Vzťahová väzba medzi adolescentmi a rodičmi z pohľadu úplnosti rodiny v Žilinskom kraji

jan 17 2018

Adolescent-parent attachment from family completeness point of view in the Žilina region

Abstrakt:
Úvod: V príspevku sa zaoberáme vzťahovou väzbou medzi adolescentmi a rodičmi z pohľadu úplnosti rodiny. Problematika vzťahovej väzby je na Slovensku pomerne nová, pričom odborníci sa zhodujú, že vzťahová väzba je základom zdravého bio-psycho-sociálného vývinu dieťaťa/adolescenta. V predkladanom vedeckom príspevku prezentujeme výsledky výskumu zapamätaného rodičovského správania adolescentov v kontexte vzťahovej väzby medzi adolescentmi a rodičmi.
Ciele: Cieľom výskumu bola identifikácia a analýza výskytu hyperprotektivity, odmietania a emočnej vrelosti v úplných a neúplných rodinách na základe zapamätaného rodičovského správania a jeho vnímania adolescentmi v Žilinskom kraji.
Metódy: Výskumná metóda, ktorú sme použili pre overenie stanoveného výskumného cieľa, bol dotazník s-E.M.B.U, ktorý pozostáva z 23 položiek. Dotazník obsahuje tri dimenzie rodičovského správania, a to hyperprotektivitu, odmietanie a emočnú vrelosť. Výskumná vzorka pozostávala zo stoštrnástich adolescentov študujúcich na gymnáziu, strednej odbornej škole a strednom odbornom učilišti v Žilinskom kraji, ktorí vypovedali o vplyve rodičovského správania na ich osobnosť. Základné kritérium výberu bol vek od 15 do 19 rokov.
Výsledky: Signifikantné rozdiely boli nájdené v porovnaní hyperprotektivity oboch rodičov (Wilcoxonov test, p < 0.001). Signifikantné rozdiely sme ďalej našli aj v porovnaní odmietania a emočnej vrelosti rodičov z úplných a neúplných rodín adolescentov. V neúplných rodinách bolo zistené, že skóre v dimenzii odmietanie je významne vyššie v porovnaní s úplnými rodinami (Mann-Whitney U-test: p < 0.001). V úplných rodinách bolo nájdené významne vyššie skóre v dimenzii emočná vrelosť v porovnaní s neúplnými rodinami (Mann-Whitney U-test: p= 0.006).
Kľúčové slová: Emočná vrelosť, hyperprotektivita, odmietanie, vzťahová väzba adolescentov a rodičov, zapamätané rodičovské správanie.

Foto: Peter Senko (2017)Foto: Peter Senko (2017)

ABSTRACT:
Introduction: In the article we deal with the adolescen-parent attachment from completeness point of view. This issue is relatively new, and the experts agree that the attachment is the base of a healthy bio-psycho-social child/adolescent development. In the submit research article we present the research results adolescent parental rearing behavior in the context of adolescent-parent attachment.
The Goals: The object of the research was to identify and analyze occurrence of overprotection, rejection and emotional warmth in complete and incomplete families based on memories of parental rearing behavior and adolescent´s perception of parenting behaviors in the region of Žilina.
Methods: The research method that was used for the verify stated research goal, was the 23-item questionnaire s-E.M.B.U.. The questionnaire contains of the three dimensions parental rearing behavior, and it overprotection, rejection and emotional warmth. The representative sample consisted of one hundred and fourteen young respondents studying at secondary grammar school, secondary vocational school and secondary training school in Žilina region, who testified about parenting practices and the impact on their personality. The main inclusion criteria included ages in the range of from 15 to 19 years.
Results: The significant different was found in comparison overprotection between both parents (Wilcoxon rank-sum test, p < 0.001). In the next we found significant different in comparison rejection and emotional warmth between complete and incomplete families of adolescents. In the incomplete families was found that the score in the rejection dimension is significantly highly in comparison with the complete families (Mann-Whitney U-test: p < 0.001). In the complete families was found that the score in the emotional warmth dimension is significantly highly in comparison with the incomplete families (Mann-Whitney U-test: p= 0.006).
Key words: Emotional warmth, overprotection, rejection, adolescent-parent attachment, parent rearing behaviors.

