Viacnásobné postihnutie ako sociálny problém

sep 29 2010

Multiple disability as a social problem

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou osôb s viacnásobným postihnutím z hľadiska ich integrácie a komplexnej rehabilitácie v spoločnosti. V príspevku autori opisujú viacnásobné postihnutie ako komplikovaný jav s nutnosťou multidisciplilnárneho prístupu.

Kľúčové slová: viacnásobné postihnutie, hluchoslepota, integrácia, rehabilitácia, špeciálna pedagogika, sociálne služby

Abstract: An article deals with problems of multiple disability handicap persons in light of their integration and complex rehabilitation in the society. Authors of the article describe multiple disability as a complitaced case with necessary of multidicsiplinary access.

Key words: multiple disability, deaf-blindness, integration, rehabilitation, special education, social services

Len zriedkakedy sa znevýhodnenie človeka vyskytuje v ojedinelej forme. K znevýhodneniu mentálnemu, senzorickému, či somatickému sú mnohokrát pripojené aj znevýhodnenia v oblasti komunikácie, sociálnych vzťahov a sociálnej integrácie. Komplexná starostlivosť o ľudí so zdravotným postihnutím si vyžaduje spoluprácu rezortu zdravotníctva, rezortu školstva a rovnako aj rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny pri zachovaní a rešpektovaní kompetencií, ktoré vyplývajú z právnych predpisov jednotlivých rezortov a odborností subjektov, ktorí spoločne participujú na tejto starostlivosti.

Zdravotné postihnutie je definované z viacerých aspektov. Matoušek (2003) charakterizuje zdravotné postihnutie človeka ako postihnutie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu jeho života, hlavne schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy s ľuďmi a schopnosť pracovať. Hlavnými, bežne používanými kategóriami zdravotného postihnutia, sú postihnutie sluchu, postihnutie zraku, poruchy reči/komunikácie, postihnutie mentálne, postihnutie pohybového ústrojenstva, postihnutie duševnou poruchou. U jednotlivého človeka sa môžu vyskytovať v rôznych stupňoch a v rôznych kombináciách.
Na účely zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je občanom so zdravotným postihnutím občan uznaný za invalidného občana alebo občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 %. Strieženec (1996) definuje zdravotné postihnutie ako ujmu spôsobenú telesnou alebo duševnou poruchou alebo ich kombináciou. Nájdeme ale aj mnoho ďalších definícií, ktoré vyplývajú z rôznych nariadení a smerníc, ktoré sa zaoberajú integráciou ľudí so zdravotným postihnutím v spoločnosti.

Budova - Evanjelická spojená škola internátna, ČervenicaBudova - Evanjelická spojená škola internátna, Červenica

Umožniť takýmto osobám využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti. V roku 2007 potvrdilo európske spoločenstvo a členské štáty presvedčenie, že téma postihnutia je otázkou ľudských práv a potrebuje právny základ. Akčný plán pre osoby so zdravotným postihnutím na roky 2006 - 2015. Plán je nástrojom toho, aby sa presadili stratégie a slúži k tomu, aby sa otázky týkajúce sa postihnutia zohľadnili vo všetkých relevantných politických oblastiach. Jeho cieľom je okrem iného integrovať ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti nezávisle od ich povahy, či už psychologických, vzdelávacích, rodinných, kultúrnych, sociálnych, profesionálnych, finančných alebo architektonických (Disability Action Plan; DAP, 2006).
Organizácia spojených národov (OSN) prijala dlhodobú stratégiu na implementáciu Svetového akčného programu týkajúceho sa ľudí s postihnutím. Vedúcou víziou tejto stratégie bol koncept spoločnosti pre všetkých (society for all), ktorý je založený na troch hlavných pilieroch Svetového programu:

  1. Prevencia postihnutia
  2. Rehabilitácia
  3. Rovnosť príležitostí ľudí s postihnutím (Politika EÚ v oblasti ľudských práv ľudí s mentálnym postihnutím a proces rozširovania EÚ, 2003-2004).

