Príprava sociálnych pracovníkov v komunikácii

jún 15 2016

Abstrakt: Cieľom príspevku je zdôvodniť význam formovania psychologickej kompetencie sociálnych pracovníkov. V príspevku sa sústredíme na prípravu sociálnych pracovníkov v oblasti interpersonálnej a sociálnej komunikácie, ktorá tvorí nevyhnutnú súčasť profesijnej kompetencie a odbornej výbavy sociálnych pracovníkov.
Kľúčové slová: Komunikácia v sociálnej práci, profesijná kompetencia, psychologická kompetencia.

Abstract: This paper aims to justify the importance of psychological competence of social workers. In this paper, we focus on preparation of social workers in the interpersonal and social communication, which is important part of the professional competence and professional skills of social workers.
Keywords: Communication in social work, professional competence, psychological competence.

Úvod

Sociálna práca je v početnej vedeckej a odbornej literatúre a v mnohých študijných textoch vymedzovaná ako teoreticko – aplikačná vedecká disciplína, ktorá svoje poznatky a postupy skúmania poskytuje pre prevenciu a riešenie sociálnych problémov jednotlivcov, skupín a komunít.

Považuje sa za oblasť vedeckého poznania aj za odbornú praktickú činnosť, ktorej možno priradiť, podľa A. Tokárovej (2003, s. 52), prívlastok multidisciplinárna a transdisciplinárna oblasť. Spomínaná autorka je toho názoru, že „transdisciplinarita je atribútom vied, ktoré sú otvorené pre prijímanie poznatkov iných vied, schopné spracovania, prenosu a odovzdávania inovovaných poznatkov iným vedám, a to nielen tým, z ktorých pôvodne čerpali podnety a poznatky.“
Iba doplníme, že transdisciplinárny prístup sa aplikuje nielen vo vedeckom poznaní, ale tiež v praktickej profesionálnej činnosti sociálnych pracovníkov

Sociálni pracovníci

Sociálni pracovníci vykonávajú svoju profesijnú činnosť (profesiu) v súlade s funkciami sociálnej práce. To znamená v rámci špecifických aktivít sociálnej pomoci klientom – jednotlivcom, skupinám a komunitám pri riešení ich sociálnych udalostí. (A.Mátel- M.Schavel a kol.,2014.)

Jednou z úloh sociálnych pracovníkov je - odborným prístupom a v rámci vlastných profesijných kompetencií realizovať rôzne aktivity odbornej sociálnej pomoci. Sociálnou pomocou sa myslí okrem urgentnej pomoci aj odborné usmernenie ľudí k aktívnej spolupráci a napokon k sociálne samostatnému konaniu. Skutočný zdroj individuálnej sociálnej zmeny je ukrytý v potenciáli každého sociálneho klienta. Sociálna pomoc sa týka prekonávania sociálnej bezmocnosti ľudí a podporovania ich sociálnej spôsobilosti. Klienti sú odborne vedení k svojpomocnému konaniu v sociálnej a psychicky záťažovej situácii (M. Machalová 2013 b)

Od klientov sa očakáva, v súlade s osobnými schopnosťami a tiež životnými okolnosťami, ich vyhranený postoj, rozhodnutie a vynaložená aktivita k svojpomocnému zvládaniu sociálneho problému.

Sociálni pracovníci disponujú škálou ekonomických, sociálnych, administratívnych nástrojov a portfóliom poradenských i edukačných, aktivít v rámci sociálnej pomoci, ktoré sú vymedzené príslušnými zákonmi platnými v oblasti sociálnej politiky a sociálnej práce. Sociálna pomoc sa poskytuje tak vo forme hmotných dávok a príspevkov, ako aj formou rozmanitých sociálnych služieb a sociálneho poradenstva. K sociálnym službám patrí tiež sociálna edukačná činnosť čiže výchovná, vzdelávacia a poradenská činnosť so zameraním na primárnu, sekundárnu a terciárnu sociálnu prevenciu v oblasti sociálnej práce.

Sociálne problémy je potrebné riešiť čo najkomplexnejšie. Preto má aj výchova, vzdelávanie a poradenstvo nezastupiteľné miesto v sociálnej prevencii a tiež v sociálnej terapii klientov. Vplyv výchovy, vzdelávania a poradenstva v rámci sociálnej pomoci nemožno ignorovať. Riešenie sociálnych problémov je v konečnom dôsledku vždy spojené s určitým zasahovaním do psychickej adaptácie ľudí aj do ich sociálnej adaptácie v daných životných podmienkach. Edukácia môže byť prostriedkom korekcie osobného prístupu klientov k vlastnému problému. Sociálni klienti sú nabádaní a sprevádzaní k zmenám v postojoch a v hodnotení životnej situácie, a rovnako tak k potrebnej zmene vlastného prístupu ku konkrétnej sociálnej udalosti a situácii.

