopnosti:
a) Schopnosť socializovať sa – v sociálnom mikroprostredí a v sociálnom makroprostredí: učiť sa spôsobom nadobúdania sociálnej skúsenosti.
b) Schopnosť identifikovať sa – sociálne, psychologicky, kultúrne: učiť sa identifikovaním sa s niekým, s niečím v sociálnom prostredí.
c) Schopnosť adaptovať sa v sociálnom prostredí.
d) Schopnosť integrovať sa - byť psychicky, sociálne a duchovne integrovaným človekom: ako člen/členka sociálnych skupín.
e) Schopnosť identifikovať a realizovať svoj psychický a sociálny potenciál: k skvalitneniu svojho žitia.
f) Spôsobilosť identifikovať a rešpektovať vlastné možnosti, limity a obmedzenia osobného rozvoja: v rámci sociálnych skupín a sociálnych vzťahov.
g) Schopnosť k celoživotnému procesu psychického a duchovného rozvoja, to znamená rast, vývin, rozvoj individuálneho psychického potenciálu: v záujme celoživotného procesu dosahovania duchovnej, psychickej a sociálnej zrelosti čiže psychickej dospelosti a vyspelosti.

Zmysel sociálnej edukácie dospelých spočíva v utváraní rozumovej, emocionálnej, motivačnej, hodnotovej a sociálnej pripravenosti dospelých osôb k vyhodnoteniu životnej reality a k optimálnemu rozhodovaniu sa a konaniu.

Zmysel edukácie dospelých spočíva v podporovaní ľudí v tom, aby adekvátne posúdili sociálnu situáciu a problém a konali konštruktívne, s úmyslom zvládnuť záťažovú životnú situáciu a pritom si, pokiaľ sa dá, zachovali zdravie.15

Sociálna funkcia edukačných aktivít (výchovných, vzdelávacích, poradenských aktivít) sa odvíja od toho, že tieto aktivity sú prostriedkom edukačnej sociálnej pomoci ľuďom v sociálnom znevýhodnení a ohrození.

Všeobecným cieľom sociálnej edukácie dospelých je16

  • Sociálna adaptácia a integrácia osobnosti – tzn. sociálne prežitie a kontinuita vývinu a rozvoja osobnosti v rámci sociálnych skupín, vzťahov a komunikácie.

Psychologickým cieľom edukácie dospelých je

  • integrácia osobnosti a utváranie jej identity – tzn. psychickej integrity, sebaobrazu, svetonázoru, životného štýlu.

Obsahmi sociálnej edukácie sa má formovať pripravenosť ľudí pre život v náročných sociálnych podmienkach života, ktorú vyjadríme takto:
byť vnímavým človekom – premýšľať a pochopiť dianie v sociálnom okolí – odlišovať čo je pre ich život škodlivé a čo ich životu prospieva – poznanie vedieť uplatniť v úlohách žitia – konať vedome a zodpovedne – byť v žití disciplinovaný - pretvárať a tvoriť žitie – mať svedomie a rešpektovať vyššie princípy života (hodnoty, vieru). 17

Čo je to byť disciplinovaným človekom v situácii výziev života ?

Psychologický problémom ľudí dneška, je dominancia a prevaha kontroly nad disciplínou v živote. Čo znamená zvýraznenú kontrolu vlastného myslenia, konania, správania sa, komunikácie, vlastných sociálnych vzťahov, ale rovnako tak i kontrolu druhých osôb. Treba si uvedomiť, že disciplína je základom pripravenosti ľudí pre život.

V nasledujúcom texte sa pokúsime pretlmočiť a zdôrazniť vlastnými slovami a na základe nášho pochopenia, myšlienky mysliteľa Osho: 18

Disciplína nemá nič spoločného s kontrolou. Medzi kontrolou a disciplínou je rozdiel. Kontrola vychádza z ega, je manipuláciou so sebou samým a s druhými ľuďmi, zatiaľ čo disciplína je pochopením samého seba. Disciplína je spontánna, kontrola je určitý druh potlačovania. Disciplína vyžaduje od človeka to, aby pochopil a stal sa vedomý a vedome sa rozhodoval a konal. Disciplína vedie človeka k celistvosti, pretože ak človek situáciu pochopí koná v zhode s pochopením. Nie je treba ho kontrolovať. Kontrola zväzuje pretože je spojená s tým „čo by sa malo“ a čo by sa nemalo“. Ľudia sú v mnohom v zajatí nadužívanej kontroly, ako keby nemali vlastnú myseľ a cítenie a nežili vlastný život. Avšak disciplinovanú myseľ nie je treba kontrolovať. Človek si je vedomý ako a čo má konať. Pochopenie je spojené s citlivým reagovaním na dynamiku života a mnohé jeho premeny.