Dňa 3. mája 2008 vstúpil do platnosti Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Tento Dohovor siaha nad rámec otázky prístupu k okolitému fyzickému prostrediu a zaoberá sa rozsiahlejšími problémami akými sú rovnosť a odstraňovanie právnych a sociálnych bariér účasti na živote v spoločnosti, sociálne príležitosti, zdravie, vzdelanie, zamestnanie a osobný rozvoj. Dohovor podporuje štandard ľudských práv a ich aplikáciu z „hľadiska postihnutia“, pričom sa po dlhých desaťročiach diskriminácie zasadzuje za rovnocenné občianske postavenie. Táto dohoda vidí postihnutie skôr ako výsledok interakcie medzi neprístupným okolitým prostredím a danou osobou než ako vnútornú vlastnosť daného jednotlivca (Mišová, Stavrovská, Záhorcová, 2009).

Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí. Kým v špeciálnej pedagogike ide hlavne o špeciálnu edukáciu jedincov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, v sociálnej práci ide predovšetkým o zisťovanie a sprostredkovanie riešenia sociálnych pracovných a právnych záležitostí zdravotne znevýhodnených – tzn. sociálnu a pracovnú terapiu. V oboch prípadoch ide o odbornú, špecializovanú prevažne individuálne orientovanú intervenciu s cieľom odstránenia alebo zmiernenia následkov postihnutia tzn. komplexnú rehabilitáciu zdravotne znevýhodnených. Spoločným cieľom oboch odborov je v konečnom dôsledku pomáhať zlepšiť kvalitu života, sociálnu integráciu zdravotne znevýhodnených občanov, upozorňovať verejnosť na ich problémy a snažiť sa hľadať vhodné riešenia týchto problémov.

Viacnásobné postihnutie

Jednou z najzraniteľnejších skupín ľudí so zdravotným postihnutím je skupina osôb so zdravotným postihnutím, ktoré v dôsledku závažnosti a zložitej povahy ich zdravotného poškodenia vyžadujú vysoký stupeň pomoci. Kvalita ich života silne závisí od dostupnosti primeraných a kvalitných služieb, ktoré zodpovedajú potrebám týchto ľudí a ich rodín, aby sa v maximálne možnej miere umožnila ich účasť v spoločnosti, namiesto obdoby služieb poskytovaných všeobecne ľuďom so zdravotným postihnutím. Táto skupina má tendenciu byť najpravdepodobnejšie skupinou žijúcou v inštitucionálnom prostredí alebo v niektorých prípadoch žijúcou so svojou rodinou, môže sa však dostať do izolácie v dôsledku malého alebo žiadneho kontaktu s poskytovaním služieb a s ostatnými členmi spoločnosti. Z týchto dôvodov ľudia z tejto skupiny vyžadujú intenzívne a stále kvalitné služby zamerané na ich špecifické potreby (Akčný plán Rady Európy pre ľudí so zdravotným postihnutím 2006). Ako uvádza Vančová (2001), problematika osôb, u ktorej sa prejavujú príznaky viacerých postihnutí, bola donedávna okrajovou v rámci špeciálnej pedagogiky. Táto oblasť bola podporená aj grantovými výskumnými projektami a v roku 1996 sa etablovala ako samostatná súčasť špeciálnej pedagogiky - pedagogika viacnásobne postihnutých.

