Klasifikácia patologického hráčstva z pohľadu genézy až po súčasnosť

jan 13 2018

Pathological gambling classification from the genesis point of view to up to the present

Abstrakt: Patologické hráčstvo je muldisciplinárny fenomén, ktorý sa vyskytuje takmer vo všetkých krajinách sveta. Tento jav je kvôli digitalizácii a virtualizácii sveta neustále vysoko aktuálny a má stúpajúcu tendenciu. Prevalencia patologického hráčstva sa zvyšuje, čo je hlavným motívom zaoberania sa týmto sociálno-patologickým fenoménom. V príspevku približujeme jednotlivé klasifikačné systémy APA-DMS a MKCH, a to z pohľadu genézy až po súčasný stav.
Kľúčové slová: Behaviorálna závislosť, DSM-III - DSM-IV - DSM-5, Klasifikácia, MKCH-10 -MKCH-11, Patologické hráčstvo, Porucha kontroly impulzov.

Abstract: The pathological gambling is the multidisciplinary phenomenon that occurs in the all of the world countries. This phenomenon is the constantly a hot issue and have the increasing tendency because of the world digitalization, virtualization. The pathological gambling prevalence is increasing and it is the main motive occupy with this social-pathological phenomenon. In the article we clarify the particular classification systems APA-DMS and MKCH of genesis point of view to up to the present.
Keywords: Behavioral addiction, DSM-III - DSM-IV - DSM-5, Classification, MKCH-10 -MKCH-11, Pathological gambling, Impulse control disorder.

ÚVOD

Patologické hráčstvo („Pathological, Excessive, Addictive, Compulsive Gambling“; „Pathologisches Glücksspielsucht, Spielsucht“) je z pohľadu sociálnej práce zahrnuté do oblasti sociálnej patológie. Podľa modelu závislosti od psychoaktívnych látok sa vnímanie patologického hráčstva posúva a je radené medzi takzvané návykové správanie („Addictive Behaviours“) ako forma novodobej nelátkovej závislosti – závislosti od procesov, aj napriek tomu, že podľa diagnostických kritérií ide o „návykovú a impulzívnu poruchu“ (poruchu kontroly impulzov). Ide o chronickú progresívnu neschopnosť čeliť impulzom k hazardnému hraniu, čoho dôsledkom je narušenie bio-psycho-sociálno-spirituálnej dimenzie osobnosti ako i sociálneho prostredia. Patologické hráčstvo je v zahraničí definované taktiež ako takzvaná „porucha patologického hrania“ (PGD – „Pathological Gambling Disorder“). V prípade závislosti od hrania hazardných hier sa v zahraničnej odbornej literatúre uvádzajú rôzne typy hráčskeho správania („Types of Gambling Behaviours“). Ide o hazardné hranie („Gambling“), problémové hazardné hranie („Problem Gambling“), problémové internetové hazardné hranie („Problem Online Gambling“), kompulzívne hazardné hranie („Compulsive Gambling“) a patologické hráčstvo a online patologické hráčstvo („Pathological Gambling“; Online Gambling Disorder). Diagnostika, klasifikácia, ako ani etiopatogenéza patologického hráčstva je stále otvorená a množstvo súvislostí nie je dostatočne metodologicky overených. V tejto súvislosti je nutné upozorniť na nedostatok rozpracovaných konceptov patologického hráčstva v našich podmienkach, a to hlavne v humanitných a behaviorálnych vedách. Väčšina konceptov je spracovaná v rámci medicíny – odboru psychiatria u nás a v rámci odboru adiktológia v Českej republike.

