Reflexes of the St. Elizabeth University of Health and Social Sciences graduates on education area in social work.

Abstrakt: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave pripravuje študentov v odbore sociálna práca už desať rokov. Pokladali sme za prínosné a dôležité poskytnúť zainteresovaným niekoľko reflexií absolventov v študijnom odbore sociálna práca na niekoľko oblastí, ktoré často v prostredí každej vysokej školy rezonujú a na ktoré študenti často nedostávajú odpovede. Ide o oblasť kvality poskytovaného vzdelania, organizáciu štúdia, obsah študijného programu a záujem o možnosť ďalej sa vzdelávať. Príspevok poskytuje na základe realizovaného výskumu niekoľko podnetov pre zainteresovaných aktérov vzdelávacieho procesu.
Kľúčové slová: Sociálna práca. Absolvent štúdia. Vzdelávanie. Obsah študijného programu. Ďalšie vzdelávanie.

Abstract: St. Elizabeth University of Health and Social Sciences in Bratislava has been preparing students in social work for 10 years. We have considered for beneficial and important to provide some reflections of social work graduates in several areas, which often resonate in the settings of each university and to which the students do not receive the responses. It is about quality of provided education, study organisation, content of study program and interest in possibility of further education. According to realized research our work offers some impulses for concerned education participants.
Keywords: Social work. Study graduate. Education. Study program content. Further education.

Úvod

Na Slovensku ale aj v zahraničí sa Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce ( ďalej len VŠZaSP ), ako nezisková organizácia prezentuje už 10 rokov, zakladateľom školy je prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc., multi. Drhc. Cieľom a samotnou ideou školy je od začiatku poskytovať vysokoškolské vzdelanie v profesiách, ktoré nevyhnutne súvisia s činnosťami zameranými na pomoc ľuďom so zdravotnými problémami a v nepriaznivých životných situáciách. Ojedinelým špecifikom školy je realizácia projektov v rozvojových krajinách celého sveta, momentálne škola realizuje 53 projektov zameraných na pomoc tým najchudobnejším, v ohrození na živote a životnej existencii. Do tohto rámca samotného poslania prirodzene zapadá aj vzdelávanie sociálnych pracovníkov, opodstatnenosť je odôvodnená narastaním ekonomických problémov, krízami v rodine, poskytovaním sociálnych služieb pre rôzne klientské skupiny, narastaním sociálno – patologických javov a problémov súvisiacich s oblasťou sociálnoprávnej ochrany detí, mládeže a dospelých.
V tejto fáze dynamického rozvoja študijného odboru bola zriadená VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave. Prví absolventi bakalárskeho štúdia ukončili akademický rok 2005/2006 v celkovom počte 340 absolventov.

VŠ ZaSP získala akreditácie na vzdelávanie v odbore sociálna práca vo všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia a práva na udeľovanie vedecko – pedagogických hodností docent a profesor v odbore sociálna práca.

Faktom je, že škola prešla mnohými úskaliami, je častým terčom kritiky pre vysoký počet študentov a realizáciu vzdelávania v rôznych regiónoch Slovenska. Na druhej strane ale, podľa hodnotenia ARRA¹ sa vysoká škola umiestňuje na poprednom mieste v porovnaní aj s inými verejnými vysokými školami. Naviac škola, ako jediná sa môže prezentovať v rámci realizovaných odborov medzinárodnou akreditáciou v odboroch sociálna práca, ošetrovateľstvo a verejné zdravotníctvo.

Sociálna práca v procese teórie a praxe

Opodstatnenosť študijného odboru sociálna práca je nespochybniteľná aj napriek tomu, že už niekoľko rokov sa vedú diskusie najmä v akademickom prostredí či ide o vedu, praktickú činnosť alebo aplikáciu metód rôznych spoločenských vied prostredníctvom sociálnej práce do praxe.

Je potrebné si uvedomiť, že opodstatnenosť sociálnej práce ovplyvňuje už dlhoročne aj fakt, že sociálna politika prezentuje nový smer a rozloženie zodpovednosti štátu a občana sa výrazne menia: dôraz sa kladie na posilnenie zodpovednosti občana nielen za kvalitu svojho života, ale aj za svoju rodinu. Dôležitý je výber vhodných aplikovaných metód sociálnej práce, ktorý by mal zabrániť osobnej a sociálnej dezintegrácii občana a pôsobiť proti jeho dlhodobému zotrvaniu v situácii odkázanosti na pomoc iných, tak aby sa neefektívne neznehodnocovali značne obmedzené použiteľné zdroje štátu.