Viacnásobné postihnutie charakterizuje Vašek (2003, s. 37) ako „multifaktoriálne, multikazuálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí či narušení. Ich interakciou a vzájomným prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia odlišná od jednoduchého súčtu prítomných postihnutí a narušení. Tento fenomén výrazne podmieňuje individuálne funkcionovanie kompenzačných mechanizmov jedinca“.
Právo na život majú všetci ľudia bez rozdielu. Avšak kvalita života u osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované. Jedným z ukazovateľov vyspelosti krajiny je aj úroveň starostlivosti o týchto ľudí. Viacnásobné postihnutie so svojou heterogénnosťou a variabilitou zasahuje všetky oblasti života osôb s týmto druhom postihnutia. Ide o širokú problematiku, ktorá spôsobuje ťažkosti hneď v niekoľkých oblastiach života súčasne:

  • v rodine s viacnásobne postihnutým dieťaťom,
  • v prístupe ku vzdelaniu a práci (nedostatok špecializovaných zariadení),
  • v trávení voľného času a osobnom živote,
  • v prístupe ku kompenzačným pomôckam,
  • v prístupe k ďalším informáciácm z aktuálnej legislatívy (Zákon č. 447/2008 Z. z.) atď.

HypoterapiaHypoterapia

Hluchoslepota ako sociálny problém

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Niektorí autori vydeľujú hluchoslepou ako určitú špecifickú subkategóriu v rámci ťažkých viacnásobných postihnutí. Ide o jedinečné kombinované postihutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou (Definícia hluchoslepoty, 2009). Ako uvádza Farbancová (2000, s.1): „Pri diagnóze hluchoslepoty aj odborníci podliehajú predstavám, že takto postihnutý človek absolútne nič nevidí a nepočuje, žije v úplnej tme, v absolútnom tichu“ Hluchoslepota však prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta – je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. Limitované schopnosti mu bránia zmysluplne, plnohodnotne komunikovať s prostredím. K zdravotným problémom sa pridružujú aj ďalšie ťažkosti, ktoré bez primeranej starostlivosti a kvalifikovanej pomoci, môžu vyvrcholiť do závažných porúch psychosomatického rozvoja, formovania osobnosti (Farbancová, 2000). Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s týmto závažným druhom postihnutia. V Európskej Únii existuje minimálne 150 000 hluchoslepých ľudí, ktorí reprezentujú jednu zo sociálne najviac vylúčených skupín občanov Európy. Hluchoslepí ľudia sú často izolovaní, neschopní získať prácu alebo dokonca neschopní ísť do obchodov bez pomoci (Hajdeckerová, Šarišská, 2010). Problémom je už samotná komunikácia hluchoslepých. Taktilné vnímanie je v tomto prípade prostriedok komunikácie, či už ide o jednoduchý telesný signál, predmetovú komunikáciu, posunkovú reč alebo prstovú abecedu. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Ak sú u postihnutej osoby zachované zvyšky zraku a sluchu, využívajú sa aj tieto kanály pri komunikácii. Problémom však naďalej ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby, kde je nutná úzka súčinnosť viacerých odborníkov (lekárov, špeciálnych pedagógov, terapeutov, sociálnych pracovníkov pod. ). Podľa charakteru a cieľov aktivít, ktoré sa v nich realizujú možno sústavu inštitúcií členiť na poradenské, edukačné, rehabilitačné, liečebné, sociálno-právnej ochrany, reedukačné (Vašek, 2003).

V Zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa po prvýkrát objavuje v systéme sociálnych služeb na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia aj špecializované zariadenie, kde sa poskytuje sociálna služba fyzickéj osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickéj osoby a má zdravotné postihnutie. Okrem iných druhov postihnutí sa tu po prvýkrát spomína aj hluchoslepota (Zákon č. 448/2008 Z. z.).

Reálna situácia je však taká, že na Slovensku existuje len jediná špeciálna škola, ktorá poskytuje vzdelávanie žiakom s týmto druhom postihnutia. Ide o školu v Červenici pri Prešove. Ako uvádza Farbancová (2002), v dejinách špeciálnej pedagogiky na Slovensku až do roku 1991 chýba zdroj informácií dokumentujúcich starostlivosť o hluchoslepých ľudí. Evanjelickú pomocnú školu internátnu pre hluchoslepé deti zriadila evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku a v roku 1992 ju Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zaradilo do siete špeciálnych. Ide o jedinú školu svojho druhu a zamerania v Slovenskej republike poskytujúcu výchovu a vzdelávanie deťom s najzávažnejším zdravotným handicapom, ktoré sa v minulosti považovali za nevzdelávateľné.