Prevádzkovatelia hazardných hier môžu mať vzhľadom na nový trend online stávkovania a hrania hazardných hier zisk z hrania hazardných hier aj bez nutnosti prevádzkových nákladov za budovy i zamestnancov, ktoré slúžia ako herne či kasína. Tento stúpajúci trend, ktorý kráča s dobou, je veľkou hrozbou pre budúce generácie. Problémom v prípade hrania hazardných hier virtuálne z pohľadu veku sa javí byť dostupnosť virtuálnych hráčskych portálov bez overovania skutočného veku. Vek tak nie je pri „online“ hazardných hrách dôležitý, i keď doména „online herní“ upozorňuje, že účasť na hazardnej hre je možná od 18 rokov. Niektoré virtuálne hráčske portály však pristúpili k overovaniu totožnosti hráča, čo sa zdá byť v tomto prípade prevenciou skorých hráčskych epizód už v mladom veku. V súčasnosti sa dá upozorniť na fakt, že tolerancia spoločnosti v súvislosti s hazardným hraním rapídne stúpa a tento trend bude pravdepodobne pokračovať vzhľadom na už spomínané možnosti a variabilitu dostupných hráčskych aktivít. Na dôležitosť prevencie patologického hráčstva upozorňujú viacerí, predovšetkým zahraniční autori z pohľadu výskumných východísk, a to Tolchard, Thomas a Battersby (2007); Dickson-Gillespie et al., (2008); Abbott et al. (2016); Todirita, Lupu (2013); Hing et al. (2014, 2014a) a Westphal, (2007).

PATOLOGICKÉ HRÁČSTVO AKO PORUCHA KONTROLY IMPULZOV ALEBO BEHAVIORÁLNA ZÁVISLOSŤ?

V diagnostickom manuáli Americkej psychiatrickej asociácie (APA – DSM-III) sa patologické hráčstvo (PH) ako diagnostická kategória vyskytuje už od roku 1980.

V medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10) je od januára 1994. V MKCH-10 je PH ako diagnóza F 63.0 a patrí do skupiny „návykových a impulzívnych porúch“. (Benkovič, Martinove, 2011). „Hoci oba hlavné diagnostické psychiatrické klasifikačné systémy (MKCH-10, DSM-IV) definujú patologické hráč¬stvo ako poruchu kontroly impulzov, diagnostické kritériá a priebehové charakteristiky sú skôr podobné závislostiam od psychoaktívnych látok.“ (Nábělek, Vongrej, 2010, s. 2). Autori ďalej prezentujú patologické hráčstvo ako „poruchu závislosti – bez interferujúcich premenných prítomných v klinickom obraze závislosti od psychoaktívnych látok“. Oba diagnostické systémy podľa Náběleka, Vongreja a Gromovej (2004) zaraďujú patologické hráčstvo medzi „poruchy kontroly impulzov“, avšak aj podľa týchto autorov, mnohé znaky tejto psychickej poruchy vykazujú pozoruhodnú podobnosť s ďalšími dvomi kategóriami psychických ochorení. Na jednej strane s obsesívno-kompulzívnou poruchou v spektre psychických porúch a na strane druhej so závislosťami od alkoholu a iných psychoaktívnych látok. Autori taktiež uvádzajú hypotézu, že v prípade patologického hráčstva ide o „nelátkovú závislosť“. Túto teóriu zaraďujú autori medzi verifikované vzhľadom k tomu, že patologické hráčstvo má nepochybne svoje analogické kritériá medzi diagnostickými kritériami pre „látkovú závislosť“. Dokazujú to taktiež aj výskumy preukazujúce neurobiologickú príbuznosť patologického hráčstva a látkových závislostí, kde je v oboch prípadoch prítomnosť poruchy serotonínergnej, dopamínergnej a noradrenergnej neurotransmisie. Na súvis patologického hráčstva s impulzivitou poukazuje taktiež Patarák (2013, s. 9), ktorý uvádza, že „už klasicky sa serotoninergická dysregulácia spája so zvýšenou impulzivitou a agresivitou“.