Človek, ktorý má nad sebou kontrolu nemá víziu života, nie je voči životu citlivý. Nedisciplinovaná myseľ však kontrolu potrebuje, pretože nedisciplinovaná myseľ je vlastná nevedomému človeku, myseľ nemôže veriť sama sebe, lebo nechápe čo sa deje, nedokáže sa ovládať, osoba nezvláda sama seba a potrebuje nejakú kontrolu zvonka. Človek sa obáva samého seba čo povie, čo vykoná, ako sa rozhodne, ako sa bude správať.

Človek má byť disciplinovaným a nemá sa snažiť mať všetko pod kontrolou. Jeho jediným zákonom žitia by malo byť pochopenie života a seba samého v ňom.
Lenže život pod kontrolou je pohodlný a bezpečný, ľudia sa nemusia spoliehať sami na seba, nemusia sa trápiť problémami, môžu pred nimi utiecť, dožadovať sa pomoci zvonka. Na druhej strane, život s pochopením je život sprevádzaný nebezpečenstvom. Človek žije podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, podľa svojej mysle, srdca a svojich pocitov. Človek sa musí spoliehať sám na seba.
Ak sa ľudia snažia utiecť pred nejakým problémom a nechcú čeliť situácii, ničia si tým vlastný život tak, že zahodia jednu a ďalšie a ďalšie príležitosti k tomu, aby ľudsky dospeli a psychicky dozreli.

Čo je to byť zodpovedným človekom vo výzvach života?

„Tí, ktorí utekajú pred svetom a spoločnosťou... odmietajú niesť zodpovednosť, ale zároveň nechápu, že akonáhle odmietnu zodpovednosť, odmietnu i slobodu. Čím viac milujete slobodu, tým viac ste pripravení prijať zodpovednosť. Žiť mimo svet,...mimo spoločnosť neprináša možnosť prijímať zodpovednosť...všetko, čo sa učíme, učíme sa tým, že prijímame určitú zodpovednosť.“ 19

Človek môže konať dvomi spôsobmi: jedným je reakcia, druhým je odozva. Reakcia je mechanická. Odozva vychádza z vedomia, z uvedomovania si prítomného okamihu. Odozva je dôležitá zásada rastu osobnosti. Osobnosť sa neriadi nijakými pokynmi zvonka, riadi sa len svojim vedomím. Rast (rozvoj) vyžaduje situáciu, v ktorej osoba niečomu čelí, stretáva sa s niečím, prijíma výzvy k neseniu zodpovednosti. ... Ak osoba odpovedá odozvou koná vedome, ak odpovedá reakciou koná nevedome, iba mechanicky reaguje na podnet zvonka. Preto sa dá s konaním nevedomého človeka ľahko manipulovať.20

Psychicky dospelý (vyspelý) človek odpovedá odozvou nie reakciou. Odozvou a vyrovnaním sa so životom dosahuje sebauvedomenie. „Iba to, čo prežijeme a precítime vo všetkých obmenách, sme schopní dokonale pochopiť. Pre svoju cestu máme dokonalú výzbroj, spočívajúcu v schopnostiach, ktoré máme v sebe.“ 21

Vedomý človek je pre okolie nepredvídateľný - na podnety nereaguje, ale odpovedá vedomou odozvou. Preto ho nemožno manipulovať, robí v danej chvíli iba to, čo je podľa jeho vedomého pohľadu príhodné.

Nevedomý človek je predvídateľný a dá sa ľahko ovládať. Môžete ho primäť, aby niečo urobil, niečo povedal, dokonca aj to, čo nechcel urobiť a čo nechcel povedať. Preto ho možno manipulovať, lebo robí v danej chvíli to, čo sa od neho žiada, na podnet reaguje. 22

Individualizačný proces v sociálnej edukácii pre žitie

Individualizačný proces je proces učenia sa, ktorého výsledkom je: 23

  • rozšírenie si vedomia o svojej osobe
  • utvárania vlastnej identity osoby
  • psychická autonómia osoby
  • celistvosť a integrita duchovného, psychického, somatického a sociálneho rozmeru osoby.