ÚVOD

Rodinné zázemie nie je vždy stabilné. Poukazujeme na potrebu posilňovania reziliencie rodiny, ktorá je protektívnym faktorom sociálneho vývinu každého jej člena. Rozdiely výchovného pôsobenia v úplnej a neúplnej rodine bližšie skúmame v metodologickej časti príspevku. Ak dieťa žije v úplnej rodine, neznamená to, že je menej ohrozené. V tejto súvislosti Tisovičová (2007, s. 19) uvádza, že „negatívny vplyv na dieťa môže mať aj rodina, v ktorej sú relatívne dobré manželské vzťahy, ale rodičia nevedia úspešne zvládnuť svoje výchovné úlohy.“ Dôsledkom neistej, patologickej vzťahovej väzby rodiča a dieťaťa/adolescenta je „deprivačné poškodenie“ v dôsledku deprivácie materskej interakcie. Ide o individuálne podnetové odcudzenie, ku ktorému dospelo dieťa v deprivačnej situácii. Ide o psychický stav prejavujúci sa určitým správaním. Toto správanie však môže pretrvávať do obdobia adolescencie a dokonca až do dospelosti. Ako žiaduce rodičovské správanie je možné označiť správanie „emočne vrelé“. Za nežiaduce je považované „hyperprotektívne rodičovské správanie“ a „odmietavé rodičovské správanie“.

V úvode pokladáme za nutné uviesť niektoré špecifiká adolescentného veku, ktorý je podľa Vágnerovej (2012) spojený s vekom od 10 do 10 rokov a podľa Končekovej (2010) s vekom od 12 do 20 rokov. Ide o obdobie, v ktorom dochádza ku komplexnej premene osobnosti, a to nielen na úrovni fyzickej, ale aj úrovni psychickej a sociálnej. Adolescencia je obdobím takzvaného „vrcholenia detstva“ (Říčan, 2004), v ktorom sú ustaľované fyzické i psychické zložky osobnosti (Končeková, 2010).

Na proces dospievania je možné nazerať z pohľadu rôznych teórií, ako napríklad psychoanalýzy (význam pohlavného dozrievania, narušenie osobnostnej rovnováhy, intelektualizácia), psychosociálnych teórií (Eriksonov model epigenetického vývoja, hľadanie vlastnej identity) a teórie sociálneho učenia (rozvoj schopností a zručností, životné role, pravidlá). Obdobie adolescencie nemusí byť pre každého jedinca atraktívne vzhľadom k tomu, že je príliš náročné a spojené so zodpovednosťou, ako aj mnohými ohrozeniami. Tento fakt by sa dal začleniť do problematiky takzvaného „psychosociálneho moratória“, ktorú podrobne rozpracoval Erikson vo svojich prácach. Taktiež aj Říčan hovorí v súvislosti s týmto obdobím o takzvanom „kulte nezrelosti a odmietaní dospelosti“. (In Vágnerová, 2012). Vzhľadom k vyššie uvedeným faktom je možné predpokladať, že hodnotenie zapamätaného rodičovského správania v tomto období nemusí odrážať skutočnosť a môže byť ovplyvnené súčasným nestabilným rozpoložením osobnosti, ktoré súvisí s obdobím dospievania – adolescencie.

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

Nadmerne starostlivá a ochraňujúca matka (hyperprotektívna) je citovo závislá od svojho dieťaťa – často na úkor iných svojich vzťahov a potrieb. Výsledkom môže byť vybudovanie vzájomnej závislej väzby, z ktorej dospievajúci nemôže prirodzene odísť do dospelosti („falošná separácia“). Ochranné postoje hyperprotektívnych matiek môžu komplikovať prirodzený vznik konfliktov, ktoré sa považujú za dôležité separačné kroky. Podobné klinické pozorovania o príčinách závislosti boli zaznamenané pri úzkostlivých matkách. Je pravdepodobné, že žena so zvýšenou tendenciou k úzkostnému prežívaniu, ktoré kompenzuje zvýšenú starostlivosť, môže paradoxne túto starostlivosť dieťa zároveň odrádzať (pocit zaplavenosti matkinou úzkosťou) a zároveň v ňom vzbudzovať pocit záväzku, že matku nemôže nikdy opustiť a prestať sa o ňu starať. (Hajný, 2008).

Odmietavý ako keby neprítomný a vzdialený otec nepredstavuje pre dieťa podľa Hajného (2008) bezpečný vzťah, do ktorého by sa mal snažiť zapojiť. Zostáva tak v silnom vzťahu s matkou. Otec, ktorý tradične predstavuje sprostredkovateľa medzi bezpečím rodiny (matka) a okolitým svetom a jeho nárokmi, je neprítomný a dieťa tak nemôže „vyviesť von“ z rodinného kruhu.

Vaillant (in Kalina et al. 2008) skúmal vzťahy v rodinách a riziko závislosti. Nepotvrdilo sa, že by nadmerne vrelý a starostlivý vzťah matky k dieťaťu predchádzal vzniku závislosti. Významný sa ukázal vzťah dieťaťa s otcom. Málo vrelý a problematický vzťah dieťaťa s otcom bol zistený v rodinách, kde sa neskôr u detí objavila závislosť.

