Recenzie monografie Sociálny status seniorov v krajinách V 4

feb 29 2016

Recenzent: doc. PhDr. Anna Bérešová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta, Ústav sociálnej a behaviorálnej medicíny, Tr.SNP č.1, 040 66 Košice

Publikácia: Sociálny status seniorov v krajinách v 4
Autor: doc. PhDr. Oľga Bočáková, PhD.
Košice, 10.06.2015

Predkladaná monografia pani doc. PhDr. Oľgy Bočákovej, PhD. sa v rámci odboru sociálna práca v širších kontextoch zameriava na problematiku starnutia, staroby a sociálneho postavenia seniorov v krajinách V4. Jedná sa o tému, ktorá stále viac rezonuje na medzirezortnej úrovni vo všetkých vybraných krajinách. Autorka problematiku spracovala komplexne na 128 stranách. Text monografie je členený do 6 kapitol a ďalších 22 podkapitol. Kapitoly monografie sú radené v logickej nadväznosti a vytvárajú konzistentný celok. Publikáciu po obsahovej stránke tvorí zoznam ôsmych grafov a troch tabuliek, záver, resumé v troch jazykoch a zoznam bibliografických odkazov. V monografii je uvedených 86 domácich a zahraničných bibliografických zdrojov k predmetnej téme a 24 internetových zdrojov. Stanovený cieľ autorka naplnila v šiestich kapitolách monografie.

Publikácia začína kapitolou Stredná Európa a jej dynamika, v ktorej je uvedený prehľad o stredoeurópskom regióne, spracovaný do logického a podrobného historického exkurzu geopolitických zmien v tejto časti Európy. Veľmi cennou je podkapitola popisujúca rôzne definičné prístupy k vymedzeniu pojmu „Stredná Európa“. V duchu hlavnej myšlienky predloženej monografie je spracovaná aktuálna problematika transformačných procesov v strednej Európe, s dôrazom na nárast seniorskej populácie.

Druhá kapitola - Systém sociálnej politiky a sociálnej práce v orientácii na človeka, začína logicky rozborom vzniku a vývoja sociálnej politiky a plynule prechádza do prehľadu cieľov, princípov, funkcií a nástrojov sociálnej politiky. Tretia podkapitola tejto časti práce je prepojením na odbor sociálna práca cez systém sociálneho zabezpečenia s výrazným akcentom na seniorskú populáciu. Autorka veľmi dobre poukazuje na špecifiká sociálnej práce s vybranou populáciou.

Tretia kapitola nazvaná Teórie a proces starnutia je plynulým prechodom v štruktúre práce do veku dospelosti a staroby. Cez definície veľkého počtu citovaných autorov, prináša autorka monografie veľmi podrobný pohľad na proces starnutia a starobu ako etapu života človeka. Text tejto časti práce je veľmi vhodne doplnený viacerými grafmi, opisujúcimi demografický stav v Slovenskej republike cez podiel vekových kategórií v nadväznosti na pohlavie.

Štvrtá kapitola monografie Charakteristika starnutia, poukazuje na klady a zápory etapy života seniorského veku so zameraním sa individuálne postoje k prežívaniu starnutia a staroby samotným seniorom. Autorka výstižne uvádza, že ... „ najväčším potenciálom staroby je intenzita emocionálneho, duchovného, intelektuálneho aj sociálneho života dotvorenej ľudskej bytosti“. V tejto kapitole autorka neopomína ani problematiku adaptácie seniora na starobu a postojov k umieraniu a smrti.

Piatou kapitolou Problémy spojené so starnutím autorka cez obsah podkapitol venuje pozornosť jednému z najzávažnejších problémov spojených s vnímaním staroby a starších ľudí, a tým je diskriminácia a jav ageizmu. Text vyúsťuje do podkapitoly venovanej kvalite života a životnému štýlu seniorov. Aj v tejto kapitole akcentuje autorka význam sociálnej práce pri uspokojovaní potrieb seniorov a ochrane ich práv.