Zo základných diagnostických kritérií bola vytvorená preddefinícia, ktorá je používaná dodnes. V niektorých prípadoch je sčasti modifikovaná. Podľa diagnostických psychiatrických klasifikačných systémov ide o chronickú a progresívnu neschopnosť čeliť impulzom k hazardnému hraniu a narušenie v oblasti fungovania osobného, rodinného a pracovného života. Už v tejto definícii je vidieť jasnú prepojenosť psychologickej dimenzie ľudského života so sociálnou dimenziou. Definície ďalej spájajú tieto „nekontrolované“ impulzy s pocitmi šťastia, nadšenia až eufórie, ktoré sprevádzajú aktívnu účasť na hazardnej hre. Tieto pocity je možné spájať aj s pocitmi emočného uvoľnenia (ventilovanie až katarzia) a následnými pocitmi viny, neschopnosti a beznádeje. Nábělek a Vongrej (2010) ďalej uvádzajú, že „patologické hráčstvo“ je v DSM-III priradené k „poruchám kontroly impulzov“, kde sú radené aj pyrománia, kleptománia a trichotillománia. V predchádzajúcej verzii boli kritériá patologického hráčstva viac menej popisné, respektíve behaviorálne. V revidovanej modifikovanej verzii tohto manuálu je zahrnuté aj subjektívne prežívanie patologického hráča a zážitková stránka tejto poruchy. Diagnostické kritériá sa oproti minulosti viacej posunuli k modelu závislosti od psychoaktívnych látok, čím sa vnímanie patologického hráčstva posúva medzi „návykové (náruživé, závislostné) správanie“ („Addictive Behaviours“). V súčasnosti je však popisovaný taktiež pojem „behaviorálne závislosti“ („Behavioural Addiction“) podľa DSM-5, respektíve taktiež podľa pripravovanej MKCH-11.

Griffiths (1996) uviedol 5 prejavov behaviorálnych závislostí, ktorých prítomnosť v klinickom obraze je v prípade stanovenia diagnózy nutná. Sussman, S. a Sussman, A. N. (2011) uviedli 6 komponentov behaviorálnych závislostí, v MKN-10 sú uvedené tri a viac prejavov a v DSM-5 sa závislostné správanie stupňuje podľa počtu prejavov, a to tak, že dva až tri prejavy sú príznačné pre miernu závislosť; štyri až päť prejavov je príznačných pre strednú závislosť a šesť a viac prejavov je znakom silnej závislosti. Medzi základné príznaky podľa Griffithsa patria: významnosť (aktivita je označovaná za najdôležitejšiu v živote jedinca a dominuje v pocitoch, správaní i myslení), zmena nálady následkom zahájenia určitej aktivity, ktorá má predovšetkým charakter zvládacej stratégie, tolerancia, abstinenčné príznaky, interpersonálny alebo intrapersonálny konflikt a relaps. V DSM-5 sú v novej kategórii „užívanie drog a závislostné správanie“ zlúčené látkové závislosti a patologické hráčstvo, avšak ďalšie úvahy smerujú k modifikácii v zmysle priradenia aj iných behaviorálnych závislostí, ako sú internetová závislosť, závislosť od sexu, závislosť od cvičenia, závislosť od nakupovania a podobne, avšak modifikácia je ešte v štádiu rozpracovania vzhľadom k tomu, že príbuznosť ešte nebola jednoznačne exaktne preukázaná. (APA, 2013; Vacek, Vondráčková 2015).

Snaha odborníkov bola zameraná na presnejšiu konceptualizáciu a definíciu pojmu „behaviorálna závislosť“. Sprvoti boli v MKN-10 a v DSM-IV závislosti spojené len s poruchami, ktoré sú vyvolané užívaním nejakej psychoaktívnej látky. V súčasnosti najnovšia revízia diagnostického a štatistického manuálu Americkej psychiatrickej asociácie (DSM-5) tu radí všetky typy závislostí (užívanie drog aj behaviorálne závislostné správanie). Sú radené do kategórie R37, kde patrí aj patologické hráčstvo („Gambling Disorder“; „Internet Gambling Disorder“). Revízia medzinárodnej klasifikácie ochorení (MKN-11) – pracovná verzia, zaraďuje do skupiny psychických a behaviorálnych porúch samostatnú kategóriu behaviorálnych závislostí, ktorá obsahuje aj poruchu „patologické hráčstvo“ a doposiaľ neupresnené určité špecifikované behaviorálne závislosti („Certain Specified Behavioral Addictions“). (Vacek, Vondráčková, 2014). Zmeny v ponímaní patologického hráčstva v rámci DSM-5 (2013) prispeli k významným zmenám. Pojem „patologické hráčstvo“ bolo nahradené pojmom „hráčska porucha“ („Gambling Disorder“). Hráčska porucha bola taktiež vyradená zo skupiny „porúch kontroly impulzov“ a bola priradená do spoločnej kategórie s látkovými závislosťami, tak ako sme už načrtli vyššie v texte. Ďalšou zmenou je zníženie počtu diagnostických kritérií. (DSM-5, 2013).