Efektívnosť edukačnej sociálnej pomoci závisí od kompetentne pripravených edukačných programov a od odborne vhodne vedených výchovných, vzdelávacích a poradenských aktivít a podujatí pre konkrétnych jednotlivých a skupinových či komunitných klientov sociálnej práce (M. Machalová,2013 b).

Pre vykonávanie pracovných činností sociálnych pracovníkov je od nich požadovaná okrem odborného vzdelania aj náležitá sociálna a psychologická kompetencia. Úroveň sociálnej a psychologickej kompetencie sa odráža v profesionalite sociálnej komunikácie a v úrovni sociálnych vzťahov pracovníkov v rámci pracovnej činnosti (profesionalita v komunikácii a vzťahoch na pracovisku, profesionalita v komunikácii a vzťahoch s klientmi). Sociálni pracovníci uplatňujú komunikačné schopnosti pri poskytovaní sociálnej pomoci každodenne v rutinnej práci a v odbornej poradenskej činnosti napríklad aj v rámci preventívnej edukačnej sociálnej práce, ktorú považujeme za účinnú sociálnu pomoc v rámci: (M.Machalová,2013b.)

  • Primárnej sociálnej prevencie, tzn. socializačnej prevencie.
  • Sekundárnej sociálnej prevencie, tzn. resocializačnej prevencie.
  • Terciárnej sociálnej prevencie, tzn. rehabilitačnej prevencie.

V rámci prevencie môže byť sociálna pomoc poskytnutá edukačným sociálnym poradenstvom. Toto poradenstvo sme vymedzili (M.Machalová, 2013b) na základe sociálnej funkcie edukácie sociálnych klientov. Vychádza sa zo skutočnosti, že sociálne problémy ľudí možno predvídať a možno im predísť realizáciou „na mieru šitými“ výchovnými, vzdelávacími a poradenskými aktivitami. Ráta sa so sociálnym edukačným poradenským vplyvom, čiže s vplyvom výchovy a vzdelávania v rámci sociálneho poradenstva. Avšak pre náročné vykonávanie edukačných sociálnych poradenských služieb je žiaduce, aby boli sociálni pracovníci odborne kompetentní a psychologicky i komunikačne vyspelí.

Príprava v komunikácii

Prípravu sociálnych pracovníkov v sociálnej a interpersonálnej komunikácii realizujeme prostredníctvom osobnej a skupinovej dynamiky na základe komunikačných vzťahov a interpersonálnych procesov.

Účastníci prípravy v komunikácii sa učia spôsobom (M.Machalová, 2011):

  1. „Zástupného učenia sa“ – čiže na príklade, na správaní, na vystupovaní druhých osôb v edukačnej skupine.
  2. „Zrkadlením sa“ – čiže sebapoznávaním z odozvy, spätnej väzby od druhých osôb v edukačnej skupine.
  3. „Holistickým videním“ – čiže vhľadom (pochopením, uvedomením si) spôsobu komunikácie a povahy edukačnej skupiny, hierarchie v danej skupine, správania sa skupiny a jej jednotlivých členov zvlášť. Aktívne zapájanie sa a získanie skúseností z interpersonálnej a skupinovej komunikácie v danej skupine.
  4. Účastníci prípravy v komunikácii sú vedení k tomu, aby sa učili rozumieť verbálnej i neverbálnej komunikácii v skupine:

  5. „Všímavosťou“ - so zameraním na svoju komunikáciu a na komunikáciu druhých v skupine. Účastníci sa učia byť vnímaví pri pozorovaní spôsobu reči, k argumentovaniu a správania sa druhých a rovnako sa učia byť vnímaví k vlastným prejavom v interpersonálnej komunikácii.

V komunikačnej príprave sociálnych pracovníkov vychádzame z týchto skutočností (M.Machalová,2011):

  • Edukačný (výchovno-vzdelávací) proces staviame na komunikačných zručnostiach a skúsenostiach účastníkov.
  • Účastníci sú partnermi v edukácii, dostáva sa im podpora a povzbudenie v procese edukácie s cieľom utvárať a kultivovať ich interpersonálnu komunikáciu a komunikáciu v skupine.
  • Všetci zúčastnení – edukátori a účastníci edukácie (sociálni pracovníci) sú spoluzodpovední za priebeh, efektívnosť a výsledky edukačného podujatia. Výsledky sa napokon sčasti prejavia už v úrovni interpersonálnej komunikácie v danej edukačnej skupine a následne sa odzrkadlia v úrovni komunikačnej spôsobilosti sociálnych pracvníkov (účastníkov edukačného podujatia).
  • Interpersonálna (medziosobná) komunikácia je vzájomným zdieľaním všetkých zúčastnených a je viditeľná v motivácii a aktivite v rámci edukačného podujatia.
  • Edukátor a účastníci (sociálni pracovníci) majú príležitosť zdieľať svoje pocity, emócie, city, myšlienky, hodnoty, motivácie, správanie sa i konanie v danej edukačnej skupine.