Už prijatím zákona o sociálnej pomoci sa v roku 1998 predpokladala zmena pozície, orientácie a úloh sociálnej práce z úrovne bezmocného administrátora na úroveň hlavného nástroja, ktorým sa realizujú reformné ciele sociálnej ochrany občanov. Faktom je, že tento predpoklad otvoril priestor pre rozvoj a ďalší rast sociálnej práce ako významnej sociálnej profesie najmä v oblasti sociálnych služieb, sociálnej prevencie, sociálnoprávnej ochrany ako aj kompenzácií dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. V tom čase bola často formulovaná otázka, ako a či vôbec je súčasná prax výkonu sociálnej práce a prípravy vzdelávania sociálnych pracovníkov pripravená primerane reagovať na nastolenú požiadavku zmeny, na to, aby sa skutočne mohla stať účinným a reálnym nástrojom implementácie novej sociálnej politiky. Odpoveď je jednoznačná, akademická obec veľmi pohotove reagovala na požiadavky praxe a potreby zabezpečenia často aj špecifických odborných činností v sociálnej praxi. Boli spracované nové študijné programy, kreovali sa nové študijné predmety, teoreticky boli rozpracované témy ako sociálne poradenstvo, supervízia, sociálna prevencia, krízová intervencia a ďalšie. Publikovali sa pre toto obdobie nové monografické diela. Osobnosťou, ktorá sa významne podieľala na kreovaní študijného odboru bol v tom období doc. Štefan Strieženec².

V podstate od začiatkov kreovania študijného odboru sociálna práca prebieha diskusia o ukotvení profesie v praktickom prostredí výkonu sociálnej práce a o akceptovaní sociálnej práce ako spoločensko - vedného odboru. Dovoľujeme si teda na tomto mieste upozorniť na nasledovné okruhy problémov :

• dlhoročne prebiehajúca avšak nedostatočne štrukturovaná, často partikulárna a utilitaritistická diskusia o tom , kto je a kto nie je sociálnym pracovníkom, kto môže túto profesiu vykonávať, aké vzdelanie a kvalifikácia sú potrebné pre jej výkon, či je sociálna práca samostatnou vednou disciplínou a profesiou alebo je len zastrešujúcim názvom pre určitý súbor činností a poznatkov z iných vedných disciplín, t.j. diskusia o samotnej podstate, definícii, charaktere a hraniciach sociálnej práce

³,

• dynamický nárast počtu škôl a vzdelávajúcich inštitúcií v predchádzajúcom desaťročí deklarujúcich vzdelávanie v sociálnej práci, sprevádzaný roztrieštenosťou obsahu vzdelávacích programov, výkonom a kvalitou povinnej praxe študentov, ako aj absenciou uceleného, inštitucionálne zabezpečeného systému ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov

⁴,

• súčasná prax v obsadzovaní miest sociálnych pracovníkov vo verejnej správe a v zariadeniach sociálnych služieb využíva príliš širokú definíciu kvalifikačných predpokladov vzdelania bez štandardného vymedzenia kvalifikačných požiadaviek zamerania a lebo odboru vzdelania zamestnancov sociálnej sféry, čo vyústilo do nedostatočnej kvalifikovanosti zamestnancov, spätne negatívne ovplyvňuje celkové vnímanie sociálnej práce ako profesie a nevedie k tvorbe potrebných štandardizovaných podmienok pre jej profesionálny výkon.

Výsledky výskumu absolventov VŠ ZaSP sv. Alžbety v odbore sociálna práca

Vysoká škola v zmysle pokynov Ministerstva školstva vedy, mládeže a športu SR pravidelne organizuje aj hodnotenie pedagogického procesu študentmi, výsledky sú pomerne priaznivé, sú štatisticky vyhodnocované, pričom vytvárajú predpoklad pre sústavné skvalitňovanie vzdelávania v jednotlivých odboroch štúdia.

