Prieniky etiky v sociálnej práci, zdravotníctve a v ošetrovateľstve u vybraných skupín dospelých občanov a seniorov

dec 8 2010

Intersection elements of ethics in social work, health care and nursing within selected group adults persons and seniors

Abstrakt
Spoločnými prvkami etiky v zdravotníctve a v sociálnej práci u vybraných skupín, dospelých občanov a seniorov, ktorí sú umiestnení inštitucionálne, sme chceli poukázať na potrebnosť zaoberať sa ale aj skúmať spomínané fakty v súvislosti s uvedenou témou. Každý jedinec, mladší aj starší sa môže ocitnúť v roly pacienta na zdravotníckom lôžku alebo aj v roly klienta v sociálnom zariadení.
Zvolená problematika nás zaujala pre svoju aktuálnosť ako aj z dôvodu jej nutnosti a potrebnosti poukázať na bio-psycho-socio-duchovnú zložku osobnosti, z čoho následne vyplýva celostný prístup ku každému jedincovi, pacientovi aj klientovi, ktorý je chorý alebo má sociálny problém. Poukazujeme na úzku prepojenosť a spoluprácu zdravotníckeho personálu, vrátane ošetrovateľských a sociálnych pracovníkov, pri riešení problémov pacienta alebo klienta, ktorí konajú v záujme každej osoby, ktorá je odkázaná na ich pomoc. Jednotlivé profesie - zdravotníctvo, ošetrovateľstvo, sociálna práca sa nezaobídu bez rešpektovania etiky a ďalších právnych noriem, ktoré sú v týchto povolaniach nutné.
Kľúčové slová
Etika, ošetrovateľstvo, senior, sociálna práca, zdravotníctvo.

Abstract
We wanted to point out the need to research and deal with common elements of ethics in health care and social work within selected groups of adults and seniors who are placed in some institution. The reason for doing that is that every individual, young and old may find role of the patient in a hospital or in the client's role in social welfare institution.
We decided to examine this problem for its topicality and the need to highlight the bio-psycho-socio-spiritual component of personality. This implies a holistic approach to each person, patient and client who is ill or has a social problem. It is important to note the close interconnectivity and cooperation in solving problems, in the immediate context of health workers, including nursing and social workers, in the interests of any person, patient or client who needs their help. Various professions, health, nursing, social work can not do without respect for ethics and other laws.
Key words
Ethics, nursing, senior, social work, healthcare.

Etika je vedecká a filozofická disciplína, ktorej objektom skúmania je morálka a zároveň vedie človeka ku konaniu dobra a vyhýbaniu sa zlu. Od čias gréckeho filozofa Aristotela, ktorý napísal prvú európsku učebnicu etiky, sa etika chápe ako praktická filozofia. Každý deň sa rozhodujeme, riešime rôzne udalosti, teda uskutočňujeme morálnu voľbu, prichádzame do kontaktu s etikou. Neraz sa rozhodujeme aj medzi dvoma či viacerými stanoviskami. Ale aj mlčanie, či pasívny postoj sú činmi osoby, ktoré sa prejavia v jeho individuálnom myslení a správaní.

Cieľom etiky je správne usporiadanie ľudských skutkov, čiže usporiadanie do určitého metodického poriadku, zhodného s požiadavkami a potrebami zdravého, prirodzeného rozumu, ako uvádzajú Roháč, J. a Dancák, P. (2009, s. 61).
Popisujeme a následne budeme skúmať spoločné prvky etiky v zdravotníctve, ošetrovateľstve a v sociálnej práci u vybraných skupín osôb.