Nevhodnú rodinnú výchovu z pohľadu rodičovského správania je možné charakterizovať rôzne, a to extrémne nároky na dieťa (trvalé napätie), emocionálne preťaženie (priveľa prejavov lásky vedie k citovej povrchnosti), príliš nízke nároky (emocionálna povrchnosť; nepozornosť; nadmerné opatrovanie; pasívne podvoľovanie), nesprávne sociálne zdôraznenie dieťaťa (rozmaznanosť, čoho dôsledkom je nespokojnosť a neprispôsobivosť), úplné citové obklopenie (prílišná náklonnosť rodičov), úplná voľnosť, nevhodné emocionálne prostredie (odmietanie). (Werner in Tisovičová, 2007). Na dieťa a jeho vývoj vplývajú aj rodičovské postoje, ktorými je formované jeho správanie v procese socializácie. Chybné rodičovské postoje podľa udržujú dieťa v závislosti a v neustálej tenzii. Tieto nežiaduce postoje sú výsledkom hostilného, ovládajúceho, odmietavého, hyperprotektívneho a perfekcionistického správania sa rodiča.

Pružinská (2005) poukazuje na dôležitosť procesu pripútania a starostlivosti rodičov (opatrovateľov) o dieťa. V tomto prípade sú pripútanie a starostlivosť vo vzťahu dieťaťa a rodiča (opatrovateľa) protektívnymi faktormi, ktoré napomáhajú dieťaťu (adolescentovi) udržať intelektový potenciál, vyvinúť svedomie, zorientovať sa vo vlastných vnemoch, logicky myslieť, zvládať stres a frustráciu, prekonať strach a obavy, redukovať žiarlivosť, vytvárať medziľudské vzťahy v budúcnosti, spoliehať sa na seba a byť sebaistým.

Výchovný štýl a úroveň komunikácie v rodine súvisí taktiež s typológiou rodiny. Matoušek (2013) popísal „rodinné diagnózy“ na základe typológie rodinného systému, ktorý obsahuje prvky patológie, teda nepriamu súvislosť s osobnosťou dieťaťa a narušenou vzťahovou rodinnou väzbou. Typológiu tvoria: „perfekcionistické rodiny“ (neurotické, introvertné, represívne, úzkostné); „egocentrické rodiny“ (rozštiepené, prestížne, chladné,); „neprimerané rodiny“ (externe závislé rodiny, nezrelé, neadekvátne, detinské); „asociálne rodiny“ (deviantné, delikventné, impulzívne, agresívne). Negatívne skúsenosti so vzťahovou väzbou spolu s negatívnymi a stresovými emóciami v rodinnom systéme sa ukladajú do aktivačných mechanizmov genetickej štruktúry (epigenetika) a predávajú sa tak z generácie na generáciu. (Fries in Ruppert, 2011). Štýl rodinnej výchovy je podľa Hušvétyovej a Schullera (2004) determinujúci správanie a prežívanie jedinca v neskoršom období.

Pri prekonávaní rodinných kríz a problémov sú podľa Špatenkovej a kol. (2004) dôležité jej upevnené stratégie zvládania. Pripravenosť na možné problémy v rodinnom spolužití a ich včasné odhalenie je prevenciou prehĺbenia nežiaducich elementov. Intervencia je vykonávaná prostredníctvom preventívnych programov a sanácie rodiny. Pri hlbších rozvratoch sú využívané metódy krízovej intervencie, ktorá napomáha rodinnému systému s vyrovnávaním sa s prechodnou stratou rovnováhy.

Priamy nástroj metodologického prístupu v oblasti vzťahovej väzby a rodičovského správania je podľa Bowlbyho (1951) „primárna socializácia a rodinná výchova“, ktorej obsah a povaha tvoria základ osobnosti. V podstate je to miera citového nasýtenia či nenasýtenia (citová saturácia či citová deprivácia), respektíve vytváranie citových väzieb. Tieto poznatky sú preukázané empiricky. (In Nakonečný, 2009).

Výskumy svedčia o tom, že v detstve etablovaný typ vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom je ďalej vyvíjajúci sa ako štýl opatery v rodine, ktorý pokračuje. Teda má tendenciu pretrvávať aj v ďalších rokoch. Správanie dieťaťa je nevedome ovplyvňované týmto typom vzťahovej väzby, pričom formuje aj jeho predpoklady k určitým interakciám, ktoré môže stabilizovať priaznivý vývin alebo potvrdzovať nepriaznivé vzorce správania. (Hašto, 2005). Výchovný štýl a úroveň komunikácie v rodine súvisí aj s typológiou rodiny. Na dieťa a jeho vývin vplývajú aj rodičovské postoje, ktorými je formované správanie v procese socializácie. „Chybné rodičovské postoje udržujú dieťa v závislosti a stálom napätí. V tejto súvislosti sa možno zmieniť o hostilnom, ovládanom, odmietavom, nadmerne ochraňovateľskom a perfekcionistickom postoji.“ (Tisovičová, 2007, s. 19).