Kompetencie sociálnych pracovníkov

Pracovná činnosť sociálnych pracovníkov vyžaduje určitú úroveň profesijnej kompetencie (M. Machalová, 2013a).
Profesijnú kompetenciu sme vymedzili ako systém, ktorý pozostáva:
1. z odbornej kompetencie,
2. z psychologickej kompetencie.

Psychologickú kompetenciu tvorí:
a) osobnostná kompetencia,
b) sociálna kompetencia.
Komunikácia súvisí so všetkými vyššie uvedenými kompetenciami sociálnych pracovníkov. Spomeňme iba, že v rámci psychologickej kompetencie sa v odbornej príprave sociálnych pracovníkov má klásť rovnaký dôraz na formovanie ich (M.Machalová, 2013a):

  • osobnostnej kompetencie, ktorá sa týka pozdvihnutia úrovne psychickej zrelosti a osobnostnej vyspelosti sociálnych pracovníkov;
  • sociálnej kompetencie, ktorá sa týka zvyšovania úrovne sociálnej komunikácie a sociálnych vzťahov sociálnych pracovníkov.

Profesionalizácia sociálnych pracovníkov totiž v mnohom závisí od ich optimálnej sociálno-psychologickej adaptácie na špecifickú odbornú komunikáciu a interpersonálnu komunikáciu v konkrétnom profesijnom prostredí sociálnej práce.
Komunikačnou prípravou sociálnych pracovníkov na výkon ich profesie sa sleduje rozvoj profesionality a odbornosti sociálnych pracovníkov pre prácu s ľuďmi (sociálnymi klientmi - jednotlivcami, skupinami, komunitami).

Profesijná kompetencia je sotva mysliteľná mimo formovania osobnosti sociálnych pracovníkov. Osobnosť sociálneho pracovníka sa prejavuje v jeho jedinečnej osobnostnej kompetencii. Ide o komplexnú spôsobilosť poznávať a pochopiť seba samého a tiež poznávať a pochopiť druhého človeka (sociálneho klienta).

Sociálna kompetencia sa prejavuje v schopnosti sociálnych pracovníkov v rámci profesijnej činnosti optimálne vecne komunikovať a zároveň kultivovať profesionálne a pritom žičlivé ľudské vzťahy s druhými ľuďmi. Sociálna kompetencia znamená, že sociálni pracovníci odborne rozumejú sociálnej situácii, sociálnym následkom aj prežívaniu, správaniu a konaniu sociálnych klientov (jednotlivcov, skupín, komunít).

Záver

Príprava sociálnych pracovníkov v oblasti sociálnej a interpersonálnej komunikácie spočíva predovšetkým v podpore cieleného profesijného rozvoja ich osobnosti. Pretože sociálni pracovníci svojim konaním a komunikáciou významnou mierou ovplyvňujú konanie a komunikáciu sociálnych klientov. A majú veľkú zásluhu na zmene prístupu klientov k vlastnej sociálnej udalosti a životnej situácii.

To je dostatočný dôvod k tomu, aby boli sociálni pracovníci cielene motivovaní a pripravovaní k poznávaniu a rozvoju vlastnej osobnosti vrátane vlastnej komunikačnej spôsobilosti. Komunikačná spôsobilosť je v rámci povolania sociálnych pracovníkov nevyhnutná. A tak sociálnym pracovníkom treba priať do ich profesijnej činnosti veľa múdrosti - odvahy - miernosti - trpezlivosti.

Autor: Prof. PhDr. Mária Machalová, CSc.

Zoznam literatúry

MACHALOVÁ,Mária. 2011. Komunikácia v sociálnej práci. Prešov: PBF PU. ISBN 978-80-555-0329-8.
MACHALOVÁ,Mária. 2013a. Cesta k interpersonálnej komunikácii. Prešov: PBF PU. ISBN 978-80-555-0841-2.
MACHALOVÁ,Mária. 2013b. Preventívna sociálna práca. Edukačná paradigma v sociálnej práci. Prešov: Prešovská univerzita. ISBN 978-80-555-0932-7.
MÁTEL,Andrej - SCHAVEL,Milan a kol.2014.: Teória a metódy sociálnej práce I. Bratislava: Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce. ISBN 978-80-971445-1-7.
TOKÁROVÁ,Anna. a kol.2003.: Sociálna práca. (Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce.) Prešov: Akcent Print. ISBN 80-96836758.