Etika v sociálnej práci s rómskou rodinou

dec 6 2010

Ethics in Social Work with the Roma family

Abstrakt: Sociálna práca je praktická činnosť, zameraná na zmierňovanie, eliminovanie a riešenie sociálnych problémov, ktoré presahujú osobný rámec jednotlivca, skupiny, alebo komunity. Cieľovou skupinou sú ľudia, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo v sociálnej núdzi, nevynímajúc rómsku rodinu. Rómska rodina je špecifická, vyžaduje si „iný“ prístup a tu sa otvára priestor pre etiku. Etika je pomáhajúcou disciplínou pre sociálnu prácu, nakoľko sa pracuje s ľuďmi, ich osudmi. Aj vo vzťahu k rómskej rodine je potrebné uplatňovať etické princípy, ktoré vychádzajú z najzákladnejšieho princípu dôstojnosti a jedinečnosti každého jednotlivca. Hovorí o tom, že je potrebné rešpektovať status a potreby každého jednotlivca, bez ohľadu na stupeň kvality a faktor užitočnosti, pretože každý človek je hodný úcty, má právo na svoj rozvoj a má právo viesť spokojný, zmysluplný a plnohodnotný život.
Kľúčové slová: Hodnota, etika, etické princípy, sociálna práca, rómska rodina, etické problémy a dilemy, etický kódex a jeho princípy.

Abstract: Social work is a practical activity concentrated on reducing, eliminating and solving social problems which extend a personal scope of an individual, group or community. The target group represent people in a material or social need not excepting Roma family.
Roma family is very specific and requires a “different” attitude. This opens up a room for ethics. Ethics is a helping discipline for social work since it works with people, with their destinies. Ethical principles derived from the base principle of dignity and uniqueness of every individual need to be applied also towards to the Roma family. It means that the status and needs of every individual must be respected regardless of his quality degree and beneficial effect. Every human being is honourable; he has the right to progress and the right to live a peaceful, meaningful and satisfactory life.
Key words: Value, ethics, ethical principles, social work, Roma family, moral issues and dilemmas, ethical code and its principles

Úvod

V očiach každého z nás existuje viacero variant slova hodnota, ktoré nemusia byť totožné. Mnohí odborníci sa snažili pojať pojem hodnota komplexne. Napríklad podľa Strieženca (1996, s. 69-70) je hodnota vzťahová kategória v niekoľkých rovinách a je jednou z foriem prejavu sociálnych vzťahov v spoločnosti. Charakterizuje význam určitých javov pre spoločnosť a a j ich osobný zmysel pre jednotlivca. Hodnota tak vyjadruje vzťah vecí, javov alebo skutočností k človeku, v ktorom sa jav stáva súčasťou ľudského života. Aj na človeka je možné pozerať sa z pohľadu definície hodnoty. Cieľom predloženého príspevku je poukázať na niektoré dôležité etické hodnoty a princípy potrebné pre sociálnu prácu s rómskou rodinou. V prvej časti príspevku preto predstavím základnú terminológiu a klasifikáciu hodnôt. Za dôležité považujem aj uvedenie základných charakteristík rómskej rodiny. Práve sociálni pracovníci by spolu s ďalšími pracovníkmi pomáhajúcich profesií mohli zásadne prispieť k preklenutiu bariér medzi minoritou a majoritou.

Základná terminológia

Etika je v podstate praktická filozofia, pretože úzko súvisí s filozofiou, ale na rozdiel od filozofie dáva praktické rady. Pojednáva o tom, čo je dobré a zlé, čo je správne, chcené, ako sa má človek správať a pod. Svojím etickým uvažovaním sa v spoločenskej realite aplikuje na konkrétne oblasti. Patrí medzi určité regulátory správania sa ľudí v spoločnosti, pretože tam, kde končí právo začína etika. Etika je kľúčovou zložkou sociálnej práce. Jej poslaním je pomáhať ľuďom v ťažkých životných situáciách. Podľa Beauchampa (1996, s. 80-81) sú etické princípy definované ako „fundamentálne štandardy správania, na ktorých závisia mnohé iné štandardy a súdy. Princíp je nevyhnutnou normou v myšlienkovom systéme, ktorý utvára základ pre morálne uvažovanie v tomto systéme“. Všeobecné etické princípy, hodnoty a normy sa aplikujú aj v profesii sociálna práca, pretože sociálni pracovníci sú dennodenne konfrontovaní s neľahkými ľudskými osudmi. Je prirodzené, že pri reálnej konkretizácii etiky v sociálnej práci sa kladie výrazný dôraz na finálny cieľ, a to s prízvukovaním mravne povinného nasmerovania ľudskej činnosti (Oláh et al., s. 163).