Hušvétyová, Schuller (2004, s. 8) uvádzajú, že: „štýl rodinnej výchovy vplýva nielen na prítomné správanie a prežívanie pubescentov, ale je determinantou mnohých charakteristík osobnosti v dospelosti.“

S výchovným štýlom súvisí aj patogénne rodičovské správanie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje vývin dieťaťa a jeho vzťah k iným ľuďom v budúcnosti. Preventívne aktivity a zabraňovanie porúch disharnomických vzťahov vidíme aj v podieľaní sa sociálneho pracovníka v oblasti zosúladenia rodičovstva a kariéry matky. Súčasťou je aj včasné odhaľovanie deprivácie, frustrácie, či syndrómu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa v „rizikových“ rodinách, ktoré sú charakteristické patogénnym rodičovským správaním.

Zanedbávajúci rodičia nemajú pre rodičovskú rolu dostatočné kompetencie alebo nemajú k rodičovstvu dostatočnú motiváciu. Deti, ktoré bývajú zanedbávané sú natoľko pasívne, apatické, nenápadné a nevýrazné, že nedokážu svojich rodičov zaujať. Deti sú často znevýhodnené, a tým nespĺňajú očakávania rodičov. (Vágnerová, 2008).

2 METODOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ

Cieľom výskumu bola identifikácia a analýza výskytu hyperprotektivity, odmietania a emočnej vrelosti v úplných a neúplných rodinách na základe zapamätaného rodičovského správania a jeho vnímania adolescentmi v Žilinskom kraji. Výskumnú vzorku tvorilo stoštrnásť mladistvých respondentov študujúcich na gymnáziu, strednej odbornej škole a strednom odbornom učilišti v Žilinskom kraji, ktorí vypovedali o rodičovských praktikách a ich vplyve na ich osobnosť.

Sociálno-demografické zloženie respondentov na základe základnej anamnézy uvádza ďalej údaje o pohlaví, veku, škole, ktorú navštevujú, ako aj informácie o úplnosti, či neúplnosti rodiny, veku rodičov, či počte súrodencov. Výsledky výskumu sú prezentované z výpovedí 80 žien (70 %) a 34 mužov (30 %) vo veku od 15 do 18 rokov. Vo veku 15 rokov bolo 9,4% respondentov a v rovnakom počte boli aj 16-roční respondenti. 17 rokov malo 0,9% respondentov (N=1); 18 rokov 66,1% respondentov (N=70) a 19 rokov 14,2% respondentov (N=15). Z úplných rodín pochádzalo 79,3 % respondentov (N=88) a 20,7% respondentov (N=23) pochádzalo z rodín, ktoré sa stali neúplnými (a tým aj rizikovými) v dôsledku rozchodu, rozvodu, alebo úmrtia rodiča. Priemerný vek matky bol 43,0 roka a priemerný vek otca bol 45,8 roka. 105 respondentov tvoriacich 92,9 % z celého výskumného súboru malo 1-6 súrodencov, pričom 53,6 % participantov malo aj starších súrodencov. Pozitívnym prekvapením bol nízky počet neúplných rodín a respondentov, ktorým zomrel jeden z rodičov. Celkový počet vyplnených dotazníkov bol 114, avšak v ôsmych prípadoch respondent neuviedol svoj vek.

Použitou výskumnou metódou bol skrátený dotazník E.M.B.U. Dotazník, ktorý bol použitý pri realizácii výskumu, bol zameraný na retrospektívne hodnotenie vnímaného zapamätaného rodičovského výchovného správania. Ide o skrátenú verziu pôvodného 81- položkového dotazníka E.M.B.U. s 15 subškálami a s dvomi doplňujúcimi otázkami týkajúcimi sa konzistencie a striktnosti výchovného rodičovského správania.

Skrátený dotazník E.M.B.U. pozostáva z 23 otázok zoskupených do 3 subškál: odmietanie, emočná vrelosť a hyperprotektivita. Na otázky respondenti odpovedali zvlášť pre otca a zvlášť pre matku na 4-bodovej Likertovej škále: nikdy sa to neobjavilo („nie, nikdy“), mohlo sa to objaviť, ale bolo to výnimočné („áno, ale málokedy“), objavovalo sa to celkom často („áno, často“), vždy to tak bolo („áno, väčšinou“). Jednotlivé položky zo s-E.M.B.U. dotazníka je možné využiť aj v rámci interview za účelom zisťovania anamnézy.