Petry (2010), ako aj George, Ijeoma a Bowden-Jones (2013) taktiež zdôrazňujú, že konceptuálna a nozologická nejednoznačnosť v diagnostických kritériách patologického hráčstva bola súčasťou všetkých doterajších diagnostických systémov. V súčasnosti je však podľa autorov správne a jednoznačne v rámci diagnostických kritérií definované v sekcii návykových porúch v DSM-5. Súčasné klasifikačné systémy a definície „patologické (chorobné) hazardné hranie“ pokladajú za „egosyntónnu aktivitu“, čo ho odlišuje od obsedantno-kompulzívnej poruchy. V súvislosti s touto poruchou sú egodystónne aktivity spájané s prežívaním výraznej nepohody. Patologické hráčstvo a jeho definície sa tak znova začínajú približovať pôvodným klasifikáciám a definíciám, ktoré ho priraďovali skôr k závislostiam od psychoaktívnych látok. Na to nadväzuje aj zdôrazňovanie sprievodných javov závislosti od hazardných hier, ako sú napríklad strata kontroly pri rozvoji závislosti, abstinenčné príznaky v podobe zvýšenej nervozity, tachykardia, nepokoj, hyperhidróza, anxieta, ako aj „hranie v myšlienkach a predstavách“. (Nábělek, Vongrej, 2010).

ZÁVER

Tak, ako sme vyššie v texte uviedli, patologické hráčstvo je v medzinárodnej klasifikácii chorôb radené medzi takzvané „návykové a impulzívnej poruchy“ spolu s kleptomániou, pyromániou a trichotillomániou (TTM). Medzi tieto návykové a impulzívne poruchy („Impulse Control Disorders – ICD“) by bolo možné priradiť aj iné poruchy ako napríklad oniománia, dromománia a shopoholizmus. V americkej klasifikácii sú tieto poruchy priradené k „poruchám kontroly impulzov – neklasifikované inde“, pričom ich súčasťou je aj „intermitentná explozívna porucha“.

Napriek aktuálne platnému klasifikačnému zaradeniu vykazuje patologické hráčstvo nepochybne prítomnosť podstatne komplexnejšej psychopatologickej symptomatológie v porovnaní s „inými“ poruchami kontroly impulzov. Popri fenomenologickej analýze poukazujú na nespornú príbuznosť patologického hráčstva a závislostí od psychoaktívnych látok aj ďalšie faktory (rozšírenie, priebeh, komorbidita, neurobiologické a genetické súvislosti, suicidalita, kriminálne delikty).

Konštatovanie, že patologické hráčstvo predstavuje psychickú poruchu porovnateľnú s alkoholizmom a inými závislosťami (Nábělek, 2013; Frouzová, 2008), prináša významné teoretické i praktické implikácie.

V závere príspevku pokladáme za dôležité opätovne poukázať na neustále sa zvyšujúcu prevalenciu patologického hráčstva v celkovej populácii. Prevalencia, respektíve presné „percento“ výskytu tohto fenoménu v populácii v Európe i vo svete nie je úplne jednoznačné, avšak je zjavné, že sa kvôli dostupnosti a obľúbenosti rôznych hráčskych aktivít neustále zvyšuje, čo sa stáva problémom súčasnej doby.

Autor: PhDr. Michaela Dávidová, PhD.

ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK

APA – („American Psychiatric Association“); Americká psychiatrická asociácia;
DSM-III-R – („Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders III Revided“); Tretie revidované vydanie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch;
DSM-IV-MR – („Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders IV Multiple Response“); Desaťpoložkový dotazník určený k meraniu diagnostických kritérií dospelých patologických hráčov;
DSM-5 – („Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders 5“); Piate vydanie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch;
MKCH-10 – Medzinárodná klasifikácia chorôb – 10. revízia;
MKCH-11 – Medzinárodná klasifikácia chorôb – pripravovaná 11. revízia.