Niektoré etické problémy v sociálnej práci s rómskou rodinou

Sociálna práca je praktická činnosť zameraná na zmierňovanie, eliminovanie a riešenie sociálnych problémov, ktoré presahujú osobný rámec jednotlivca, skupiny alebo komunity. Cieľovou skupinou sú ľudia, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo sociálnej núdzi, nevynímajúc rómsku rodinu.

Rómska rodina

Vo všeobecnosti možno povedať, že rómska rodina i v súčasnosti reprezentuje tradičný typ viacgeneračnej rodiny. To je aj najvýraznejší rozdiel medzi rómskou a majoritnou rodinou. Pochopiť „inakosť“ rómskej komunity znamená uvedomiť si, že ich tradícia je na hony vzdialená tradícii usadlých národov. Tí, čo považujú Rómov za parazitov, si neuvedomujú, že práve oni majú v mnohých oblastiach dôležitú úlohu. Rómsku kultúru možno pochopiť len porozumením „cigánskej duše“. Ich kultúrna rozptýlenosť a prístup okolia im neumožnili vytvoriť stále hodnoty, a preto nestavali budovy, mestá ani pamiatky, tak ako iné spoločenstvá. Vytvorili si vlastný svet, ktorý je obrazom ich duše. U Rómov dominuje silný návyk a potreba telesnej blízkosti. „K podstate rómstva patrí aj ochota deliť sa. Úcta k hosťovi je na prvom mieste a patrí stále, aj v tých najzaostalejších osadách k rómskym cnostiam. Citová spontánnosť a živý temperament Rómov sa prejavuje v ich veselosti, zábave a tanci. City a láska sú vyjadrované skôr rečou tela“ (Radičová, 2001, s. 64).

Najväčšiu hodnotu pre Rómov predstavuje život ako taký. Podporujú sa prejavy života a to čo bráni slobodnému životu, je vnímané negatívne. Rómovia tiež uctievajú svojich predkov, ktorým vďačia za v minulosti nadobudnuté postavenie v rámci rómskej komunity. Vlastné sebavedomie Rómovia odvodzujú od vlastnej rodiny, viac než od dosiahnutého vzdelania, postavenia v majoritnej spoločnosti, majetku a výkonu profesie. Najdôležitejšia v živote Róma je veľká rodina.

Po novembri 1989 sa v živote rómskych rodín mnohé zmenilo. Na tejto zmene sa podpísali najmä politické, ekonomické, sociálne a kultúrne procesy v spoločnosti. Rodina sa snaží zvládať požiadavky spoločnosti na jednej strane, na strane druhej je však voči mnohým zmenám rezistentná. Značná časť rómskych rodín sa vyznačuje vysokou nezamestnanosťou, stratou sociálnych istôt a vzrastaním biedy. V súčasnosti žijú s pocitmi beznádeje a neschopnosti riešiť existenčné problémy, čím sa stávajú mnohoproblémové. Dochádza v nich k vysokému nárastu sociálno-patologických javov. Okrem uvedeného sa tiež vyhrocujú vzťahy medzi rómskymi rodinami a rodinami majoritnej spoločnosti. Toto spôsobuje vznik sociálneho vylúčenia Rómov a ich rodín na okraj spoločnosti. Sociálne vylúčenie negatívne ovplyvňuje ich prístup k pracovným príležitostiam, vzdelaniu a verejným službám.