Preformulované otázky pri zisťovaní „bežnej“ biografickej anamnézy na vnímané a zapamätané rodičovské správanie rodičov boli usporiadané do troch položiek na základe subjektívnych výpovedí respondentov. Prvou položkou bolo „odmietanie“. Otázky boli formulované tak, aby zistili: mrzutosť, hnev rodiča bez dôvodu; neprimerané trestanie, kritiku v prítomnosti iných; podceňovanie; nedostatok láskyplnosti; uprednostňovanie súrodenca, ale aj zahanbovanie. Druhou položkou bola „hyperprotektivita“, ktorú tvorili otázky zisťujúce, či boli rodičia prehnane starostliví; či žiadali vysvetlenia pri bežných okolnostiach; či často zakazovali, čo je u iných dovolené; či vzbudzovali pocity viny; či sa prehnane sa obávali o bezpečie dieťaťa; či zasahovali do všetkých činností dieťaťa alebo či mali striktné pravidlá a preberali kontrolu nad bežnými záležitosťami. Treťou oblasťou výpovedí bola „emočná vrelosť“. Otázky zisťovali či rodičia respondentov chválili; či vytvárali podnetné výchovné prostredie; či sa primerane zaujímali o dieťa; či ho motivovali, vzdelávali a podporovali voľno časové aktivity; či boli povzbudiví a dávali najavo svoju lásku; či boli nežní a vrelí; ako aj to, či boli na respondentov hrdí pri úspechu.

2.1 INTEPRETÁCIA VÝSLEDKOV

Sociálno-demografické zloženie respondentov na základe základnej anamnézy uvádza údaje o pohlaví, veku, škole, ktorú navštevujú, ako aj informácie o úplnosti, či neúplnosti rodiny, veku rodičov, či počte súrodencov.

Výsledky výskumu sú prezentované z výpovedí 80 žien (70%) a 34 mužov (30%) vo veku od 15 do 19 rokov. Vekové rozloženie respondentov, ktorí vypovedali o zapamätanom výchovnom rodičovskom správaní na základe svojich spomienok, je uvedené v tabuľke 2, pričom prieskumu sa zúčastnilo 38 študentov z gymnázia, 38 zo strednej odbornej školy a 38 zo stredného odborného učilišťa. Z úplných rodín pochádzalo 88 (79,3%) respondentov. Dvadsaťtri respondentov (20,7%) pochádzalo z rodín, ktoré sa stali neúplnými (a tým aj rizikovými) v dôsledku rozchodu, rozvodu, alebo úmrtia rodiča.

Priemerný vek matky bol 43,0 roka a priemerný vek otca bol 45,8 roka. 105 respondentov tvoriacich 92,9 % všetkých probandov súboru malo 1-6 súrodencov, pričom 53,6 % probandov malo aj starších súrodencov. Pozitívnym prekvapením bol nízky počet neúplných rodín a respondentov, ktorým zomrel jeden z rodičov.

Originálny neskrátený dotazník E.M.B.U. bol otestovaný Perissom et al. (1980) na zdravej populácii 152 subjektov, ktorú tvorilo 73 mladých vojakov, 57 študentov medicíny, 15 študentov a zvyšok tvoril personál. Išlo o vzorku 108 mužov a 44 žien. Analýza položiek prvej polovice preukázala podobné priemerné hodnoty, pričom v druhej polovici už autori pozorovali signifikantné rozdiely medzi skóre prideleným otcom a matkám. Vo všeobecnosti bolo zistené, že otcovia dosahovali vyššie skóre v položkách týkajúcich sa prísnosti, trestania a nízkej úrovne zaangažovanosti, kým matky v položkách týkajúcich sa zaangažovanosti a náklonnosti. (In Poliaková, Mojžišová, Hašto, 2007).

Výskum bol zameraný na zisťovanie súvislostí medzi typom rodičovského výchovného správania a úplnosti rodiny. Na základe výpovedí respondentov sme zistili, že najviac prevláda emočná vrelosť, potom hyperprotektivita a najmenej odmietanie, čo bolo pre nás pozitívnym zistením aj z hľadiska fungovania rodinného systému, ktorý tvorí základ osobnosti dieťaťa, ako aj adolescenta v dospelosti. Zisťovali sme vzťah medzi hyperprotektivitou matiek a otcov. Výsledky ukázali, že matky sú hyperprotektívnejšie ako otcovia.

Graf 1 Hyperprotektivita matiek a otcov

Hyperprotektívne skóre sme získali sčítaním bodov z otázok týkajúcich sa hyperprotektivity v rámci dotazníka s-E.M.B.U. Analýza pomocou Wilcoxonovho testu ukázala, že rozdiel v hyperprotektivite medzi obomi rodičmi je štatisticky signifikantný (p<0,001). Stĺpce zobrazujú aritmetický priemer a chybové úsečky zodpovedajú strednej chybe priemeru. Hviezdička označuje štatisticky signifikantný rozdiel.