SLOVNÍK TERMÍNOV

Adiktológia – interdisciplinárny odbor zameriavajúci sa na prevenciu, liečbu, respektíve minimalizáciu porúch a ochorení súvisiacich s užívaním návykových látok a porúch vznikajúcich v súvislosti s rôznymi formami závislostného správania. Je to odbor integrujúci viacej vedných disciplín, ktorý je zastrešovaný odborníkmi z viacerých oblastí (lekári a „nelekári“ – adiktológovia, zdravotné sestry, klinickí psychológovia, sociálni pracovníci, špeciálni pedagógovia). (Sklenář, 2013).
Analogický – podobný; sprievodný.
Anxieta – úzkosť; Anxiózny – úzkostlivý.
Dopamínergná neurotransmisia – Neurotransmiterom tohto systému je dopamín a jeho prenos.
Dopamínergný– dopamínové systémy a ich štruktúry.
Dysregulácia – porucha regulácie; porucha v riadení systému organizmu.
Egodystónny (Ego-dystónny) – myšlienky, pocity, impulzy a priania, ktoré sú neprijateľné alebo protichodné vlastnému „Ja“ („Self“). Prejavujú sa ako osobnostná odlišnosť, ktorá je problematická pre nositeľa i okolie. Dôsledkom tejto odlišnosti je nesúlad medzi vlastným „Ja“ („Self“) jedinca a jeho rolou, ktorú zastáva. Príkladom sú obsedantné myšlienky a kompulzívne správanie. (Hartl, Hartlová, 2010).
Egosyntónny (Ego-syntónny) – myšlienky, pocity, impulzy a priania, ktoré sú v súlade s vlastným „Ja“ („Self“). Egosyntónnosť sa prejavuje ako neoddeliteľná zvláštnosť osobnosti, s ktorou je jedinec zžitý a nespôsobuje mu problémy, pričom nemá nutkanie sa tejto zvláštnosti zbaviť. Príkladom môžu byť klamy a bludy. (Hartl, Hartlová, 2010).
Etiopatogenéza – popisuje vznik choroby vrátane jej príčin (teda etiológiu), ako aj ďalšie procesy, ktoré vznik a rozvoj daného ochorenia sprevádzajú (príznaky; symptómy). (Orel a kol., 2012).
Fenomenológia (fenomenologická analýza) – postup, v ktorom sú prijímané experimentálne údaje, ktoré nie sú ďalej analyzované. Ide taktiež o prvotné zhromaždenie dát. Je to taktiež veda o podstatách, ktorá vychádza zo skúseností a prežitkov. Podľa fenomenológie psychické fenomény, javy nie sú vedome tvorené, respektíve bezprostredne dané. Fenomenológia je taktiež medicínsky odbor zaoberajúci sa príčinami vzniku a zákonitosťami šírenia chorôb hromadného výskytu. (Hartl, Hartlová, 2010).
Hyperhidróza – hyperhydratácia; prílišný prísun tekutín do tela; nadmerný obsah tekutín v organizme.
Hypotéza – teória; predpoklad; tvrdenie.
Intermitentná explozívna porucha – prerušovaná, občasná, vracajúca sa emočne nestabilná porucha.
Katarzia – emočné uvoľnenie napätia, úzkosti, pocitov viny a výčitiek svedomia zverejnením, respektíve taktiež znovuprežitím nepríjemných až traumatizujúcich minulých zážitkov. V psychoanalytickej teórii je katarzia ponímaná ako oslobodenie sa od vnútorných konfliktov, vnútorného napätia, stresových stavov spolu s nahromadenou agresiou. (Hartl, Hartlová, 2010).
Klasifikácia – triedenie; zaradenie do skupín podľa daných hľadísk; z pohľadu psychopatológie je dôležitá klasifikácia psychických chorôb a porúch. (Hartl, Hartlová, 2010).
Kleptománia – chorobné nutkavé kradnutie predmetov, ktoré sú pre kleptomana/kleptomanku bezvýznamné. (Hartl, Hartlová, 2010).
Komorbidita – súčasný výskyt dvoch alebo viacerých porúch u toho istého jedinca, pričom každá môže vyžadovať inú liečbu. Napríklad disociálna porucha osobnosti a závislosť od alkoholu. (Hartl, Hartlová, 2010).
Metodológia – náuka o metódach vedeckého bádania. Ide o „systém názorov o princípoch, spôsoboch, metódach a možnostiach poznávania predmetu vybraného vedného odboru a spôsoboch výskumu (sociologického, psychologického, medicínskeho). Metodológia v humanitných odboroch je v súčasnosti zameraná na dva prístupy, a to kvalitatívny a kvantitatívny metodologický prístup. (Křivohlavý, 2006).
Multidisciplinárny prístup – vychádzajúci z viacerých vedných disciplín, respektíve prelínajúci poznatky z viacerých vedných odborov.
Návykové správanie – synonymickým pojmom je závislostné správanie, čiže správanie vedúce k určitému typu závislosti.
Neurotransmisia – prenos vzruchu z nervu na sval. (Hartl, Hartlová, 2010).
Obsesívno-kompulzívna porucha – nutkavá potreba zaoberať sa opakovane ľubovoľnými, väčšinou odpudivými, nepríjemnými myšlienkami, nápadmi, predstavami, impulzmi, často násilného, obscénneho či nezmyselného rázu, alebo činnosťami spojenými s nepríjemnými pocitmi a z nich vyplývajúcej úzkosti. Úzkosť vymizne až po vykonaní opakovaného rituálu alebo úkonu. (Hartl, Hartlová, 2010).
Obsesívno-kompulzívna porucha (OCD - spektrum psychických porúch) – základnou charakteristikou je neschopnosť zabrániť alebo odložiť realizáciu nevhodného, respektíve až nevýhodného konania, čoho dôsledkom je opakovanie nežiaducich vzorcov správania. Nežiaduce konanie môže pritom smerovať buď k pocitu nepohody a úzkosti, alebo naopak k dosiahnutiu pocitu uspokojenia. (Nábělek, Vongrej, Gromová, 2004).
Progresívny – postupujúci; šíriaci sa; napredujúci.
Psychopatológia – odbor, ktorý sa zaoberá chorobnými psychickými javmi, príznakmi psychických porúch a klasifikáciou týchto porúch a hraničných stavov. (Hartl, Hartlová, 2010).
Pyrománia – patologické zakladanie požiarov.
Relaps – návrat symptomatológie po dosiahnutí remisie, avšak pred dosiahnutím uzdravenia. Ide o opätovné vzplanutie predtým potlačenej choroby alebo správania ako porušenie abstinencie pri liečbe závislosti. (Hartl, Hartlová, 2010). Ide o kompiláciu liečby závislosti. (Kalina et al., 2008).
Serotonínergný – serotonínové systémy a ich štruktúry.
Suicidalita – samovražednosť.
Symptomatológia (symptomatika) – veda o jednotlivých symptómoch, príznakoch chorôb a ich klasifikácií. (Hartl, Hartlová, 2010).
Tachykardia – zrýchlená činnosť srdca.
Trichotilománia (trichokryptománia, trichoklastie, trichománia) – nutkavé vytrhávanie si vlastných vlasov. (Hartl, Hartlová, 2010).
Verifikovaný – potvrdený; platný.