HydroterapiaHydroterapia

Pre dospelých hluchoslepých je na Slovensku len jediné špecializované zariadenie – Maják, v Zdobe pri Košiciach. Toto zariadenie začalo svoju činnosť v roku 2007. Škola v Červenci má v súčasnosti 23 žiakov. Od septembra tohoto roku škola zmenila názov na Evanjelická spojená škola internátna, ktorej súčasťou sú špeciálna materská škola (5 detí s kombinovaným postihnutím), špeciálna základná škola (12 detí, z toho 3 s totálnou hluchoslepotou, ostatné s duálnym postihnutím, tzn. zbytky zraku alebo sluchu) a praktická škola, kde je v súčasnosti 6 mladých ľudí nad 18 rokov. V praktickej škole sa žiaci môžu vzdeláva ďalšie 3 roky a zaškoliť v odboroch: Príprava jedál a pokrmov, Stavebníctvo (pomocné práce), Záhradníctvo (pomocné práce), Košíkárstvo (pomocné práce), Ošetrovanie. Po ukončení získa žiak vysvedčenie o absolvovaní praktickej školy a zaškolenie v jednom z týchto odborov. Zámerom je pripraviť žiakov v rámci ich možností na ďalší život, poskytnúť im možnosť nadobudnutia zručností v tej oblasti, ktorá im to umožňuje. Škola má v súčasnosti 27 zamestnancov. Žiaci sú vzdelávaní podľa individuálneho výchovno–vzdelávacieho plánu.

Obsah výchovy a vzdelávania pozostáva z týchto oblastí (Farbancová, 2000):

  1. Rozvoj hrubej a jemnej motoriky
  2. Kognitívny rozvoj
  3. Rozvíjanie komunikácie a reči
  4. Pracovná výchova
  5. Rozvoj orientácie, mobility a percepčných schopností
  6. Sociálny a emocionálny rozvoj.

Včasnou intervenciou je možné aj u týchto žiakov dosiahnuť pozitívne zmeny v úrovni ich výchovy a vzdelania. Nevyhnutný je individuálny prístup a komplexná odborná starostlivosť. Špeciálny pedagóg pracujúci s takýmito deťmi musí často vynaložiť maximálne úsilie na dosiahnutie minimálnych úspechov. Okrem odbornosti musí disponovať aj ďalšími osobnostnými predpokladmi, ktoré sú pri práci s takýmito deťmi nevyhnutné. Legislatíva v školstve je nastavená smerom, ktorý rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa (§ 6 Vyhlášky č. 322/2008 Z. z.). Nie všetky školy si však môžu z finančných, organizačných, či iných dôvodov dovoliť asistenta do každej triedy, kde je potrebný. Reforma školstva spôsobila, že od 1. septembra 2009 vstúpil podľa Zákona č. 245/2008 Z. z. (o výchove a vzdelávaní) do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzelávanie (praktická škola).

ErgoterapiaErgoterapia

Legislatívne vymedzenie a kvalita života osôb s viacnásobným postihnutím

Občania s ťažkým zdravotným postihnutím sú neoddeliteľnou súčasťou každej spoločnosti. To, ako sa do tejto spoločnosti začlenia, závisí nielen o nej a od ich zdravotného postihnutia, od toho, ako dokážu v živote prekonávať obmedzenia, ktoré im z postihnutia vyplývajú. Platí však nepísané pravidlo, že vyspelosť krajiny možno posudzovať aj podľa kvality starostlivosti a prístupu k postihnutým občanom. V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Jeho cieľom je podporovať sociálne začlenenie občanov a uspokojovať sociálne potreby ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii (Zákon č. 448/2008 Z. z.).

Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti a jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti. S cieľom zvýšiť objektivitu posudzovania znevýhodnení a poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu, právna úprava vymedzuje odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzácie a osobitne upravuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, ustanovuje podmienky poskytovania nového peňažného príspevku určeného na kúpu zdvíhacieho zariadenia a peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla. Zavádza kategorizáciu pomôcok a poskytovanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky na základe taxatívne vymedzeného zoznamu pomôcok, ako aj zoznamu stavebných prác, materiálov a zariadení na účely peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, čo zvyšuje objektivitu poskytovania tejto formy pomoci (Zákon č. 447/2008 Z. z.).

Kvalita života osôb, ktoré sú v dôsledku svojho viacnásobného postihnutia odkázané na celoživotnú starostlivosť je v konečnom dôsledku závislá od kvality a komplexnosti služieb, ktoré sú im poskytované. Viacerí odborníci z oblasti sociálnej, zdravotníckej aj spoločenskej upozorňujú na skutočnosť, že pre resocializáciu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je dôležité skúmať, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím definovaní. Ide o to, či sú definovaní cez ich postihnutie – v zmysle toho, čo nedokážu – (disabilities), alebo cez ich schopnosti a zručnosti – (abilities). Aj keď reálne nie je možná úplná inklúzia týchto ťažko viacnásobne postihnutých osôb do bežného spoločenského života, veľmi dôležitá je zmena v prístupe a postojom k týmto ľuďom zo strany spoločnosti.

Ukazovateľom integrácie zdravotne znevýhodnených ľudí do spoločnosti je zabezpečiť im vhodné a pre nich primerané bývanie, prácu, trávenie voľného času, sebaobhajovanie. Špecializované zrariadenie pre hluchoslepých doseplých Maják v Zdobe pri Košiciach poskytuje celoročnú a nepretržitú starostlivosť podľa individuálnych rozvojových plánov, sociálne poradenstvo a sociálne služby. Hlavným cieľom je zabezpečenie dôstojného života vo všetkých oblastiach života hluchoslepého človeka. Medzi špecifické ciele patrí bývanie, ktoré rešpektuje individuálne potreby klienta, komunikácia primeraná úrovni každého jednotlivca, rozvoj podľa individuálnych plánov klienta (sociálny a emocionálny rozvoj, kognitívny rozvoj, fyzický rozvoj, priestorová orientácia, nadobúdanie a upevňovanie zručností pre každodenný život), poskytovanie sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva a sociálnych služieb pre cieľové skupiny v oblasti hluchoslepoty, vytvorenie možností pre individuálnu prácu, starostlivosť a vzdelávacie programy zamerané na rozvoj ich osobnostného potenciálu, analyzovanie možností a pracovných zručností postihnutých občanov, vyhľadávanie možností pracovných aktivít pre konkrétnych klientov v okolí zariadenia i mimo neho, kontaktovať zamestnávateľov s cieľom prezentovať pracovný potenciál hluchoslepých a viacnásobne postihnutých (Hajdeckerová, Šarišská, 2010).

Práca napĺňa život ľudí, dáva zmysel ich bytiu. Pri práci človek zažíva pozitívne emócie, učí ľudí komunikácii, schopnosti rešpektovať iných. U viacnásobne postihnutých je práca súčasťou liečebného, výchovného alebo podporného programu. Ide tu o pracovnú terapiu (ergoterapiu), terapiu umením (arteterapiu), ktoré sa využívajú ako jedna z foriem komplexnej starostlivosti a pôsobia tak na rozvoj motorických a komunikačných zručností, ako aj na sebarealizáciu viacnásobne postihnutého človeka, zmysluplné trávenie času a rozvoj spolupráce s inými. Trávenie voľného času u týchto osôb záleží od prostredia, organizácie a podmienok, ktoré sú vytvorené na to, aby sa jednotlivé aktivity mohli realizovať. Využívajú sa rôzne podporné terapie (canisterapia, hipoterapia, hydroterapia), rehabilitačno-relaxačné pobyty pre viacnásobne postihnuté deti a ich rodiny, ktoré prispievajú k pozitívnym zážitkom, socializácii a komplexnej rehabilitácii ľudí s viacnásobným postihnutím. Aj keď sa niekedy môže zdať, že ide o málo, práve pozitívny zážitok, zmena prostredia a kontakt s inými ľuďmi, môže znamenať v kvalite života týchto ľudí veľmi veľa.