Význam hyperprotektivity ako negatívneho faktora pri rozvoji osobnosti sa objavuje vo výskume Parkesa, ktorý sa zameral na neendogénne depresie a zistil špecifický štýl rodičovského správania, ktorý sa dá považovať za rizikový faktor pre vznik depresií. Rizikovým správaním bola kombinácia, keď matka alebo otec boli hyperprotektívni, silne kontrolujúci, zasahujúci, nedovoľujúci rozvinúť vlastnú autonómiu dieťaťa, spoločne s nižšou emočnou vrelosťou (In Hašto, 2005).

Na zisťovanie miery odmietania sme použili otázky týkajúce sa mrzutosti, bezdôvodného hnevu, čo negatívne vplýva na dieťa a vyvoláva u neho pocity viny a menejcennosti. Základom otázok zisťujúcich odmietanie boli aj oblasti správania sa rodičov voči súrodencom v porovnaní s respondentom, ako aj trestanie za maličkosti, ako aj to, či sa respondent subjektívne cítil podceňovaný. Predpokladali sme, že otcovia budú viac odmietaví ako matky. Rozdiel medzi skóre týkajúceho sa odmietania matky a otca nebol potvrdený (Wilcoxonov test: p = 0,829, graf 2).

Graf 2 Skóre odmietania medzi matkami a otcami

Odmietanie sme kvantifikovali ako súčet bodov z otázok týkajúcich sa odmietania v rámci dotazníka s-E.M.B.U. Rozdiel nebol štatisticky signifikantný (Wilcoxonov test: p = 0,829). Stĺpce zobrazujú aritmetický priemer a chybové úsečky zodpovedajú strednej chybe priemeru.

Hlavným záujmom výskumu bol vzťah medzi úplnosťou rodiny a hyperprotektivitou, odmietaním a emočnou vrelosťou zo strany rodičov. V prvej fáze sme tento vzťah hodnotili spoločne pre oboch rodičov, v nasledujúcom kroku sme sa zamerali na hodnotenie tohto vzťahu osobitne u matiek a otcov. Pri porovnaní vzťahu úplnosti rodiny a hyperprotektivity oboch rodičov sme nezistili štatisticky signifikantný vzťah (Mann-Whitneyho test: p = 0,286, graf 3 – ľavé stĺpce). Signifikantný rozdiel sme však zistili pri hodnotení vzťahu úplnosti rodiny a odmietania zo strany rodičov (Mann-Whitneyho test: p<0,001, graf 3 – stredné stĺpce).

Z pohľadu detí z úplných rodín sme zisťovali, či sú rodičia viac emočne vrelí z úplných rodín ako rodičia detí z rodín neúplných (Mann-Whitneyho test: p=0,006, graf 3 – pravé stĺpce). Súčet skóre pre oboch rodičov pre danú oblasť. Hviezdička označuje štatisticky významný rozdiel a stĺpce a chybové úsečky označujú aritmetický priemer a strednú chybu priemeru.

Graf 3 Porovnanie úplných a neúplných rodín s pohľadu hyperprotektivity, odmietania a emočnej vrelosti oboch rodičov

Ďalej sme osobitne sledovali hyperprotektivitu v úplných a neúplných rodinách v porovnaní matiek a otcov. Pri štatistickom vyhodnotení sa ukázal signifikantný rozdiel medzi obomi rodičmi aj v skupine detí pochádzajúcich z úplnej rodiny, aj u tých, ktorí pochádzali z rodiny neúplnej. (Wilcoxonov test: pre úplné rodiny - p<0,001, pre neúplné rodiny – p=0,006). Hviezdička označuje štatisticky významný rozdiel a stĺpce a chybové úsečky označujú aritmetický priemer a strednú chybu priemeru.

Graf 4 Hyperprotektivita otcov a matiek v úplnej a neúplnej rodine

Hyperprotektivita matiek, otcov v porovnaní s úplnosťou a neúplnosťou rodiny – neboli zaznamenané žiadne významné rozdiely. V hyperprotektivite matiek aj otcov neboli pozorované signifikantné rozdiely u tých, ktorí tvorili úplnú rodinu v porovnaní s tými, ktorí boli súčasťou neúplnej rodiny. (Mann-Whitneyho test: matky – p=0,061, otcovia - p=0,856).