V príspevku popisujeme vybrané skupiny občanov, ktorí sú umiestnení v inštitucionálnych, sociálnych a zdravotníckych zariadeniach. Popisujeme aj inštitucionálnu starostlivosť v zariadení opatrovateľskej služby, kde môžu byť umiestnení dospelí jedinci, ktorí sú odkázaní na pomoc druhej osoby, podľa Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

Vybrali sme si dospelých jedincov, ktorí boli umiestnení v sociálnych zariadeniach, sú v dlhodobom nepriaznivom zdravotnom alebo sociálnom stave. Mali zdravotné alebo iné postihnutia a boli hospitalizovaní v nemocničných zariadeniach, konkrétne na LDCH a hospicoch, alebo celkovú odkázanosť na pomoc druhej osoby riešili aj inštitucionálnym ich pobytom v domove sociálnych služieb /DSS/, podľa vyššie uvedeného zákona o sociálnych službách.

Potrebnú sociálnu službu môžu dostať dospelý jedinci a seniori aj v špecializovaných zariadeniach, kde majú zabezpečovanú potrebnú celodennú starostlivosť.
Seniori, ktorí sú odkázaní na pomoc druhej osoby, dovŕšili dôchodkový vek, a sú umiestnení v zariadení pre seniorov, sú ďalšou vybranou skupinou osôb, ktorej sa v tejto práci venujeme.

Staroba je poslednou etapou procesu starnutia. Dnešná doba umožňuje predlžovať život modernými technikami a novými farmakami, ale ľudia strácajú chuť žiť. Maskalíková, T. (in: 2009, s. 26) tvrdí, že starý človek sa cíti byť izolovaný, vylúčený na okraji spoločnosti. Staroba má aj svoje nebezpečenstvá. Nesie so sebou úbytok síl, únavu uníženu bystrosť zmyslov a pamäte, dostavuje sa pesimizmus. Autorka ďalej uvádza, že „starší ľudia sú nositeľmi hodnôt, ktoré sa strácajú. Sú vlastníkmi múdrosti, ktorú potrebujeme.“ (in: Maskalíková, T., 2009, s. 26).

Nesebestačnosť, odkázanosť na pomoc druhej osoby pri každodenných činnostiach si vyžaduje celodennú bio-psycho-socio-duchovnú starostlivosť zabezpečovanú dospelým jedincom a seniorom, ktorí si tieto činnosti nedokážu, nevedia alebo nemôžu zabezpečovať samostatne ani s pomocou ich rodinných príslušníkov, ako tvrdí autorka tejto práce.

Aby bola staroba prežitá kvalitne, je potrebné zabezpečiť dobrý zdravotný stav, zachovať sebestačnosť a nezávislosť starého človeka, pozitívne rodinné prostredie, a dobre fungujúci zdravotný a sociálny systém, ako uvádzajú Hudáková, A. - Obročníková, A. (2008, s. 75).

V dnešnej dobe v súvislosti s inštitucionálnou starostlivosťou seniorov je popisovaná aj prítomnosť týrania, zanedbávania a zneužívania seniorov. Uvedenú tému autorka práce zaradila medzi dôležité etické problémy, ktoré je potrebné zisťovať, skúmať a pri zistených nedostatkoch v inštitucionálnej starostlivosti aj primerane riešiť. Na spomínanú tému, chce autorka teoreticky upozorniť, lebo ju zaradila medzi morálny problém, ktorý súvisí s témou tejto práce a je potrebné sa mu podrobnejšie venovať a skúmať ho.

Bužgová, R. - Ivanová, R. (2008, s. 10) popisujú, že dochádza k nevhodnému zaobchádzaniu seniorov v inštitucionálnej starostlivosti. Tvrdia, že je nutné realizovať ďalšie výskumy, ale s rešpektovaním a zachovaním úcty a dôstojnosti k skúmanému človeku, lebo seniori sú ľahko zraniteľnou skupinou.
Etike v zdravotníctve a v ošetrovateľstve s vybranými skupinami osôb sa venujeme v nasledujúcej kapitole. Základné princípy medicínskej etiky, ako popisujú Šoltés, L. a Pullmann, R. (2008) sú: prospešnosť, neškodnosť, autonómia a spravodlivosť. Spomínaní autori ďalej uvádzajú etické požiadavky lekárskeho povolania - telesné a duševné zdravie; odborná a osobnostná zdatnosť; lekárske stavovské cnosti: láska k blížnemu, zodpovednosť obetavost, poctivosť, sociálne cítenie a iné.