Pomerne ojedinelým podľa našich zistení je evaluácia vzdelávania v jej jednotlivých súvislostiach prostredníctvom absolventov vysokej školy. Pri našom zisťovaní sme nezaznamenali sme pri našom zisťovaní žiadne relevantné výstupy realizovaných výskumov verejných alebo súkromných vysokých škôl, ktoré by aspoň čiastočne reflektovali názory absolventov v odbore sociálna práca. Zaujímavé pre prostredie jednotlivých vysokých škôl sú realizované výskumy, ktoré monitorujú uplatnenie absolventov a ich spokojnosť s absolvovaným študijným programom⁵.

V akademickom roku 2010/2011 sme uskutočnili výskum prostredníctvom elektronicky rozoslaných dotazníkov v celkovom počte 1837 respondentov. Výskum sme orientovali na tieto základné oblasti :

• motivácia pre štúdium v odbore sociálna práca
• využitie vedomostí a zručností v profesionálnej praxi,
• reflexia na obsah študijného programu v odbore sociálna práca a kvalitu pedagógov,
• záujem o ďalšie vzdelávanie a odbornú graduáciu v odbore sociálna práca.

Výskumu sa zúčastnili absolventi I. a II. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore sociálna práca. Predpokladali sme že väčšinu respondentov budú tvoriť ženy, čo potvrdzuje aj nasledujúci graf 1.

Graf 1: Pohlavie respondentov

Podobné zloženie študentov je aj na iných verejných vysokých školách, faktom je že štatistiky pre rozlíšenie pohlavia študentov v odbore sociálna práca sa evidujú, je však prirodzené, že z rôznych dôvodov, ktoré na tomto mieste nepovažujeme za nevyhnutné rozoberať, prejavujú o prácu v sociálnej oblasti najmä ženy.

Keď sme sledovali záujem – motiváciu absolventov pre štúdium v odbore sociálna práca, výsledky nás prekvapili svojim spektrom odpovedí a podobne tiež pomerne vysokým percentom orientovaným na získanie vedomostí, záujem o prácu s ľuďmi, záujem o nový študijný odbor a podobne. Respondenti mohli uviesť aj viac možností svojich odpovedí, výsledky uvádzame v percentách v grafe 2.

Graf 2 Dôvod pre štúdium v odbore sociálna práca

Situácia oproti predchádzajúcim rokom sa zmenila najmä v motivácii, ktorá bola podmienená udržaním si pracovného miesta 13,6 % odpovedí alebo 2,1 % v súvislosti s podmienkou od zamestnávateľa, kedy má zamestnanec podmienku začať študovať. Za priaznivý výsledok môžeme považovať pomerne nízke percento orientované na snahu získať spoločenskú prestíž prostredníctvom vysokoškolského titulu (7,9 %), mohli by sme povedať, že takáto tendencia nie je tak výrazne preferovaná, napriek tomu, že v spoločnosti je aj medzi verejnosťou často pertraktovaná.

Hodnotenie kvality poskytovaného vzdelávania je pomerne zložité, počas štúdia sa poslucháči majú možnosť vyjadrovať sa k poskytovanej kvalite vzdelávania, každý rok sa tieto výsledky vyhodnocujú. Vo všeobecnosti by sme mohli konštatovať spokojnosť absolventov štúdia s poskytovaným vzdelávaním (táto spokojnosť vyjadruje organizáciu samotného štúdia, kvalitu pedagógov vo vzdelávacom procese ako aj úroveň získaných vedomostí a zručností pre ďalšie praktické uplatnenie). K tomuto zisteniu bola formulovaná otázka: „Vyjadrite svoju spokojnosť s absolvovaným štúdiom v odbore sociálna práca“. Výsledky uvádzame v nasledujúcom grafe 3.

Graf 3 Vyjadrenie spokojnosti s absolvovaným štúdiom v odbore sociálna práca

Zaujímali nás taktiež odpovede respondentov na využitie svojich vedomosti v profesionálnej praxi. Za priaznivé pre odbor sociálna práca a študijný program zostavený na VŠZaSP sv. Alžbety považujeme vysoké percento odpovedí vo vzťahu k využitiu získaných vedomostí vo veľkej miere (23,3%) a odpovede „čiastočne využívam“ (58,2 %) . Čiastočné využitie môže súvisieť aj so skutočnosťou, že sociálnu prácu študujú najmä v externej forme aj uchádzači napr. z rezortu vnútra, zdravotníctva alebo ďalších subjektov verejnej správy, pričom nemusia byť v kontakte s klientom, ktorý má sociálne problémy. Výsledky uvádzame v nasledujúcom grafe 4.