CanisterapiaCanisterapia

Komplexná rehabilitácia osôb s viacnásobným postihnutím

V špeciálnej pedagogike sa pod pojmom komplexná rehabilitácia rozumie súhrn aktivít multidisciplinárneho charakteru, zameraný na predchádzanie, zmiernenie alebo odstraňovanie nepriaznivých dôsledkov postihnutia (defektu) alebo narušenia, a to najmä v prospech optimálnej socializácie. Ide o vzájomne zladený a nadväzný, v plánovom slede alebo súčasne uskutočňovaný rad činností všetkých zúčastnených odborníkov v záujme socializácie jedinca so špeciálnymi edukačnými potrebami. Z uvedeného vyplýva, že komplexná rehabilitácia je funkciou súčinnosti komponentov akými sú: liečebná, výchovná, sociálna, pracovná rehabilitácia (Vašek, 2003). Možno súhlasiť s Novosadom (2000), ktorý uvádza, že: „Pri ucelenej rehabilitácii ide o previazané a tímové využívanie aplikovaných metód z oblasti lekárstva, sociálnej práce, výchovy, vzdelávania a profesionálnej prípravy i podporovaného pracovného uplatnenia k adaptácii jedinca na odlišné, neštandardné či sťažené životné podmienky a k získaniu alebo znovuzískaniu a upevneniu najvyššej možnej samostatnosti a primeranej funkčnosti schopnosti“. K ucelenej rehabilitácii okrem liečebnej, pedagogickej, pracovnej a sociálnej rehabilitácie zahŕňa aj psychologickú a voľnočasovú rehabilitáciu.

Cieľom etapy sociálnej rehabilitácie je odstrániť alebo aspoň zmierniť následky sociálnych problémov (Tokárová a kol., 2007). Za odborného zamestnanca na účely poskytovania sociálnej služby sa považuje najmä sociálny pracovník, vychovávateľ, pracovný terapeut, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, psychológ, opatrovateľ, fyzioterapeut, asistent liečebnej výživy, sestra poskytujúca odborné ošetrovateľské úkony alebo inštruktor sociálnej rehabilitácie. Sociálna rehabilitácia podľa § 21 zákona o sociálnych službách č. 448/2008 Z.z. je „odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách “.

Pri sociálnej rehabilitácii hluchoslepých osôb je dôležité urobiť diagnostiku a zhodnotiť úroveň vedomostí, zručností a návykov v oblasti – percepčnej, v priestorovej orientácii, mobilite, sociálnej, emocionálnej, komunikačnej, kognitívnej, motorickej oblasti a aká je úroveň zručností pre každodenný život. Medzi ďalšie nástroje a formy sociálnej rehabilitácie patrí aj biblioterapia, dramatoterapia, bazálna stimulácia – somatická, vestibulárna, taktilno-haptická stimulácia, liečebná telesná výchova – rehabilitácia – individuálne cvičenia, hydroterapia, krízová intervencia - autoagresia klienta (preventívne pôsobenie, včasné rozpoznanie signálov, eliminácia už existujúcich prejavov). (Hajdeckerová, Šarišská, 2010).