Historicky sa medicínska etika hlási k Hippokratovej prísahe.
Špecifickosť ošetrovateľstva spočíva v tom, že sa týka každého človeka, od narodenia po smrť, ako popisuje Farkašová, D. (2001).

Uvádzame aj vybrané témy v zdravotníctve a ošetrovateľstve, ktoré súvisia s našou vybranou témou - etický aspekt zdravia, choroby a bolesti; etický aspekt v geriatrii. Spomíname aj etický aspekt v psychiatrickej starostlivosti u seniorov, z dôvodu špecifických psychiatrických diagnóz u seniorov, ktoré sú popisované v odbornej literatúre.

Samostatne sa venujeme a popisujeme etické aspekty v terminálnej, paliatívnej a hospicovej starostlivosti. Etické aspekty eutanázie a eschatológie patria k morálnym otázkam, ktoré súvisia s celkovou starostlivosťou o zomierajúceho jedinca, ale aj pomoci jeho rodiny či najbližšieho okolia, kde zomierajúca osoba býva alebo je umiestnená.

Etiku v sociálnej práci s vybranými skupinami osôb, ako aj etiku sociálneho pracovníka považujeme za potrebné popísať, lebo sociálna pomoc je súčasťou komplexnej starostlivosti o klienta v sociálnom zariadení ako aj pacienta na zdravotníckom lôžku.
Sociálny pracovník rešpektuje okrem iných pravidiel aj Eticky kódex sociálnych pracovníkov, ktorý uvádzame, ako ho popisujú aj Roháč, J. a Dancák, P. (2009, s. 103).
Multidimenzionalitu sociálnej práce opisuje veľa autorov z oblasti sociálnej práce.
Čechová, J. (2001, in: Balogová, 2006) tvrdí, že toľko je definícii sociálnej práce, koľko je teoretikov.
Vychádzame z definície sociálnej práce z roku 2010 podľa Mátela, A. a kol., ktorý uvádza, že „profesia sociálna práca presadzuje sociálnu zmenu, riešenie problémov v ľudských vzťahoch, ako aj zmocnenie a oslobodenie ľudí k zlepšeniu ich prosperity.
Využívajúc teórie ľudského správania a sociálnych systémov zasahuje sociálna práca v oblastiach, kde dochádza k interakcii ľudí s ich prostredím. Princípy ľudských práv a sociálnej spravodlivosti sú pre sociálnu prácu zásadné“ (Mátel. A. a kol., 2010, s. 64).

Sociálna práca v zdravotníctve je potrebnou a pomáhajúcou zložkou pri celkovej starostlivosti o pacienta hospitalizovaného v nemocničnom prostredí.
Spoločnými prvkami etiky v zdravotníctve a v sociálnej práci u vybraných skupín ukončujeme tento príspevok. Zdravotníctvo, ošetrovateľstvo a sociálna práca sú odbory, ktoré sú vzájomne prepojené a naviazané na ich spoluprácu. Teoreticky uvedieme niektoré spoločné prvky etiky v spomínaných profesiách, ktoré jednotlivé profesie spájajú a v praxi aj realizujú. Uvedieme tieto spoločné atribúty:

  • ochrana ľudského života,
  • pomoc ľuďom v nepriaznivej zdravotnej alebo sociálnej situácií,
  • dodržiavanie zákonnosti,
  • dodržiavanie etických pravidiel, zásad a noriem,
  • ľudskosť,
  • kooperácia,
  • proaktivita,
  • asertívno-empatický prístup,
  • sociálna komunikácia,
  • spolupráca s inými inštitúciami a odbormi,
  • vzdelávanie pracovníkov v odbore.