Graf 4: Využitie vedomostí získaných počas štúdia v profesionálnej praxi

V súvislosti s reflexiou na obsah študijného programu v odbore sociálna práca sme respondentom kládli otázku, ktorá súvisela s preferovaním niektorého z modulov (súbor študijných predmetov). Otázka znela : „Ktoré z uvedených modulov považujete pre vzdelávanie v sociálnej práci za najdôležitejšie ?“, respondenti hodnotili preferovanie stupnicou od 1 po 5.

Graf 5: Preferovanie niektorého z modulov v obsahu štúdia v odbore sociálna práca

Na základe získaných výsledkov uvádzame, že absolventi považujú za dôležité získať vedomosti predovšetkým v oblasti metód sociálnej práce, vo výcviku sociálnych zručností, v sociálnej politike a v aplikovaných disciplínach sociálnej práce. Menej preferovaná je oblasť teórie sociálnej práce, čo môže súvisieť aj s náročnosťou prenosu teoretických konceptov sociálnej práce do aplikačnej praxe s využitím adekvátnych metód sociálnej práce. Menej frekventované v odpovediach boli aj predmety príbuzných spoločenskovedných disciplín. Tento fakt na druhej strane poukazuje na nevyhnutnosť orientovať pedagógov do hľadania možností priblížiť význam jednotlivých disciplín pre sociálnu prácu a možností vzájomného obohatenia týchto disciplín navzájom.

V kontakte so sociálnou praxou, ako aj v komunikácii so študentmi sociálnej práce sme často upozorňovaní na nevyhnutnosť ďalšieho vzdelávania absolventov v odbore sociálna práca. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že rezort práce sociálnych vecí a rodiny nemá doposiaľ vytvorený systém ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov, táto potreba nie je ukotvená v žiadnom právnom predpise, vyhláške alebo koncepcie. Uskutočňujú sa skôr spontánne vzdelávacie aktivity pod gesciou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny alebo aktivity , ktoré sú podporované prostredníctvom finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a niektorých neziskových organizácií. Problémom je, že zvyšovanie odbornosti na výkon činností v odbore sociálna práca nevytvárajú predpoklad pre zvyšovanie mzdového ohodnotenia, prípadne kariérneho postupu. Napriek tomu je záujem respondentov o vzdelávanie evidentný. Respondenti mohli uviesť viacero odpovedí ( graf 6).

Graf 6: Záujem respondentov o odbornú graduáciu

Respondenti by najviac preferovali v ďalšom vzdelávaní akreditované vzdelávacie programy, podnetné pre zabezpečenie Alumni programu⁶ pre absolventov je ich aj záujem o konferencie a odborné semináre. Napriek tomu, že atestované vzdelávanie sociálnych pracovníkov nemá oporu v žiadnej právnej norme a právnom predpise, absolventi zrejme vidia v tomto type ďalšieho vzdelávania potvrdzovanie odbornej kompetencie s vyššou váhou ako absolvovanie niektorého zo vzdelávacích programov. Koncept atestovaného vzdelávania má Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety už rozpracovaný⁷. Pomerne rovnaké percento odpovedí bolo v záujme o doktorandské štúdium a rigorózne konanie, približne 1/3 absolventov uvažuje o ďalšom štúdiu, čo je možné považovať za zosúladenie s celkovým trendom sprístupniť doktorandské štúdium širšej skupine záujemcov o tretí stupeň vysokoškolského štúdia.

Záver

V našom príspevku sme prezentovali výskum, ktorý poukázal na niektoré skutočnosti, ktoré dovtedy neboli predmetom zisťovania. Zistili sme, že väčšina absolventov je spokojných so vzdelávaním na VŠ ZaSP sv. Alžbety v Bratislave, absolventi upozorňujú na význam niektorých študijných predmetov a čo je potešiteľné majú záujem o ďalší odborný rast.

Dovoľujeme si taktiež upozorniť, že sociálna práca je na Slovensku etablovaná dve desaťročia, bolo by dobré si uvedomiť, že pri jej rozvoji nejde len o otázku čisto akademickú, často spochybňujúcu úroveň a kvalitu praktického využitia vedomosti a zručností absolventov v sociálnej praxi. Musíme si uvedomiť, že ide aj o otázku existenčného smerovania a praktického zabezpečenia tejto profesie v súčasnej slovenskej spoločnosti.
Perspektívou pozitívnej zmeny v posilnení postavenia sociálnych pracovníkov a samotnej profesie je profesionalizácia sociálnej práce v zmysle naplnenia deklarovaného záujmu aj samotnej Vlády SR v Programovom vyhlásení : „Vytvoriť podmienky pre zabezpečenie profesionalizácie sociálnej práce“. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje za podpory Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci legislatívnu normu, ktorá by mala očakávania sociálnych pracovníkov v zmysle ich profesionálneho a statusového postavenie naplniť.

