Málo pozornosti v nás a v našom okolí a príčiny chudoby

apr 18 2010

„Jedna generácia nám vyslovene pretiekla pomedzi prsty a tú s kľudným svedomím môžeme označiť ako generáciu ohrozenú chudobou a dediacou chudobu svojich rodičov,“ tvrdí Mgr. Karol Langstein, vedúci referátu sociálnej pomoci Mestského úradu v Banskej Bystrici. Veľký význam preto pri implemantácii intervencií bude venovať hlavne deťom. „Našou úlohou je vytvárať možnosti pre cieľové skupiny a k tomu poskytovať kvalitnú sociálnu prácu,“ hovorí ďalej.

Na konferenci sdružení Úsměv jako dar jste hovořil zasvěceně o souvislosti chudoby s rodinným prostředím, v němž dítě vyrůstá. Můžete tuto spojitost blíže vysvětlit?
Väčšina z nás mala to šťastie, že vyrastala v rodine, či už v úplnej alebo neúplnej, bezproblémovej alebo problémovej, náhradnej alebo inej, ale základ bol, že v rodine. Rodina je základnou bunkou spoločnosti, preto by jej mala spoločnosť venovať primeranú pozornosť. Odvíja sa v nej rad činností a úkonov, ktoré sú nenahraditeľné pre budúcnosť každého dieťaťa. Najsilnejší je vzor správania sa rodičov, ktorý, či chceme alebo nie, vo veľa prípadoch vedome alebo podvedome kopírujeme. Zjednodušene deti vnímajú život, tak ako im to determinuje rodina alebo aj celá komunita, v ktorej žijú a sú vychovávané. Hovorieva sa, že každý začíname na tej istej čiare, čo môžeme vnímať ako pravdu, problémom môže byť, že každý máme inú trasu nášho životného prežívania, rôzny smer, prekážky na trase ako aj rôzne fyzické a mentálne dispozície. Jednou vetou sme každý iný, ale zato jedinečný. Jednotlivé spoločenské vrstvenie obyvateľstva by sa zjednodušene mohlo pomenovať tromi societami, ktorými môžu byť ľudia žijúci v chudobe – chudobná vrstva obyvateľstva, ľudia žijúci medzi chudobou a bohatou societou – majoritná vrstva obyvateľstva (zatiaľ) a bohatá vrstva obyvateľstva.

Pranie (ilustračné foto, Prohuman)Pranie (ilustračné foto, Prohuman)

V současnosti se používá výraz dědění chudoby. Co znamená?
Existujú už minimálne dve generácie, ktoré vyrastali v prostredí rodiny, v ktorej nikdy nik nevykonával pravidelnú pracovnú činnosť v zamestnaní. Sú to rodiny žijúce v komunitách, ktoré nemajú snahu deťom dávať vzdelanie, ale naopak ich čo najskôr zapojiť do procesu zvyšovania príjmu v podobe poberania dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k nim, formou rôznych zberov surovín, materiálu a v niektorých prípadoch aj žobraním a páchaním malých alebo väčších deliktov. Toto správanie má svoje opodstatnenie. Hlavne v rodinách žijúcich v komunitách.
Vrstva chudobných ľudí reaguje viac impulzívne na momentálnu potrebu a toto správanie prevláda nad snahou, ktorú by aj boli ochotní vložiť na realizáciu zmeny svojho myslenia a postojov. Každodenné riešenie tých najbazálnejších potrieb, aby vôbec prežili, si nevyžaduje akademické vzdelanie, ale zdravé ruky, ktoré prinesú hocijaký príjem, aj keď malý a nepravidelný – dôležité je, že teraz v tento deň. Z toho vyplýva aj ďalšia podstata myslenia väčšiny chudobnej vrstvy obyvateľstva a to je vnímanie času. V hodnotovom rebríčku priorít vzhľadom na čas je pre chudobu dôležité tu a teraz. Málokedy funguje myslenie na budúcnosť. Hlad, náhla potreba financií a iné potreby sú tu a teraz – tak ich treba riešiť všetkými prostriedkami a pomoci všetkých členov rodiny, nevynímajúc deti. To, že by deti získali školou a jej úplným ukončením z dlhodobého hľadiska viac pozitív, táto vrstva bez pomoci nerieši.

Můžete uvést konkrétní příklad takového přístupu?
Ak komunita má dosah na lokalitu, v ktorej v sezóne rastú lesné plody, ide celá rodina, ktorá vládze, na zber týchto plodín, ktoré potom pri ceste predávajú alebo predajú do zberne. Veľakrát stačí pri komunitách prejsť okolo v dobe, kedy by mali byť deti v škole. Samozrejme to má emocionálny efekt – keď vedro hríbov predáva dieťa, niekedy to motivuje kupujúceho si kúpiť komoditu, lebo chce vykonať pomoc dieťaťu. Už len málo kupujúcich by sa ho spýtalo, prečo nie je v škole. Takéto správanie vnímame hlavne v rodinách žijúcich v komunitách postihnutých chudobou. Paradoxom je, že v každej komunite sa nájde jedinec, rodina alebo pár jedincov, ktorí profitujú z chudoby na základe vykorisťovania – úžery, malých finančných služieb za vysoké úroky. Takto podchytené rodiny, ktoré si „pasú“, sú zdrojom cyklického príjmu v prospech vykorisťovateľa. Zároveň rodina, ktorá sa ocitla v núdzi a požičala si, sa nevie vymaniť vďaka úrokom zo zadlženia. Vykúpenie sa z dlžoby má potom aj iné rozmery – páchanie protispoločenskej činnosti, sexbiznis, zneužívanie a iné formy naturálneho vykúpenia.