Pri hodnotení vzťahu odmietania matiek a otcov a úplnosti rodiny sme zistili iba rozdiel medzi odmietaním u otcov – otcovia z neúplných rodín boli viac odmietaví (Mann-Whitneyho test: p=0,001). Tento rozdiel však nebol pozorovaní u matiek (odmietanie matiek nebolo rozdielne v závislosti od úplnosti rodiny; (Mann-Whitneyho test: p=0,138). Odmietanie zo strany matky a otca bolo prekvapivo porovnateľné v úplných (Wilcoxonov test: p=0,921) aj neúplných rodinách (Wilcoxonov test: p=0,721). Hviezdička označuje štatisticky významný rozdiel, stĺpce a chybové úsečky označujú aritmetický priemer a strednú chybu priemeru.

Graf 5 Odmietanie u matiek a otcov v porovnaní v úplnej a neúplnej rodine

Na záver analýzy sme sa zamerali na emočnú vrelosť zo strany oboch rodičov. Štatistické testy ukázali významný rozdiel v porovnaní emočnej vrelosti matiek a otcov v úplnej aj neúplnej rodine s väčšou vrelosťou matiek v porovnaní s otcami (Wilcoxonov test: pre úplnú rodinu - p<0,001; pre neúplnú rodinu - p=0.009). Emočná vrelosť otcov bola oveľa viac ovplyvnená úplnosťou rodiny ako emočná vrelosť matiek (Mann-Whitneyho test: p =0,990 pre matky, p <0,001 pre otcov).

Priblíženie jednotlivých výsledkov uvádzame v grafe 6, kde porovnávame emočnú vrelosť matiek a otcov z úplných a neúplných rodín. Hviezdička označuje štatisticky významný rozdiel a stĺpce a chybové úsečky označujú aritmetický priemer a strednú chybu priemeru.

Graf 6 Porovnanie emočnej vrelosti otcov a matiek v úplnej a neúplnej rodine

ZÁVER

Zrealizovaný výskum dokázal súvislosť medzi výchovným správaním rodičov a úplnosťou respektíve neúplnosťou rodiny. Úplné rodiny sú stabilnejšie a emocionálnej vrelšie, v porovnaní s rodinami, ktoré nie sú kompletné. Matky sú hyperprotektívnejšie ako otcovia. Pri porovnaní z hľadiska úplnosti rodiny boli zistené rozdiely v odmietavom správaní rodičov. Rodičia žijúci v neúplných rodinách sú viacej odmietaví ako rodičia žijúci v rodine úplnej. Rodičia žijúci v neúplnej rodine sú menej emočne vrelí ako rodičia žijúci v rodine úplnej. Zjavné je aj to, že matka žijúca v neúplnej rodine je hyperprotektívnejšia ako matka žijúca v rodine úplnej. U otcov boli rovnaké výsledky. Otcovia žijúci v neúplnej rodine sú viacej odmietaví ako otcovia z rodiny úplnej. V porovnaní emočnej vrelosti zo strany otca a matky v úplnej rodine je zjavné, že matky sú viacej emočne vrelé ako otcovia. Signifikantný rozdiel bol zaznamenaný aj v súvislosti s otcom z neúplnej rodiny, ktorý je menej emočne vrelý ako otec žijúci v rodine úplnej.

Základom plnohodnotného života v detstve, adolescencii, ale aj v dospelosti je úplnosť rodiny, ako aj emočne vrelý typ rodičovského správania, ktorý je prostredníctvom transgeneračného procesu prenosu odovzdávaný na svojich potomkov. Vzťahová väzba medzi dieťaťom a rodičom je základom zdravého psychického vývinu v budúcnosti, pričom je dôležitý aj typ rodičovského výchovného pôsobenia. Na základe rodičovských postojov sa dieťaťu vštepujú základy jeho osobnosti. Základ osobnosti tvorí rodina a proces socializácie, čo je sprostredkované dieťaťu rodičovským výchovným správaním. Narušenie v podobe absencie rodičovského správania, alebo hyperprotektívneho, či odmietavého rodičovského výchovného pôsobenia môže byť ohrozujúce pre ďalší vývin osobnosti dieťaťa. S výchovným pôsobením súvisí aj štruktúra rodiny, vštepované hodnoty, psychosociálna opora, ale aj motivácia a vôľa. Toto všetko sú základné predpoklady zdravého psychosociálneho vývinu, ktorý je nevyhnutný pre plnohodnotný život. Myslíme si, že je potrebné venovať uvedenej problematike zvýšený záujem zo strany sociálnych pracovníkov, ale aj širokej odbornej i laickej verejnosti. Do pozornosti sa nám tak dostáva fakt, že úplnosť rodiny priamo vplýva na zdravý bio-psycho-sociálno-spirituálny vývin osobnosti.