Šiesta kapitola Sociálny statusu seniora v komparácii medzi krajinami V4 je svojim obsahom cenná pre viaceré vedné disciplíny, sociálnu prácu nevynímajúc. Cez sociologický pohľad na sociálny status, autorka prechádza plynule k systémom dôchodkového zabezpečenia v kontexte súčasnej doby v našich podmienkach. Tretia podkapitola tejto časti monografie je zameraná na rozbor a komparáciu systémov dôchodkového zabezpečenia v krajinách V4, kde autorka uvádza, že .... systémy dôchodkového zabezpečenia v krajinách V 4 sú si v mnohom podobné, čo vypovedá o podobnej demografickej a sociálno-ekonomickej situácii. Zároveň sa odlišujú v určitých detailoch“. Aj táto kapitola je veľmi vhodne a prehľadne doplnená grafmi o stave vo svete a zaradení krajín V4 v jednotlivých ukazovateľoch. Autorka sa opiera o výsledky Prieskumu Global AgeWatch Index 2014, ktorý hodnotil sociálny status ľudí nad 60 rokov v 96 krajinách sveta.

Záver: Svojim aktuálnym zameraním je publikácia prínosná v rámci pregraduálneho aj postgraduálneho vzdelávania a samotnej sociálnej praxe. Vzhľadom na úroveň spracovania problematiky, ktorej súčasťou sú výsledky analýzy a komparácie sociálneho postavenia seniorov v krajinách V4, je predložená vedecká monografia cenným zdrojom pre odborníkov nielen z oblasti sociálnej práce, ale aj verejného zdravotníctva, medicíny či sociálnej politiky. Monografiu odporúčam na publikovanie.

Recenzent: Prof. PhDr. Dušan Polonský, CSc.
Fakulta sociálnych vied, Katedra sociálnych služieb a poradenstva, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava
Trnava, 21. 06. 2015

Publikácia: Sociálny status seniorov v krajinách v 4
Autor: doc. PhDr. Oľga Bočáková, PhD.

Predložená monografia doc. PhDr. Oľgy Bočákovej, PhD. sa venuje aktuálnej problematike, ktorá je v teoretickej aj v empirickej rovine predmetom ako humanitných, tak aj sociálnych vied. Prirodzene, najviac pozornosti jej venujú také vedné disciplíny, akými sú sociálna práca a sociálna politika, v rámci nej hlavne témy, spojené so sociálnym zabezpečením a so sociálnymi službami. Je to dané najmä tým – na čo aj autorka poukazuje, že populácia v priemyslovo vyspelých krajinách pomerne rýchlo starne („šedivie“). Uvedený proces je možné považovať za čoraz viac alarmujúci aj v krajinách V 4. Je výsledkom na jednej strane nízkou úrovňou pôrodnosti v uvedených krajinách a na druhej strane s čoraz vyšším vekom dožitia populácie – aj vďaka zmenenému životnému štýlu, kvalite života a vyššej úrovni zdravotnej starostlivosti, ako tomu bolo v minulosti. Ide o protirečivý proces v súčasnosti, pretože zvyšovanie podielu starých ľudí zvyšuje nároky na ich zdravotné a sociálne zabezpečenie, no znižujúci sa podiel ľudí v produktívnom veku dokáže toto zabezpečenie čoraz zložitejšie a s vyššími nákladmi zaisťovať (vrátane pomerne vysokej úrovne nezamestnanosti v uvedených krajinách).

Autorka si kladie za cieľ „... priblížiť zahraničným partnerom región strednej Európy, stručne poukázať na základný rámec sociálnej politiky a sociálnej práce a interpretovať teórie a proces starnutia populácie. Spoločne s tým uskutočniť komparáciu sociálneho statusu seniorov v krajinách V 4, ktorými sú Slovenská republika, Maďarsko, Poľská republika a Česká republika.“