Osobitne sa venujeme sociálnej komunikácii v zdravotníctve a v sociálnej práci, ako dôležitému aspektu pri komplexnej starostlivosti o klienta alebo pacienta umiestneného v zdravotníckom alebo sociálnom zariadení.
Zdravotnícky pracovník nemôže nikdy pacientovi škodiť ako to vyplýva zo zásad lekárskej etiky. Pri využívaní komunikačných technik s pacientom, lekár nemôže podceňovať pacienta. Lekári môžu správne využívať selektívnu otvorenosť a postupne odkrývať pravdivé informácie pacientovi a jeho príbuzným, ako bližšie popisujú
Šoltés, L.- Pullmann, R. a kol. (2008, s. 218). Pravidlá medicínskej etiky dodržiavajú lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci.
Sociálna komunikácia v zdravotníctve je závislá od úrovne kvality komunikácie medzi lekárom a pacientom.
Šoltés, L., Pullmann, R. a kol. (2008) ďalej popisujú, že predmetom dialógu nie je trpiaca duša ani choré telo, ale vždy chorý človek. Človek je súčasne telo a duch, preto všetky ľudské skutky majú charakter telesný a duchovný. Jendrejovský, J. (in: Šoltés, L-Pullmann, R. a kol., 2008, s. 188) tvrdí, že spojnicou telesnej a duševnej oblasti človeka je duchovná rovina každého človeka. Teda spojenie telesno, duchovno a duševno je spojenie, ktoré tvorí integritu ľudského jedinca. Bez tejto jednoty nemožno hovoriť o celkovom uzdravovaní človeka.
Sociálna komunikácia v ošetrovateľstve je „výmenou informácií medzi sestrou a pacientom, medzi sestrou a sestrou, sestrou a lekárom, alebo iným zdravotníckym pracovníkom.“ Sidorová, E. a Jakubíková, M. (2003) popisujú, že kvalitnú komunikáciu v ošetrovateľstve podmieňuje: schopnosť empatie, individuálny prístup k pacientovi, úcta k pacientovi a pozitívny vzťah k pacientovi.
Komunikáciu v sociálnej práci bližšie popisujú aj Čechová, E. a Havrilová a kol. (In: Tokárová, A. a kol., 2002, s.432). Tvrdia, že pri zrozumiteľnej, presnej komunikácii je dôležité:

  • vedieť aktívne počúvať;
  • vedieť pracovať s otázkami pri riadení rozhovoru,
  • doceniť prvý kontakt s klientom,
  • doceniť ukončenie rozhovoru,
  • doceniť význam a pôsobenie prostredia,
  • poznať podmienky, za ktorých dochádza k zlyhaniu komunikácie.

Ako uvádzajú Roháč, J. a Dancák, P. (2009, s. 63-70) mravným slovám sa ľahko rozumie a vieme ich bez problémov používať. V bežnej komunikácii uplatňujeme predporozumenie mravnej skutočnosti, ktoré predpokladáme aj u druhých ľudí. Súčasťou predporozumenia mravnej skutočnosti popisujú pojmy:

  • mravné hodnotenie,
  • svedomie,
  • dobrovoľnosť,
  • zodpovednosť,
  • sociálne hradisko,
  • a vlastnú hodnotu.

Etika duchovnej služby na sociálnych a zdravotníckych lôžkach, je neodmysliteľnou súčasťou celkovej starostlivosti o chorého pacienta alebo klienta, ktorý potrebuje primeranú liečbu alebo sociálnu starostlivosť a pomoc osoby, ktorá sa podieľa na jeho uzdravovaní alebo stabilizovaní celkového jeho zdravotného a sociálneho stavu.
Spirituálna starostlivosť by mala byť dôležitou doménou snahy celého ošetrovateľského tímu, ako uvádzajú Miženková, Ľ. - Kilíková, M. - Kvašňáková, D. (2009, s. 26). Niektoré životné udalosti, zvlášť extrémne situácie ako je vážna choroba, úraz, emočný stres, môžu súvisieť alebo byť výzvou existujúcej spirituality.
Tieto situácie môžu narušiť rovnováhu duchovnej dimenzie človeka natoľko, že dochádza k duchovnej núdzi (strata zmyslu života, túžby žiť). Autorky ďalej tvrdia, že dnešné ošetrovateľstvo globálne uznáva, že potreby ducha sú rovnako dôležité ako biologické, psychické či sociálne potreby. Preto hlbšie poznanie tejto dimenzie zdravotnými sestrami vedie k zlepšeniu kvality ošetrovateľskej starostlivosti (Miženková, Ľ. - Kilíková, M. - Kvašňáková, D. 2009, s. 27).