Na Slovensku sa už začiatkom 90-tych rokov začali na niektorých miestach budovať centrá včasnej starostlivosti. Ich základnou ideou je fakt, že podpora a včasná stimulácia by mali začať čo najskôr, už v pôrodnici, ak je to možné vzhľadom k diagnóze. Čím skôr sa podchytia zmeny vo vývine (diagnostika), tým sa môže skôr začať a terapeutickým programom. Včasná liečba je predpokladom prinavrátenia zmenenej funkcie alebo aspoň zníženia stupňa postihnutia. Významnou súčasťou práce s klientom na tejto úrovni je sociálna terapia, rodinná terapia a skupinová terapia. Internými pracovníkmi sú sociálni pracovníci, liečební pedagógovia, psychológovia, externými spolupracovníkmi, ktorí zaručujú komplexnosť poradenských služieb sú napr. lekári, právnici a rôzni iní špecialisti (Šustrová, 2008).

Ako uvádza Farbancová (2000), aj v kontexte ranej pomoci hluchoslepým deťom sa popri ekonomických ťažkostiach problémom javí časový faktor. V zahraničí táto odborná pomoc nastupuje hneď po narodení dieťaťa s kombinovaným zmyslovým postihnutím. U nás však zatiaľ taká pružnost absentuje. Príčinou oneskoreného nástupu odborníkov býva neraz izolacionizmus rodičov postihnutého dieťaťa, ktorí sa ťažko vyrovnávajú s drsnou realitou a zvolia nič neriešiacu uzavretosť v domácom prostredí.

Z nasledujúceho je zrejmé, že práve v tejto oblasti, sa vytvára priestor pre sociálnu prácu, odborné sociálne poradenstvo a sociálne služby pre rodinu s viacnásobne postihnutým dieťaťom. Služby, ktoré podporujú rodinu s postihnutým dieťaťom sú najmä (Matoušek, 2005):

  • depistážna činnosť – teda vyhľadávanie rodín s postihnutým dieťaťom,
  • poradenstvo – zamerané na to, ako čo najlepšie rozvíjať schopnosti dieťaťa, ale tiež na to, aké služby sú dostupné, na aké dávky majú rodičia nárok a pod.
  • psychologické poradenstvo – pretože rodina musí zvládať záťažové situácie.

Koordinačná úloha sociálneho pracovníka pri včasnej starostlivosti o dieťa s viacnásobným znevýhodnením by mala byť súčasťou komplexnej intervencie odborníkov. Ako uzatvára Matoušek (2005), sociálna práca so zdravotne postihnutými sa musí vyhnúť riziku prijímania takých lekárskych koncepcií, ktoré implikujú, že zdravotne znevýhodnení sú „sociálne mŕtvi“. Záujem, kedysi založený na charite, či ľútosti je treba prikloniť k obhajovaniu práv. V praxi to znamená reflektovať individuálne, kultúrne, štrukturálne i fyzické prekážky brániace ľuďom s postihnutím v spoločenskom uplatnení. Sociálna práca so zdravotne znevýhodnenými musí využívať princíp partnerstva a hendikep vnímať viac ako sociálne než fyzické znevýhodnenie. Zdravotne postihnutým nesmie byť odopieraná pomoc, ktorú potrebujú, len tak bude dosiahnuteľný ideál skutočnej inklúzie.