V závere považujeme za dôležité zdôrazniť limity výskumu. Jedným z limitov výskumu je nereprezentatívnosť zvolenej výskumnej vzorky, na základe čoho nie je možné výskumné výsledky zovšeobecniť pre celkovú populáciu adolescentov v Slovenskej republike. Ďalším limitom výskumu je tiež regionálne zameranie výskumu, ktoré nemusí reflektovať skutočnosť z pohľadu viacerých regiónov ako celku.

Autor: PhDr. Michaela Dávidová, PhD.

Slovník skratiek

s-E.M.B.U – skrátená metóda kvantitatívneho výskumu pre skúmanie zapamätaného rodičovského správania; švédsky akronym pre Egna Minnen Beträffande Uppfostran; („My memories of upbringing“) - moje spomienky ako ma vychovávali.

Slovník termínov

Anamnéza – zisťovanie príčin poruchy, choroby, vzniknutej situácie.
Deprivácia – stav závažného dlhodobého neuspokojovania životne dôležitých psychických a sociálnych potrieb (podnetov, bezpečia, vzťahov, uznania); chronické neuspokojovanie potrieb; nedostatok v psychickej rovine.
Disharmónia – nesúlad.
Epigenetika – genetická štruktúra rodinných vzorcov a skúseností predávaná z generácie na generáciu.
Frustrácia – psychologický stav vyvolaný prekážkami, ktoré ohrozujú alebo znemožňujú naplnenie určitej potreby, túžby, želania.
Hostilita – nepriateľský, agresívny postoj voči sebe alebo inej osobe; sklon ublížiť inému človeku; nepriateľstvo.
Hyperprotektivita – prehnaná, zvýšená starostlivosť; neprimerané ochraňovanie.
Neurotický – súvisiaci s neuroticizmom, neurotickou poruchou, pre ktorú je príznačná emocionálna nestabilita osobnosti a úzkostnosť. (Hartl, Hartlová, 2010).
Patogénny – spôsobujúci určitý druh patológie, abnormality, poruchy, či choroby.
Protektívny – ochranný.
Reziliencia – odolnosť, húževnatosť, pružnosť.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

HAJNÝ, M. 2008. Psychologické, vývojové a rodinné faktory vzniku závislosti. In KALINA, K. a kol. 2008. Základy klinické adiktologie. Praha : Grada publishing, 2008. 392 s., ISBN 978-80-247-1411-0. s. 41-52.

HARTL, P. – HARTLOVÁ, H. 2010. Veľký psychologický slovník. Praha : Portál, 2010. 800 s. ISBN 978-80-7367-686-5.

HUŠVÉTYOVÁ, J. - SCHULLER, S. I. 2004. Štýly rodinnej výchovy a ich možný dopad na vznik problémového správania detí. In HELLER, D. - PROCHÁZKOVÁ, J. – SOBOTKOVÁ, I. (eds.). 2004. Svět žen a svět mužů : polarita a vzájemné obohacování : sborník příspěvků z konference Psychologické dny. [CD-ROM]. Olomouc: Univerzita Palackého, 2005. ISBN 80-244-1059-1.

KALINA, K. et al. 2008. Základy klinické adiktologie. Praha : Grada publishing, 2008. 392 s. ISBN 978-80-247-1411-0.

MATOUŠEK, O. 2013. Metódy a řízení sociální práce. Praha : Portál, 2013. 400 s. ISBN 978-80-2620-213-4.

NAKONEČNÝ, M. 2009. Sociální psychologie. 2. vyd. Praha : Academia, 2009. 498 s. ISBN 978-80-200-1679-9.

POLIAKOVÁ, M. – MOJŽIŠOVÁ, V. – HAŠTO, J. 2007. Skrátený dotazník zapamätaného rodičovského správania ako výskumný a klinický nástroj s – E. M. B. U. Psychiatria – Psychoterapia – Psychosomatika, 14, 2007, č. 2-3, s. 79 -88.

PRUŽINSKÁ, J. 2005. Psychológia osobnosti. Bratislava : Občianske združenie Sociálnej práce, 2005. 152 s. ISBN 80-89185-05-3.

RUPPERT, F. 2011. Symbióza a autonomie. Traumata z narušeného systému rodinných vazeb. Praha : Portál, 2011. 272 s. ISBN 978-80-262-0004-8.

ŠPATENKOVÁ, N. a kol. 2004. Krize. Psychologický a sociologický fenomén. Praha : Grada Publishing, 2004. 132 s. ISBN 80-247-0888-4.

TISOVIČOVÁ, A. 2007. Poruchy správania a ich klasifikácie. Ružomberok : Katolícka univerzita – pedagogická fakulta, 2007. 114 s. ISBN 978-80-8084-161-4.

VÁGNEROVÁ, M., 2008. Psychopatologie pro pomáhající profese. 4. Vyd. Praha : Portál, 2008. 872 s. ISBN 978-80-7367-414-4.