Jaké jsou tedy příčiny chudoby?
Keď sa rodina alebo komunita rozhodne meniť myslenie, musí sa stotožniť so stratégiami riešenia týchto zmien. Ak je príliš úzky výber stratégií, môže nastať efekt, že problém pretrváva. Aby sa definovali parametre tejto úlohy, je potrebné porozumieť príčinám chudoby. David Shiper, autor knihy The Working Poor (Chudobní pracujúci), hovorí, že v USA ľuďom nie je jasné, čo zapríčiňuje chudobu. Výsledkom je, že im nie je jasné, čo by mali robiť. Mať jasno v príčinách chudoby je veľmi dôležité. Príčiny chudoby môžeme podľa Ruby K. Payne, riaditeľky amerického aha! Process inštitútu a spoluautorky knihy Mosty z chudoby, rozdeliť do štyroch skupín.
V prvej ide o správanie jednotlivcov, teda výskum možností volieb, správania, charakteristík a obyčajov ľudí žijúcich v chudobe. Príkladom môžu byť závislosť od štátnej podpory, mravnosť, zločinnosť, slobodní rodičia, rozpad rodín, medzigeneračné charakterové črty, pracovná morálka, odhodlanie k úspechu, návyky utrácania peňazí, drogová závislosť, mentálna choroba, domáce násilie, plánovacie zručnosti, jazykové znalosti. Ďalšou kategóriu pomenovala ľudský a spoločenský kapitál v komunite – výskum zdrojov, ktoré sú k dispozícii pre jednotlivcov, komunity a podniky. Znova uvediem príklady: diskriminácia, rasizmus, intelektuálny kapitál, sociálny kapitál, dostupnosť pracovných miest, dostupnosť a kvalita vzdelania, adekvátne zručnosti, starostlivosť o deti pracujúcich rodín, úpadok spoločenskej morálky strednej triedy – únik mozgov, mestské a regionálne plánovanie, úpadok mestských častí. Predposlednou príčinou chudoby je vykorisťovanie. Výskum sa zabýva tým, ako sú chudobní ľudia zneužívaní len preto, že sú chudobní. Typickými príklady sú obchod s drogami, úžerníctvo, nakupovanie na pôžičky, gamblerstvo, dočasná práca, sexbiznis, podvody, poskytovatelia pôžičiek či podniky s vysokým tempom práce za nízku mzdu. Dôležitým argumentom chudoby je takisto ekonomické-politické usporiadanie – výskum ekonomických, politických a spoločenských stratégií na medzinárodnej, národnej a miestnej úrovni. Opäť doplním príklady: diskriminácia, rasizmus, globalizácia, ovplyvňovanie legislatívy korporáciami, deindustrializácia, strata pracovných miest, zníženie vplyvov odborov, vysoké zdaňovanie, neprimerané prerozdeľovanie.
Jednotlivec môže získať odborné vzdelanie alebo zručnosti, získať prácu, ale aj napriek tomu môže ostať chudobným. Táto všeobecne známa realita je dôvodom, prečo musia komunity navrhnúť stratégie naprieč všetkými štyrmi príčinami chudoby, a nielen také, ktoré sa týkajú dvoch príčin. Ak sa sústredia len na prvé dve príčiny chudoby, výsledkom bude iba viac chudoby. Ak chcú komunity napredovať a mať udržateľnosť, musia sa venovať všetkým štyrom oblastiam.

Na priedomí (ilustračné foto, Prohuman)Na priedomí (ilustračné foto, Prohuman)

Proč se tedy věnuje malá pozornost aspektům chudoby?
Dôvod, prečo venujem pozornosť týmto všetkým aspektom, je jednoduchý a pragmatický. Rodičia detí z málo podnetného prostredia očakávajú od školy, že ich deťom poskytne vzdelanie, a nepripúšťajú si, že by mali v tomto procese ako rodičia figurovať – prvá chyba! Škola nemá zdroje na podporu outsiderov, necháva ich prepadávať s tým, že zodpovednosť nesú len a len rodičia – ďalší chyba! Spoločnosť má nedôveru voči ľuďom žijúcim v chudobe – ešte významnejšia chyba! Proces zmeny si vyžaduje komplexný prístup a porozumenie.

Co je potřeba učinit?
Na úvod, stačí len venovať chudobe, jej príčinám a dôsledkom viac pozornosti a systémovo nastaviť intervencie smerujúce k zmene myslenia a postojov a verím, že by sa znížil počet: záškolákov, nezamestnateľných nezamestnaných a v konečnom dôsledku aj detí, ktoré musia opúšťať svoje biologické rodiny z dôvodu neschopnosti rodičov postarať sa o svoje deti.

Pavel Bajer
Rozhovor byl publikován v časopise Sociální práce/Sociálna práca, č. 1/2010 Sociální práce a boj s chudobou.

Použité fotografie: Archív Prohuman, 2004

Objednejte si časopis Sociální práce/Sociálna práca prostřednictvím online formuláře, který naleznete na adrese http://www.socialniprace.cz/objednavka.php , a získejte 160 stran odborné inspirace, jak profesionálně a efektivně pracovat se svými klienty. Komunikaci pro objednávky zajišťuje Olga Cídlová (e-mail: olga.cidlova@socialniprace.cz, tel.: + 420 549 495 224).