Zoznam bibliografických odkazov

ABBOTT, M. et al. 2016. Gambling and problem gambling in Victoria, Australia: Changes over 5 years. In Journal of Gambling Studies, 2015. ISSN 1573-3602. Roč. XXXII. č. 1. s. 47-78.

APA 2013. Diagnostic and statistical manual of mental disorders: DSM-5. 5th edition. Washington D. C.: American Psychiatric Association, 2013.

BENKOVIČ, J. – MARTINOVE, M. 2011. Patologické hráčstvo, odporúčané postupy. In Psychiatrie pro praxi, 2011. ISSN 1803-5272. Roč. XII. č. 4. s. 149-153.

DICKSON-GILLESPIE, L. et al. 2008. Preventing the incidence and harm of gambling problems. In The Journal of Primary Prevention, 2008. ISSN 1573-6547. Roč. XXIX. č. 1. s. 37-55.

DSM-5. 2013. Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders: DSM-5. Washington : American Psychiatric Association, 2013. 991 s. ISBN 978-0-89042-554-1.

GEORGE, S. – IJEOMA, O. – BOWDEN-JONES, H. 2013. Gamblers Anonymous: overlooked and underused? In Advances in psychiatric treatment, 2013. ISSN 2056-4686. Roč. IXX. č. 1. s. 23-29.