K naplneniu tohto cieľa zvolia autorka šesť kapitol, v ktorých:
V prvej kapitole, nazvanej „Stredná Európa a jej dynamika“, približuje stredoeurópsky región, v ktorom sa v logicko-historickom pohľade jednotlivé geopolitické zmeny udiali skôr ako dôsledok vonkajších vplyvov (nie vlastného vnútropolitického vývoja) a zmien mocenskej rovnováhy – či už zo Západu (hlavne Nemecko, Rakúsko-Uhorsko) alebo z Východu (najmä Rusko). Po roku 1989, kedy sa rozpadol tzv. Sovietsky blok, vznikli nové tendencie usporiadať stredoeurópsky región – integráciou niekoľkých krajín do nových celkov, ako napr. Pentagonála, Hexagonála, Višegrádsk štvorka – V 4. Posledne uvedená funguje naďalej – v politickej, ekonomickej a duchovno-kultúrnej oblasti – zastrešené aj členstvom v Európskej únii a vojensko-politicky v Severoatlan-tickej aliancii.

V druhej kapitole autorka stručne rozoberá „Systém sociálnej politiky a sociálnej práce v orientácii na človeka.“ Vhodne poukazuje na genézu sociálnej politiky a zaoberá sa hlavnými cieľmi, princípmi, úrovňami a nástrojmi sociálnej politiky, pričom ich aktualizuje na súčasné podmienky činnosti jednotlivých aktérov sociálnej politiky. V závere kapitoly sa venuje systému sociálneho zabezpečenia, v ktorom z hľadiska riešenej problematiky zaujíma nezastupiteľné miesto dôchodkový systém a systém sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

Obsahom tretej kapitoly sú „Teórie a proces starnutia“, spojené s uvedením ontogenézy veku dospelosti a staroby od rôznych autorov a vymedzenie definičných teórií starnutia a ich subteórií – biologických, genetických, stochastických, kvalitatívnych a pod. Autorka vhodne poukazuje aj na problém starnutia v kontexte demografickej vedy – najmä vo väzbe na podiel vekových kategórií na populácii Slovenskej republiky, na podiel žien a mužov („strom života“).

Vo štvrtej kapitole sa venuje autorka „Charakteristike starnutia“, kde ho vymedzuje z kultúrneho, spoločenského, biologického a psychického pohľadu. Vcelku plastickým spôsobom poukazuje na klady aj zápory seniorského veku a vyzdvihuje individuálnu sociálnu (a inú) situáciu každého jednotlivca, jeho životný štýl, ktorý im umožňuje zaujímať v spoločnosti a v sociálnych skupinách (v rodine, aj na pracovisku – ktorí pracujú, v rôznych združeniach a pod.) také sociálne pozície a požívať spoločenský status a prestíž, na základe ktorých sa aktivizujú pri realizácii od nich očakávaných sociálnych rolí.

Piata kapitola rieši „Problémy, spojené so starnutím“ – ako podkapitoly naznačujú, hlavne spojených s diskrimináciou starších a starých ľudí (tzv. ageizmus) a s prejavmi intolerancie voči nim, so sociálnymi problémami a kvalitou života seniorov po roku 1989. Autorka vyvodzuje, že uvedenými problémami by sa mali viac ako je tomu v súčasnosti zaoberať štátne orgány, ako aj orgány, činné v trestnom konaní. Popri tom je dôležité riešiť aj sociálne problémy seniorov celým systémom sociálneho zabezpečenia.

Šiesta kapitola sa zaoberá problematikou „sociálneho statusu seniora v komparácii medzi krajinami v 4.“ Popri definovaní sociálneho statusu a jeho typológii sa autorka venuje systému dôchodkového zabezpečenia – všeobecne v podmienkach Európy (kde sa udiali v jednotlivých krajinách len kozmetické úpravy) a následne s dôrazom na slovenskú realitu. V ďalších podkapitolách popisuje a porovnáva systémy dôchodkového zabezpečenia v krajinách V 4 a OECD.

Záver: Autorke sa v predloženej monografii podarilo naplniť vytýčený cieľ na veľmi dobrej úrovni. Priblížila odbornej verejnosti tému, spojenú so seniorským vekom a definovala okruhy problémov, s ktorými sa vo svojom každodennom živote stretávajú. Súčasne poukázala aj na východiská a možnosti riešenia ich v súčasnosti neľahkej situácie v krajinách V 4. Preto monografiu vrelo odporúčam na publikovanie.