Obmedzená komunikácia medzi Rómami a Nerómami, rastúca nezamestnanosť a vzrastajúca závislosť Rómov na sociálnych dávkach a negatívne predsudky na oboch stranách môžu viest k zhoršeným vzťahom medzi Rómami na jednej strane a úradníkmi miestnych samospráv a poskytovateľmi sociálnych služieb na strane druhej (In Kol. aut, 2002, s. 10).

Vybrané etické problémy v sociálnej práci s Rómami a rómskou rodinou

Ako už bolo poukázané, rómska rodina žijúca v chudobe je odkázaná na dávky sociálnej pomoci a čoraz častejšie sa stáva závislou na pomoci zo strany štátu. Za rozhodovaním o poskytovaní informácií k jednotlivým dávkam sociálnej pomoci a o rozhodovaní, kto a za akých podmienok dávky poberá však nestojí štát ako taký, ale konkrétny jednotlivec. Väčšina kompetentných a zodpovedných pochádza z majoritnej spoločnosti a často logicky zápasia s väčšou alebo menšou mierou predsudkov voči minorite. Dochádza u nich k vzniku etických problémov a dilem, hlavne v situáciách, kedy je evidentné, ako by mali rozhodnúť, ale toto rozhodnutie sa im osobne prieči, prípadne stoja pred dvoma alebo viacerými možnosťami, kde dochádza ku konfliktu morálnych princípov. Za spomenutie stoja aspoň niektoré:

  • Rómovia ako „nepoctiví chudobní“ – vzniká z pohľadu neuváženého hospodárenia s financiami. Róm pozná minulosť a prítomnosť, budúcnosť pre neho neexistuje, v čase hojna hoduje, neskôr nemá na uspokojenie základných potrieb. Pre majoritnú spoločnosť je tento spôsob života nepochopiteľný a neakceptovateľný.
  • Rómovia ako kočovníci a migranti – tento postoj odráža ich kočovnú povahu, často migrujú, akoby za lepšími podmienkami do iných štátov, nevedia sa však prispôsobiť potrebným podmienkam, následne dochádza k vyhosteniu.
  • Rómovia ako ľudia nedôveryhodní – pre mnohých občanov majority Rómovia nie sú schopní dodržiavať isté pravidlá a spoločenské normy, preto často dochádza k tomu, že napríklad práca sa poskytne členovi majority skôr ako Rómovi.
  • Rómovia ako ľudia neprispôsobiví – ich spôsob života ako vylúčenej komunity na okraji spoločnosti im dáva nálepku neprispôsobivosti a neschopnosti splynúť s väčšinovou časťou obyvateľstva daného územia.
  • Rómovia ako nelojálni občania – majorita považuje väčšinu Rómov za vypočítavú, pomoc a dávky berú ako samozrejmosť, ale na druhej strane pre svoje mesto či krajinu nie sú ochotní pomôcť z vlastného presvedčenia.

Tu sa otvára priestor pre aplikáciu etických princípov a noriem v praktickej oblasti sociálnej práce a pre ich striktné dodržiavanie. Tieto normy v Slovenskej republike definuje etický kódex sociálneho pracovníka.

Etický kódex sociálneho pracovníka

Etický kódex môžeme považovať za profesijný štandard sociálnej práce, ktorý obsahuje všeobecné ustanovenia etického správania ku každému klientovi bez rozdielu. Podstavou je rešpektovanie práva druhých, avšak, ako už bolo uvedené, v praxi sa na to ľahko zabúda (Oláh et al., 2009, s. 167). Každý sociálny pracovník pozná etický kódex, ale jeho efekt sa prejaví až vtedy, keď sa s ním zžije a systematicky ho uplatňuje a používa v praxi.

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov sformulovala Medzinárodný etický kódex profesionálnych sociálnych pracovníkov (1994) do súhrnu, do ktorého patria nasledovné normy (Oláh et al., 2009, s. 167-169):

  1. Normy pre vystupovanie a správanie sa sociálneho pracovníka
  2. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči klientom
  3. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči kolegom
  4. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči zamestnávateľom a zamestnávateľským organizáciám
  5. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči svojej profesii
  6. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči spoločnosti

Etický kódex odráža základné ľudské práva a slobody, z ktorých vychádzajú nasledovné princípy.

