Sociálne poradenstvo pre zadlžené rodiny v medziach „nového“ Zákona o sociálnych službách

máj 14 2010

Abstrakt
Hlavnou témou príspevku je sociálne poradenstvo a jeho možnosti využitia pri práci so zadlženými rodinami.
Cieľom príspevku je poukázať,na v súčasnosti veľmi aktuálny problém – dlhy. Rozobrať hlavné príčiny, ktoré vedú mnohé rodiny k zadlženiu a poukázať na význam sociálneho poradenstva pri práci so zadlženými rodinami.

Kľúčové slová
Dlhy. Sociálne poradenstvo. Úrovne sociálneho poradenstva. Poskytovatelia sociálneho poradenstva.

V našej demokratickej spoločnosti, kde práca nie je samozrejmosťou a systém sociálnej starostlivosti sa zmenil na systém sociálnej pomoci, sa čoraz častejšie stretávame s rodinami, ktorých príjmy a výdaje sú v nerovnováhe. Ich počet rastie každým dňom pod tlakom okolností spôsobených pretrvávajúcou celosvetovou ekonomickou krízou. Mnohé z rodín prišli o prácu a ich vyhliadky sú mizivé, a tak uspokojujú svoje potreby v medziach svojich, i keď veľmi nízkych, ohraničených možností. Aj keď sa o tom u nás zatiaľ otvorene len veľmi málo hovorí, vie sa, že sú v našej spoločnosti i rodiny, ktorých výdaje ďaleko viac presahujú ich príjmy. O takýchto rodinách sa dozvedáme zväčša až vtedy, keď už exekútor vykonal svoju prácu a ich situácia sa stáva neriešiteľnou, alebo len ťažko riešiteľnou. Vtedy už býva pomerne neskoro. Neraz sú hlavným problémom týchto rodín pôžičky.

Pôžičky sú dnes bežnou súčasťou života nejednej rodiny. Sú dobré do tej miery, kým ich vie rodina splácať. Keď túto schopnosť rodina stratí, nastáva problém. Mnoho rodín v bežnom živote stráca prehľad nad svojimi pôžičkami, respektíve nad svojimi príjmami a výdavkami a dostávajú sa tak do ešte väčších dlhov. Nie je ojedinelosťou, keď rodina takúto, pre ňu už bezvýchodiskovú situáciu, rieši prijatím ďalšej, „výhodnejšej“ pôžičky na splatenie tej predošlej. Výsledkom je, že sa rodina dostáva do začarovaného kruhu dlhov.
S pojmom dlhy sa nám nespájajú len pôžičky, ale i hypotéky, lízingy, debet na vlastnom účte, nezaplatený nájom, inkaso, telefónne účty a pod. To všetko sú pojmy, ktoré by sme mohli jedným slovom nazvať „dlhy“.

V praxi sa stretávame s možnosťami čerpania pôžičiek z viacerých zdrojov a viacerých typov:

  • nebankové subjekty (poskytujú pôžičky bez registra, pôžičky bez potvrdenia príjmu, nebankové pôžičky na zmenku, pôžičky ihneď, pôžičky do 24 hodín, on-line pôžičky),
  • bankové subjekty (umožňujú prečerpanie bežného účtu, poskytujú spotrebné úvery, úvery na nehnuteľnosti,...),
  • stavebné sporiteľne,
  • lízingové spoločnosti.

Určiť presné príčiny, ktoré vedú rodiny do dlhov, je veľmi náročnou úlohou. Aj napriek tomu, že sa jej venuje v zahraničí veľká pozornosť zo strany mnohých odborníkov, ostáva naďalej nie celkom jasnou. Pri hľadaní príčin najčastejšie môžeme naraziť na:

  • stratu zamestnania,
  • stratu (úmrtie) partnera,
  • rozvod,
  • väčší počet detí a iné.

Ako uvádza Maly (2002), zďaleka to nie sú všetky dôvody, ktoré majú za následok zvyšujúci sa počet zadlžených rodín. Belardi (1996) k nim ešte pridáva:

  • predčasný odchod do dôchodku,
  • neplánovaný príchod dieťaťa na svet,
  • choroby a závislosti,
  • nevhodný spôsob plánovania rodinného rozpočtu a pod.

Na základe početných prieskumov môžeme konštatovať, že ide často o rodiny predovšetkým s maloletými deťmi a rodiny s nevyriešenou bytovou otázkou. (Porubänová, 1995)
Tu sa dostáva do popredia jedna podstatná otázka, a síce, ako je možné, že mnohé mnohopočetné rodiny či rodiny neúplné, napr. kde jeden z rodičov umrel a pod. sa vôbec nemusia dostať do kolobehu dlhov. Odpoveď sa zdá, že je na prvý pohľad jasná. Z pomedzi mnohých vyššie spomínaných príčin, práve tá posledná býva najrozhodujúcejšou. V podstate nie je ani tak dôležité, či rodina má niektorého zo svojich členov chorého alebo nie. Či ide o mnohopočetnú rodinu alebo len o rodinu s jedným dieťaťom atď., ale dôležité je to, či rodina dokáže efektívne hospodáriť s finančnou sumou, ktorú má k dispozícií. A práve táto neschopnosť býva mnohokrát kameňom úrazu. Výdavky mnohých rodín ďaleko viac presahujú výšku ich príjmov.
Len máloktorá z rodín sa vie orientovať v spleti právnych noriem a dokáže si pomôcť v tejto pre ňu neraz bezvýchodiskovej situácií. Vytvára sa nám tak priestor pre sociálne poradenstvo.