K spoločným prvkom v zdravotníctve a v sociálnej práci u vybraných skupín sme zaradili a vybrali aj niektoré zákony a charty práv pacientov, lebo bezprostredne súvisia s etikou v zdravotníctve a s etikou v sociálnej práci ako aj s vybranou témou v našom príspevku. Uvádzame:

  • Chartu práv pacientov v SR,
  • Európsku chartu pacientov,
  • Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím,
  • Antidiskriminačný zákon,
  • a Medzinárodnú klasifikáciu funkčnosti, dizability a zdravia.

Záver

Každé ľudské rozhodnutie má morálny význam. Záleží na každom jedincovi individuálne, ako sa prejaví jeho osobnosť, svedomie i jeho morálka v každodennej činnosti ale aj v práci. Existuje množstvo kritérií, ktoré spájajú ale aj rozdeľujú názory, etické zásady, či normy pri vykonávaní jednotlivých činností v jednotlivých profesiách. Dnešná, moderná doba človeku na jednej strane pomáha, ale zároveň môže jedincovi, rodine či skupine alebo spoločnosti aj ubližovať.

Prieniky sociálnej práce ako vedy do iných vied (a opačne) vyjadrujú pojmy multidisciplinarita a transdisciplinarita, ako uvádzajú Žilová a Tokárová (in: Tokárová, A., 2002, s. 53).

Zdravotníctvo, ošetrovateľstvo a sociálna práca sú samostatné profesie, ale majú spoločné prvky, ktoré ich vzájomne ovplyvňujú a spájajú.
Pre zachovanie dôstojného prežitia každého jedinca, chorého, postihnutého, opusteného, chudobného alebo starého je nutné rešpektovať aj jeho individuálne potreby. Zároveň je potrebné poznať a aplikovať profesionálnu etiku vyššie uvedených povolaní do praxe a zabezpečovať celkovú bio-psycho-socio a duchovnú zložku starostlivosti každému jedincovi, bez ohľadu na jeho vek, pohlavie, zdravotný a sociálny status, alebo inej diferenciácie osobnosti klienta alebo pacienta.
Etika v zdravotníctve, ošetrovateľstve a v sociálnej práci má spoločné prvky, ktoré uvedené profesie spájajú, čo vedie aj k dosahovaniu celkového bio-psycho-socio-duchovnému stavu jednoty každej osobnosti.
Mátel, A. a kol. (2010, s.14) uvádza, že v každej profesii, sa človek môže dostať do situácie, kedy prichádzajú do úvahy najmenej dve alternatívy správania. Pracovník sa môže dostať do etickej dilemy vtedy, keď sa má rozhodnúť pre jedno z riešení, z ktorých ani jedno nie je úplne dobré. Morálne problémy vznikajú vtedy, ak sa rozhoduje medzi dobrým a zlým, správnym a nesprávnym.
S etickými dilemami a morálnymi problémami sa dennodenne stretáva a rieši ich lekár, keď lieči pacienta, zdravotná sestra, keď ošetruje pacienta a rovnako aj sociálny pracovník v zariadení sociálnych služieb, kde zabezpečuje poskytovanie sociálnej starostlivosti.
Sociálny pracovník v oblasti „poskytovania sociálnych služieb klientovi, musí rešpektovať, že základné práva ľudskej osoby majú zásadné a výsostné postavenie,“ ako popisujú Roháč, J. a Dancák, P. (2009, s. 109).
Ich správne rozhodnutia pri riešení problémov pacientov alebo klientov sú podmienené viacerými faktormi.
„Len znalosť etických zásad a noriem formovaných v etickom kódexe sama o sebe nie je zárukou toho, že bude príslušný pracovník jednať mravne, ale rozhodne ho môže priviesť k tomu, aby o týchto záležitostiach premýšľal, poprípade sa s týmito zásadami identifikoval, zvnútornil si ich a dôsledkom toho potom konal v súlade s nimi, ako aj so svojím svedomím“ (Mátel, A. a kol., 2010, s. 18).
V osobnom živote ale aj pri každodennej práci s našimi klientmi alebo pacientmi sa pripomeňme stále živé vyjadrenie neb. Matky Terezy, ktorá v minulosti povedala:
„Pravá láska bolí. Vždy musí bolieť.
Musí byť bolestné niekoho milovať, nie opustiť.“