Učenie sa je interiorizácia (zvnútornenie). Učí sa celá ľudská bytosť a teda učenie sa je živý a tvorivý proces. 24
Interiorizáciu možno chápať ako komplexný proces tvorby, v ktorom sa rozvíjajú a prejavujú uvedomené i neuvedomené aspekty psychiky človeka.
Interiorizácia je proces učenia sa, na ktorom participujú kognitívne (poznávacie) schopnosti, temperament, vlastnosti osobnosti, motivácia, hodnotová orientácia človeka.
Interiorizácia je psychickým mechanizmom, ktorým sa utvára osobnostná (personálna) identita, sociálna identita a kultúrna identita človeka. 25

Zamyslenie sa:

Čo by sa malo zohľadniť v sociálnej edukácii ľudí pre ich žitie?
Zvýšený záujem o vnútorné hľadanie je „nepochybne jednou z mála nádejných ciest pre náš trpiaci a ohrozený svet.“ Pokiaľ sa po nej pôjde ďalej, vnútorná transformácia ľudstva by mohla byť hlavnou silou, ktorá môže zmeniť súčasný svet myslenia, hodnôt a konania ľudí. Vývoj vedomia „je pravdepodobne kritickou podmienkou pre zachovanie života na tejto planéte.“26
Sme presvedčení o tom, že dospelým je potrebné poskytnúť také programy sociálnej edukácie, ktoré sú školou skutočného vedomia, to znamená podporovať rozvoj ich individuálneho potenciálu a poskytovať im možnosť získať poznanie v tom, čo je skutočne pre ich žitie hodnotné. Pretože zotrvávať v ignorancii, v dnešnej dobe masívneho prístupu k informáciám, už nebude možné.

Autorka: Doc. PhDr. Mária MACHALOVÁ, CSc.
Katedra kresťanskej antropológie a sociálnej práce
Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity, Prešov, SR

Literatúra

FROMM, Erich. 1969. Lidské srdce – jeho nadání k dobru a zlu. Praha: Mladá fronta.136 s.
GROF, Stanislav. 1992. Dobrodružství sebeobjevování. Praha: GEMMA89. 257 s. ISBN80-85206-15-3.
MACHALOVÁ, Mária. 2013. Preventívna sociálna práca - Edukačná paradigma v sociálnej práci. Prešov: Prešovská univerzita. 272 s. ISBN 978-80-555-0932-7.
MACHALOVÁ, Mária. 2014. Edukačná sociálna práca. Prešov: Prešovská univerzita.327 s. ISBN 978-80-555-1118-4
MAREŠ, Antonín – ZENTRICH, Jos. A. 2007. Hovory s Akášou. Olomouc: FONTÁNA.
286 s. ISBN 978-80-7336-35-7.
OSHO. 2007. Kniha poznání. Praha: PRAGMA. 270 s. ISBN 978-80-7349-082-9.
ŠULAVÍKOVÁ, Blanka. 2006. Autenticita a dobrý život. Bratislava: Album. 198 s.
TOKÁROVÁ, Anna.1997. K teórii rozvoja ľudského a sociálneho potenciálu. In: Vzdelávanie dospelých, 1997, roč.2, s.15-23. ISSN 1335-2350


1 B.ŠULAVÍKOVÁ, 2006,s.114.
2 J.A.KOMENSKÝ, 2010,s. 36.
3 M.MACHALOVÁ, 2013,s. 64.
4 TAMTIEŽ, s. 64 – 65.
5 MACHALOVÁ,M., 2013,2014.
6 Z filozofického hľadiska pojem ľudská podstata vyjadruje súhrn hlbinných vlastností, vzťahov a zákonitostí, ktoré určujú existenciu systému človeka. Podstata sa prejavuje v javoch a tými javmi sú vlastnosti a stavy človeka, ktoré možno pozorovať zvonka- extraspekciou a zvnútra - introspekciou, sebapozorovaním. (Poznámka: M. Machalová).
7 M.MACHALOVÁ, 2013, s.65 – 66.
8 TAMTIEŽ, s.66.
9 A.TOKÁROVÁ, 1997, s.19.
10 M.MACHALOVÁ, 2013, 2014.
11 TAMTIEŽ.
12 M.MACHALOVÁ, 2013,1014.
13 Edukáciu chápeme ako širší pojem, ktorý subsumuje (zahŕňa) výchovu a vzdelávanie. Edukáciu používame ako systémový pojem a zároveň medzinárodne zaužívaný pojem.
14 M. MACHALOVÁ, 2013, s.72 – 73.
15 M.MACHALOVÁ, 2013, 2014.
16 TAMTIEŽ.
17 TAMTIEŽ.
18 OSHO, 2007, s. 203 – 205.
19 OSHO, 2007, s. 209.
20 TAMTIEŽ, s. 211.
21 A. MAREŠ - JOS.A.ZENTRICH, 2007, s. 254.
22 OSHO, 2007, s.213.
23 M.MACHALOVÁ, 2013, 2014.
24 M.MACHALOVÁ, 2013, s.73.
25 TAMTIEŽ.
26 S.GROF, 1992,s.218.