Pod sociálnym poradenstvom môžeme celkom všeobecne rozumieť na osobu (jednotlivca, rodinu, skupinu,...) sa vzťahujúcu sociálnu službu, v ktorej sa sprostredkovávajú špeciálne odborné alebo praktické znalosti, know-how a návody ako konať.

Zákon o sociálnej pomoci, ktorý bol donedávna platný, definoval sociálne poradenstvo nasledovne: „Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možných riešeniach sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci.“ (Zákon č. 195/1998, § 12)

Nový zákon o sociálnych službách rozlišuje:

a, odborné činnosti,

b, obslužné činnosti,

c, ďalšie činnosti. (Zákon č. 448/2008, § 2)

Podľa uvedeného zákona je, okrem iného, odbornou činnosťou sociálne poradenstvo.

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného a špecializovaného sociálneho poradenstva a možno ho vykonávať ambulantnou formou prostredníctvom poradní sociálneho poradenstva zriadených na tento účel a terénnou formou prostredníctvom terénnych programov. (Zákon č. 448/2008, § 19)

Základné sociálne poradenstvo je chápané ako posudzovanie povahy problému jednotlivca, rodiny alebo komunity, následné poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci. Toto poradenstvo by malo byť súčasťou každej sociálnej služby.

Na rozdiel od toho je špecializované sociálne poradenstvo vysvetľované ako zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu problémov jednotlivca, rodiny a komunity a následné poskytnutie konkrétnej odbornej pomoci.
Vychádzajúc z uvedeného nám potom jasne plynie, že rodina by mala prostredníctvom sociálneho poradenstva získať nesmierne množstvo informácii napr. o tom ako:

  • riešiť svoju nepriaznivú či krízovú sociálnu situáciu,
  • si uplatniť právne nároky,
  • sa nakontaktovať na inštitúcie a zariadenia, kde jej bude poskytnutá sociálna pomoc,
  • a iné.

Poradenstvo pre rodiny, ktoré majú problémy s dlhmi, by malo zahŕňať činnosť viacerých odborníkov. Tí by rodinám mali poskytnúť informácie o ich právnych nárokoch. Môžeme teda konštatovať, že na sociálnom poradenstve ako odbornej forme pomoci by sa mali podieľať odborníci z rôznych oblastí. Mali by to byť najmä sociálni pracovníci – poradcovia ale i psychológovia, právnici a ekonómovia. Ich vzájomnou tímovou spoluprácou na multidisciplinárnej úrovni by sa zvýšila efektivita celej poradenskej práce.
Sociálne poradenstvo rodinám v dlhoch môže poskytovať viacero subjektov, podľa novej legislatívy poskytovateľov sociálnych služieb. (Zákon č. 448/2008, § 3) Ich úroveň je ovplyvnená samotnou štruktúrou, ich organizáciou a personálnym zabezpečením. Poskytovatelia sociálnej služby, (v našom prípade sociálneho poradenstva) sa delia na:

a, verejných poskytovateľov,

b, neverejných poskytovateľov.

Vo vzťahu ku klientom, ktorými sú v našom prípade zadlžené rodiny, treba, aby pracoval sociálny poradca najmä s týmito a podobnými cieľmi:

  • aby sa rodiny zbavili dlhov,
  • aby vedeli žiť s peniazmi, ktoré majú k dispozícii, t. j. viedli život primeraný výške ich príjmu a
  • aby si nevytvárali žiadne nové dlhy.

Tieto celkové ciele však môžu byť dosiahnuté len za pomoci čiastkových cieľov. Pretože dlhy niektorých rodín sú také vysoké, môže byť život niektorých z nich už na úrovni životné minima úspechom. Niektoré rodiny však nie sú schopné žiť život bez sústavného robenia nových dlhov. Stávajú sa dlhodobými klientmi sociálneho poradcu.

Z toho vyplývajú aj ďalšie, ako Belardi (1996) uvádza, celospoločenské ciele, z ktorých by sme mohli spomenúť aspoň:

  • schopnosť odborníkov aj z iných profesií rozpoznať potrebu rodiny na poradenstvo v dlhoch,
  • príčiny a následky zadlženia by sa mali stať známymi aj širokej laickej verejnosti, aby sa tak predchádzalo ďalším zbytočným zadlženiam.

Celé sociálne poradenstvo ako profesionálna činnosť by sa mala vyznačovať určitými charakteristickými znakmi. Tie majú za následok to, že sociálne poradenstvo sa výrazne odlišuje od bežného, laického poradenstva, ktorým máme na mysli „radenie si“. Medzi tieto znaky napr. Belardi (1996) radí:

  • profesionalitu,
  • dostupnosť,
  • nezištnosť,
  • možnosť sprostredkovania kontaktov v prípade potreby ďalších foriem pomoci,
  • nezaujatosť.

Zoznam použitej literatúry

BELARDI, N. et al. 1996. Beratung. Eine sozialpädagogische Einfhrüng. Beltz: Weinheim und Basel, 1996.
MALY, A. A. 2002. Tatort Banken. Österreich, Schuldenfalle Europas. Eine Tatsachenverdichtung. Wien: Map Mac, 2002. 158 s. ISBN 3-9051689-0-7
PORUBÄNOVÁ, S. 1995. Podporné možnosti neziskovej inštitúcie ako jedna z alternatív predchádzania a prekonávania rodinnej chudoby. In: Chudoba ako sociálny problém. Teória a prax. Bratislava. 1995.
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Autor: PhDr. Barbora Drexlerová, PhD.
_____________________________________
Príspevok odznel na Medzinárodnej konferencii na tému „Sociálne poradenstvo a supervízia ako prostriedok zvyšovania profesionálnej kompetencie sociálnych pracovníkov“ , ktorá sa konala v dňoch 7.– 8. apríla 2010. Organizátorom konferencie bola Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety n.o