Snažili sme sa motivovať ľudí, aby sa vrátili domov

mar 28 2011

Problémom na Haiti nebolo len zemetrasenie. Je to najchudobnejšia krajina Latinskej Ameriky, ktorá potrebuje rozvojovú pomoc. Pripomína Marek Soós z ADRA Slovensko po vyše štvormesačnom pôsobení na Haiti.

Ako rýchlo sa ADRA Slovensko zapojila do akcií na pomoc obetiam zemetrasenia?

Hneď po zemetrasení sme vyhlásili zbierku. Peniaze, ktoré sa vyzbierali, sme spolu s prostriedkami z programu Slovak Aid použili na bezprostrednú pomoc po zemetrasení. Keďže ADRA Česká republika mala k dispozícii oveľa väčšiu čiastku peňazí, usúdili sme, že z tej slovenskej zbierky bude väčší úžitok, keď sa peniaze spoja s českou Adrou.

Ako sa použili peniaze zo Slovenska?

Česká pobočka mala k dispozícii šesť miliónov českých korún na bezprostrednú humanitárnu pomoc a ďalších vyše 20 miliónov českých korún z verejných zbierok a od donorov, ktoré sa rozhodla využiť na dvojročný poľnohospodársky projekt. Ten sa už počíta za rozvojovú pomoc. V rámci týchto projektov sa slovenské prostriedky použili na výstavbu prístreškov v Petite Goave a na obnovu vodného zdroja v Pike. Ten rieši problém s pitnou vodou v oblasti natrvalo, teda v podstate je to tiež rozvojová pomoc.

Na Haiti má pomerne dobré zázemie OSN, pôsobia tam aj mierové sily. Pomohlo to po zemetrasení rýchlo a efektívne konať?

Určite je dôležité, čo tam tieto organizácie majú, je to veľká pomoc najmä pri distribúcii materiálu. Ale napriek tomu bola prvá vlna pomoci na Haiti chaotická. Na začiatku sa uvoľnilo veľa prostriedkov na pomoc, prišlo veľa malých organizácií a tie sa snažili svoje prostriedky minúť čo najrýchlejšie. Neskôr sa to vyselektovalo, ostali tam len väčší hráči a tí sa medzi sebou dokázali lepšie dohodnúť. Neskôr sa ale vynoril iný problém – haitská vláda nechcela púšťať pomoc cez hranice.

Prečo?

Do istej miery to bolo opodstatnené. Na Haiti sa platí dovozná daň 22 percent a humanitárny tovar sa nezdaňuje. Určite boli aj takí, ktorí zneužívali situáciu po zemetrasení na to, aby sa vyhli daniam. Vláda však reagovala prehnane. Najskôr sa cez prístavy a letiská humanitárna pomoc dostávala bez problémov, od polovice apríla už na isté druhy tovaru platili obmedzenia a od júla sa za humanitárny materiál počíta iba zdravotná technika a potraviny. My sme mali problém dostať tam zariadenie na čistenie pitnej vody. Dokázali sme to vyriešiť za niekoľko dní, no mesiac a pol nám trvalo vybaviť, aby nám vpustili do krajiny zásielku poľnohospodárskeho náradia.

Ako sa situácia na Haiti zmenila za obdobie, kým ste tam pôsobili?

Po zemetrasení tam veľa organizácií začalo dodávať potraviny. Ľudia si začali vytvárať závislosť na dovezených potravinách a ostávali v táboroch namiesto toho, aby sa vrátili domov, snažili sa opraviť si svoje domy a pokračovali v obrábaní pôdy. Spočiatku ľudia vytvárali tábory popri cestách preto, že ak by ostali doma vo svojich malých osadách, nikto by im neprišiel pomôcť. Súvisí to aj s tým, že Haiti malo veľa problémov aj predtým, nie všetky zapríčinilo zemetrasenie. Je to krajina v mnohých ohľadoch ešte zaostalejšia ako niektoré africké štáty a pritom má dobré predpoklady pre poľnohospodárstvo aj cestovných ruch. Mnohé veci, ktoré boli v krajine zanedbané – napríklad v oblasti zdravotníctva a distribúcie vody – sa začali riešiť až po zemetrasení, keď tam prišli humanitárne organizácie.

Myslíte si, že humanitárne organizácie dokázali správne zareagovať na situáciu?

Na Haiti treba také organizácie, ktoré tam ostanú dlhšie a budú prispievať k rozvoju krajiny. Aj česká ADRA sa snažila uvažovať v tomto duchu. Ľuďom v táboroch sme v druhej fáze napríklad rozdávali kuchynské sady, v ktorých boli hrnce, naberačky, nožíky. Snažili sme sa ich motivovať k tomu, aby sa vrátili domov. Trvalý osoh by mali mať Haiťania aj z dvojročného poľnohospodárskeho projektu. Vybuduje sa semenná banka a školiace centrá, ktorých úlohou je naučiť ľudí ako efektívnejšie využívať pôdu.

Klaudia Laszlóová

_________________________________________

Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jeseň 2010. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.