Autor: Prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.

¹ARRA je nezávislá hodnotiaca agentúra vysokých škôl. Prvé hodnotenie (ranking) slovenských vysokých škôl (VŠ) a ich fakúlt zverejnila ARRA v roku 2005. Dovtedy sa žiadna štátna či neštátna inštitúcia systematickým hodnotením vedeckého a pedagogického výkonu vysokých škôl na Slovensku nezaoberala. Cieľom rankingu ARRA je poskytnúť širokej verejnosti a najmä uchádzačom o štúdium na VŠ prehľad zostavený na základe použitia čitateľných a všeobecne zrozumiteľných kritérií. Ambíciou nášho rankingu, tak ako je zvykom pri zahraničných rankingoch, je tiež iniciovať súťaživosť medzi inštitúciami poskytujúcimi vysokoškolské vzdelávanie a tým aj pozitívne zmeny v slovenskom vysokom školstve. Hodnotenie sa opiera o verejne dostupné a verifikovateľné údaje, ktoré sú rozdelené do dvoch základných skupín - vzdelávanie (počty študentov, pedagógov, záujem o štúdium) a výskum (počty publikácií a citácií, granty a doktorandské štúdium
²Štefan Strieženc, docent v odbore sociálna práca, prvý predseda Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci, autor monografií v odbore sociálna práca : Slovník sociálneho pracovníka (1996), Úvod do štúdia sociálnej práce (1999), Teória metodológia sociálnej práce (2006). Zaslúžil sa o autonómiu študijného odboru sociálna práca ako vysokoškolského študijného odboru. Zomrel v roku 2006.
³Vymedzenie sociálnej práce ako praktickej činnosti je čiastočne definované v Zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a v Zákone č. 305/2005 Z.z.o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
⁴Charakteristika študijného odboru sociálna práca je zverejnená na web. stránke Akreditačnej komisie pre posudzovanie spôsobilosti zabezpečovať vysokoškolské vzdelávanie v študijných odboroch na určených stupňoch vysokoškolského štúdia. Charakteristiku študijného odboru je potrebné inovovať, iniciatívu vyvíja najmä Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci. V oblasti ďalšieho vzdelávania rezort práce, sociálnych vecí a rodiny doposiaľ nemá spracovaný ucelený systém – koncepciu ďalšieho vzdelávania zamestnancov v sociálnej sfére.
⁵Celoslovenské výskumy sa realizujú len ojedinele napr. : ARRA : Spokojnosť študentov vysokých škôl (2006), Kočan – Považan : Hodnotenie kvality vysokých škôl pedagógmi a absolventmi (2009).
⁶Pojem Alumni klub je na Slovensku väčšmi spojený so školami v Spojených štátoch. Stále je menej známa podstata vzťahov a absolventmi. Táto aktivita nie je jednosmerná, ale dáva prospech obidvom zainteresovaným: absolventom a pedagógom. Zdá sa ako by nemala táto myšlienka nič spoločné s realitou slovenských absolventov. Niektorí predstavitelia slovenských vysokých škôl si uvedomili potrebu udržiavania kontaktu s vlastnými absolventmi, vzniklo niekoľko takýchto iniciatív skôr s menším úspechom. Inšpiráciou pre slovenské univerzity pritom nemusia byť len Alumni - kluby na amerických vysokých školách, tie majú najdlhšiu tradíciu a najprepracovanejší systém spolupráce so svojimi absolventmi. V strednej Európe existuje niekoľko dobrých príkladov v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku.
⁷Atestácia je overenie získaných kompetencií vymedzených profesijným štandardom pre príslušnú kategóriu odborného zamestnanca v odbore sociálna práca, ktorý ich získal kontinuálnym vzdelávaním, sebavzdelávaním alebo výkonom odborných činností. Atestáciu môže vykonať len odborný zamestnanec v odbore sociálna práca, ktorý získal požadované vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa a má minimálne 1 rok praxe.