Ľudia v Tunisku už vedia, že zmeny v ich krajine nebudú také rýchle, ako si predstavovali. Aj preto sú sklamaní. „V spoločnosti je napätie. Aj ja patrím k tým, ktorí sú so súčasnou situáciou u nás nespokojní,“ hovorí Asma Mansour. Je jednou zo štrnástich zástupcov tuniského občianskeho sektora, ktorí navštívili Slovensko v rámci projektu organizácie PDCS.
Tunisania práve tvoria novú ústavu, ktorá načrtne smerovanie krajiny v budúcnosti. Kľúčová otázka znie: ostane Tunisko jednou z najliberálnejších moslimských krajín, alebo sa vydá na radikálnu cestu iránskeho typu?
Radikálov pobúril kreslený film
„Vzťah islamu a politiky je najcitlivejšou témou týchto dní,“ tvrdí Omar El-Matri z mimovládky Asociácia Nová Republika. „Pri moci sú síce umiernené sily, ale vo vládnej strane je aj radikálne krídlo. Krajina je v napätí, množia sa útoky na umelcov, novinárov, aktivistov. Niektorí politici tvrdia, že Irán je demokratická krajina a v návrhoch novej ústavy sú body, ktoré sa podobajú na paragrafy iránskej ústavy. Ľudia sú presvedčení, že Irán aj finančne podporuje vládnu stranu,“ vykresľuje Omar. Pridáva príklad blogerov, ktorí za kritiku učenia proroka Mohameda dostali väzenie na sedem a pol roka. Radikálnych moslimov podráždila aj kauza okolo oceňovaného animovaného filmu Persepolis, v ktorom režisérka Marjane Satrapiová na základe vlastných zážitkov z detstva
opisuje, ako kruto zasiahla iránska revolúcia do jej života. „U nás sa tento film premietal už dlhšie, ale nedávno ho predabovala istá súkromná televízia. Použila pri tom vyjadrenia tuniských radikálov, ktoré sa nápadne podobali tým iránskym, ktoré odzneli vo filme,“ približuje Omar. Radikáli organizovali demonštrácie, oháňali sa útokom na islam, pokúsili sa dokonca televíziu podpáliť,“ dodáva.
Po revolúcii sa žije ťažšie
Bežných ľudí kvári neistota a strach. „Na niektorých demonštráciách radikáli zaútočili na ľudí. Ani ja si hocikde na ulici nedovolím povedať všetko, čo si myslím,“ priznáva Asma. „Hoci Tunisania nikdy neboli prehnane nábožensky zameraní, časť politikov teraz zneužíva islam na vymývanie mozgov a dosiahnutie svojich cieľov. Je ťažké odhadnúť, na ktorú stranu sa prikloní väčšina, nemáme totiž prieskumy verejnej mienky. V každom prípade, debaty o zavedení islamského práva šaríja vytláčajú na okraj témy, ktoré sú pre krajinu naozaj dôležité,“ sťažuje sa Asma. Podľa Omara bežní ľudia necítia ani oporu v justícii, lebo súdy sú poplatné vláde. Zákon o slobode médií je pripravený už dlhšie, ale jeho schválenie sa stále odkladá. A k tomu ešte Tunisania zápasia s narastajúcimi ekonomickými problémami. „Podobne ako my po revolúcii, aj oni očakávali, že za rok alebo dva sa problémy vyriešia a budú druhým Švajčiarskom. Faktom však je, že ich ekonomická situácia sa od revolúcie zhoršila, narástli ceny benzínu, trápi ich korupcia,“ pripomína Katarína Bajzíková, projektová manažérka PDCS.
Zmeny pôjdu pomaly
V Tunisku sa rozhoduje o charaktere krajiny v budúcnosti. Občianski aktivisti a mimovládne organizácie sú jedným z nástrojov, ako ovplyvňovať dianie v spoločnosti i tvorbu novej ústavy. Práve im má pomôcť projekt PDCS. Štrnástich Tunisanov čakali na Slovensku tréningy, verejné diskusie, stretnutia s poslancami, zástupcami ministerstiev i mimovládok. V ďalšej fáze projektu sa po návrate domov budú deliť o nové poznatky a skúsenosti. Cieľom projektu je najmä posilnenie občianskej spoločnosti a ponúknutie skúseností z prechodného obdobia, ktorým si po revolúcii prešlo Slovensko. „Prišli sme sa pozrieť, ako fungujú mimovládky u vás, čerpať podnety a pokúsiť sa dohodnúť spoluprácu,“ hovorí Asma, ktorej organizácia sa venuje najmä ľuďom bez práce. „Na vašom príklade vidíme, že zmeny si vyžadujú značný čas. Hoci je už dávno po revolúcii, tranzitný proces stále nemáte ukončený. Ani u nás to nepôjde rýchlo, ale aspoň vieme, že nemusíme byť v panike – je totiž normálne, že niektoré veci sa menia pomaly a postupne, prešli si tým mnohé iné krajiny. Len sa musíme držať porekadla, ktoré vraví – uč sa na chybách iných,“ dodáva Omar.
Marián Szûcs
_________________________________________
Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jar 2012. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.
http://www.mvro.sk
Verzia pre tlač