GRIFFITHS, M. 1996. Behavioural addiction: an issue for everybody? In Employee Counselling Today, 1996. ISSN 0955-8217. Roč. VIII., č. 3. s. 19-25.

HARTL, P. – HARTLOVÁ, H. 2010. Veľký psychologický slovník. Praha : Portál, 2010. 800 s. ISBN 978-80-7367-686-5.

HING, N. et al. 2014. A comparative study of men and women gamblers in Victoria. [online]. Victoria, Australia: Victorian Responsible Gambling Foundation, 2014. [cit. 2017-06-18]. Dostupné na internete: https://www.responsiblegambling.vic.gov.au/__data/assets/pdf_file/0006/1....

HING, N. et al. 2014a. Stigma and problem gambling: Current knowledge and future research directions. In International Gambling Studies, 2014. ISSN 1479-4276. Roč. XIV. č. 1. s. 64-81.

KALINA, K. et al. 2008. Základy klinické adiktologie. Praha : Grada publishing, 2008. 392 s. ISBN 978-80-247-1411-0.

KŘIVOHLAVÝ, J. 2006. Psychologie smysluplnosti existence. Praha : Grada Publishing, 2006. 204 s. ISBN 978-80-247-6659-1.

NÁBĚLEK, L. 2013. Patologické hráčstvo v kontexte vývojových tendencií psychiatrických klasifikačných systémov. In The Skeptik. [online]. 2013, roč. II., č. 1. [citované 2017-07-22]. s. 46-52.. Dostupné na internete: http://www.spolocnostskeptikov.sk/sites/default/files/Pathological%20gam.... ISSN 1339-3545.

NÁBĚLEK, L., VONGREJ, J. 2010. Patologické hráčstvo ako nelátková závislosť. In Časopis Lekársky obzor, 2010. ISSN 0457-4214. Roč. 6. č. 3. s. 1-9.

NÁBĚLEK, L. – VONGREJ. J. – GROMOVÁ, S. 2004. Patologické hráčstvo a OCD – spektrum duševných porúch. In Česká a slovenská psychiatria, 2004. ISSN 1212-0383. Roč. C. č. 3. s. 118-124.

OREL, M. et al. 2012. Psychopatologie. Praha : Grada publishing, 2012. 264 s. ISBN 978-80-247-3737-9.

PATARÁK, M. 2013. Smerom k jasnejšej neurobiológii patologického hráčstva. In Psychiatrie pro praxi, 2013. ISSN 1213-0508. roč. XIV. č. 1. s. 8-11.

PETRY, N. M. 2010. Pathological gambling and the DSM-V. In International Gambling Studies, 2010. ISSN 1445-9795. roč. X. č. 1. p. 113-115.

SKLENÁŘ, O. 2013. Zdravotní výkony adiktologa. In Adiktologie, 2013. ISSN 1213-3841. Roč. XII. č. 1. s. 4-5.

SUSSMAN, S. – SUSSMAN, A. N. 2011. Considering the Definition of Addiction. In Internationl Journal of Environmental Research and Public Health, 2011. ISSN 2008-2304. Roč. VIII. č. 10. s. 4025-4038

TODIRITA, I. R. – LUPU. V. 2013.Gambling prevention program among children. In Journal of Gambling Studies, 2013. ISSN 1573-3602. Roč. XXIX. č. 1. s. 161-169.

TOLCHARD, B. – THOMAS, L. BATTERSBY, M. 2007. GPs and problem gambling: Can they help with identification and early intervention? In Journal of Gambling Studies, 2007. ISSN 1573-3602. Roč. XXIII. č. 4. s. 499-506.

VACEK, J. – VONDRÁČKOVÁ, P. 2015. Závislosti na procesech. In KALINA, K. et al. 2015. Klinická adiktologie. Praha : Grada Publishing, 2015. 696 s. ISBN 978-80-247-4331-8. s. 513-527.

WESTPHAL, J. R. 2007. Are the effects of gambling treatment overestimated? In International Journal of Mental Health and Addiction, 2007. ISSN 1557-1882. Roč. V. č. 1. s. 65-79.