  1. Princíp dôstojnosti a jedinečnosti každej ľudskej osobnosti – tento princíp zaväzuje sociálneho pracovníka k tomu, aby dôstojne jednal s každým klientom a to tak aj s rómskou rodinou, aby akceptoval jej jedinečnosť a bol ochotný prijať, že isté ponúkané riešenia nie sú pre rómsku rodinu z hľadiska ich jedinečnosti riešením, a že ich neprijatím nevyjadrujú svoju neschopnosť prispôsobiť sa, ale poukazujú na svoju jedinečnosť a odlišnosť ich kultúry a hodnôt.
  2. Princíp autonómie a sebaurčenia – tento princíp opäť zaväzuje sociálneho pracovníka k rešpektovaniu slobodného rozhodnutia klienta pri výbere z viacerých možností, t. j. ak sa rómska rodina rozhodne pre určitú možnosť sociálny pracovník musí toto rozhodnutie, nech je akékoľvek nevýhodné, rešpektovať a nesmie ich právnymi prostriedkami donútiť k inému rozhodnutiu.
  3. Princíp beneficiencie – tento princíp vychádza z princípu sociálnej spravodlivosti, v praxi to znamená, že aj rómska rodina ako klient musí mať z konania sociálneho pracovníka maximálny prospech pri rešpektovaní platných legislatívnych noriem, tak isto ako rodina z majoritnej spoločnosti.
  4. Princíp zodpovednosti – sociálny pracovník musí aj pri práci s rómskou rodinou zvoliť zodpovedný prístup, poskytnúť jej primerané a vhodné služby v požadovanom rozsahu, kvalite a v primeranom čase.
  5. Princíp solidarity – praktická činnosť v sociálnej práci musí byť obhajkyňou sociálne vylúčených osôb a musí byť aktívna v prospech sociálne znevýhodnených skupín a to sa týka aj rómskych rodín.
  6. Princíp subsidiarity – v rámci poskytovania praktickej pomoci je potrebné ukázať možnosti riešenia ich problémov, neriešiť ich však za klientov. Rómska rodina ako klient sa musí s riešením najprv stotožniť a potom ho uskutočniť, čo pre ňu znamená výraznú vnútornú zmenu. Oproti majorite to môže byť zdĺhavejší proces, ak riešenie urobíme za rómsku rodinu, nedostáva sa jej vlastne nijakej pomoci.
  7. Princíp spravodlivosti – pri práci s rómskou rodinou ako klientom sociálneho pracovníka musí byť uplatňovaná tak zákonná spravodlivosť ako aj spravodlivosť štrukturálna (rovnosť šancí a príležitostí).
  8. Princíp dôvernosti – sociálni pracovníci musia mať aj pri práci s rómskymi rodinami na zreteli zásady súkromia, dôvernosti a zodpovedného využívania poskytnutých informácií. Informácie o klientovi sa nesmú poskytovať, iba so súhlasom klienta, ak súd alebo zákon nestanoví inak.

V závere možno povedať, že je potrebné rešpektovať status a potreby každého jednotlivca, bez ohľadu na stupeň kvality a faktor užitočnosti, pretože každý človek je hodný úcty, má právo na svoj rozvoj a má právo v rámci svojich hodnôt a predstáv viesť spokojný, zmysluplný a plnohodnotný život.

Autor: PhDr. Ladislav Fízik, PhD.
Ústav rómskych európskych štúdií Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

1. BEAUCHAMP, T. L. 1996. The Role of principles in Practical Ethics. Toronto : University of Toronto Press, 1996.
2. Kol. aut. 2002. Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike. Bratislava : Nadácia S:P:A:C:E:, 2002.
3. OLÁH, M. a kol.: Sociálna práca – vybrané kapitoly z dejín, teórie a metód sociálnej práce. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Katedra sociálnej práce, 2009, s.163
4. RADIČOVÁ, I. 2001. Hic Sunt Romales. Bratislava: Nadácia S:P:A:C:E:, 2001.
5. STRIEŽENEC, Š. 1996. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava: AD, 1996
6. http://www.prohuman.sk/rodina-ako-pilier-kultury-u-romov, 9.10.2010, 10:30

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.