Autor: PhDr. Jana Kollárčiková
M.V. Centrum sociálnej a opatrovateľskej starostlivosti, n.o.

Zoznam bibliografických odkazov

[1] BALOGOVÁ, B. (ed.) 2006. Úvod do sociálnej práce pre sociálnu a charitatívnu službu. Prešov : PbF PU, 2006. 75 s. ISBN 80-8068-504-5.
[2] FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2001. Ošetrovateľstvo-teória. Martin : Osveta, 2001. 134 s.
ISBN 80-8063-086-0.
[3] MÁTEL, A. a kol. 2010. Etika sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010.
173 s. ISBN 978-80-89271-85-6.
[4] ROHÁČ, J. - DANCÁK, P. 2009. Kapitoly o práve a etike. Prešov : ÚSVaZ bl. P. P.
Gojdiča v Prešove, 2009. 103 s. ISBN 978-80-89271-73-3.
[5] SIDOROVÁ, E. – JAKUBÍKOVÁ, M. 2003. Komunikácia v ošetrovateľstve. Prešov :
Fakulta zdravotníctva PU v Prešove. 2003, 76 s. ISBN 80-8068-196-1.
[6] ŠOLTÉS, L. - PULLMANN, R. a kol. 2008. Vybrané kapitoly z medicínskej etiky.
Martin : Osveta, 2008. 252 s. ISBN 978-80-8063-287-8.
[7] TOKÁROVÁ, A. a kol. 2002. Sociálna práca. Kapitoly z dejín, teórie, a metodiky
sociálnej práce. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 2002,
564 s. ISBN 80-8068-086-8.
[8] Zákon č.448/2008 Z. z. O sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Časopisecká literatúra

[1] BUŽGOVÁ, R. – IVANOVÁ, R. 2008. Etické aspekty výzkumu týraní, zneužívaní a
zanedbávaní seniorú v institucionální péči. In: Zdravotníctvo a sociálna práca.
ISSN 1336-9326. roč. 2008, č. 3-4, s. 8-11.
[2] HUDÁKOVÁ, A.- OBROČNÍKOVÁ, A. 2008. Kvalita života u seniorov.
In: Zdravotníctvo a sociálna práca. ISSN 1336-9326, 2009, roč. 4, č. 3-4, s. 75.
[3] MASKALIKOVÁ, T. 2009. Je starnutie nádejou? In Zdravotníctvo a sociálna
práca. ISSN 1336-9326, roč. 2009.4, č. 1-2, s. 26.
[4] MIŽENKOVÁ, Ľ. – KILIKOVÁ, M. – KVAŠŇÁKOVÁ, D. 2009. Význam
uspokojovania spirituálnych potrieb u pacienta v kritickom stave. In: Zdravotníctvo
a sociálna práca. ISSN 1336-9326. roč. 2009, 4, č. 1-2, s. 26.

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.