Záver

Riešením sociálnej problematiky osôb s viacnásobným postihnutím by bolo vybudovanie systému komplexnej starostlivosti, prepojením lekárskej, výchovnej, sociálnej, pracovnej, psychologickej a voľno-časovej starostlivosti pod dohľadom odborníkov zo všetkých týchto oblastí. Táto rehabilitácia sa deje v rôznych inštitúciách (napr. v zdravotníckych zariadeniach, domovoch sociálnych služieb, špeciálnych školách) pri práci, v rodine a v posledných rokoch stále viac v rámci neštátnych neziskových organizácií (občianske združenia a iné prospešné spoločnosti). Za úvahu by stálo vytvoriť, legislatívne vymedziť a finančne dotovať komplex zariadení pre osoby s viacnásobným postihnutím, kde by sa im poskytovala celoživotná starostlivosť, ale zároveň by sa im v čo najväčšej možnej miere umožňoval prístup – integrácia do spoločnosti. Starostlivosť o týchto ľudí by nemala byť v prevažnej miere starostlivosťou cirkvi a neštátnych organizácií. Je nutné vytvárať ďalšie – štátne zariadenia takéhoto druhu na Slovensku. Podporené a včasne zachytené by mali byť aj rodiny s viacnásobne postihnutým dieťaťom, ktoré okrem špecializovaného poradenstva potrebujú v mnohých prípadoch aj psychickú a duchovnú pomoc. Ako uzatvára Farbancová (2000), práve tu chýba kvalifikovanejší a erudovanější prístup odborníkov (pediatrov, sociálnych pracovníkov, psychológov), ktorí nie vždy dokážu rodičov informovať o dostupných možnostiach, formách výchovy, vzdelávania, sociálnej rehabilitácie detí s viacnásobným postihnutím, preto sa premešká rozhodujúca vývinová fáza osobnosti dieťaťa do šiestich rokov jeho veku.

Rôzne kultúrno-spoločenské aktivity a projekty, ktoré podporujú týchto ľudí, by mali apelovať na to, aby sa kvalita života osôb s viacnásobným postihnutím v budúcnosti naozaj zlepšila. Možno len súhlasiť s vyjadrením Jankovského (2001), ktorý hovorí, že: „človek, ako spoločenská bytosť, je v rámci ľudskej spoločnosti humanizovaný a socializovaný. To tiež platí o človeku s postihnutím. Veľmi teda záleží na jeho spoločenskom postavení, na role, ktorú v spoločnosti plní, na tom, ako je spoločnosťou prijímaný. Ak má byť tento vzťah vyvážený, je úlohou rehabilitácie, aby bol človek s postihnutím schopný jednak prijať svoje postihnutie, chorobu, či znevýhodnenie a v maximálne možnej miere sa integrovať do spoločnosti. Tým je zachovaná optimálna kvalita jeho života, čo vedie k jeho životnej spokojnosti (sociálnemu komfortu)“.

Autori: PhDr. Alena KOLLAROVÁ, PaedDr. Miloš KOLLÁR

Použité fotografie: Evanjelická spojená škola internátna, http://www.eszscervenica.sk

Použitá literatúra

Akčný plán Rady Európy pre ľudí so zdravotným postihnutim na roky 2006-2015. (Disability Action Plan; DAP). 2006. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR [online] [cit. 2010-08-19] Dostupné na: http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=15213

Delarácia práv ľudí s mentálnym postihnutím. OSN [online] [cit. 2010-08-16] Dostupné na: http://www.inclusion-europe.org/Justice/UN_Conventions_SK.pdf

FARBANCOVÁ, M. 2000. Evanjelická pomocná škola internátna pre hluchoslepých v Červenici – referát. Svit: seminár Rámcový prístup pri odstraňovaní informačných bariér a rozvoj informačných služieb pre zrakovo postihnutých 7. – 8. 11. 2000

HAJDECKEROVÁ, H., ŠARIŠSKÁ, J. 2010. Hluchoslepota. [online] [cit. 2010-09-11] Dostupné na:http://www.nrozp.sk/index.php/soc-rehabilitacia/hluchoslepota/93-hluchoslepota

Hluchoslepota – klasifikácia, definícia, príčiny. 2009 [online] [cit. 2010-03-04] Dostupné na: http://www.lorm.cz/download/HMN/obsahCD/hluchoslepota.html

JANKOVSKÝ, J. 2001. Ucelená rehabilitace dětí s tělesným a kombinovaným postižením. Praha: TRITON. 2001, 146 s. ISBN 80-7254-192-7

MATOUŠEK, O. 2003. Slovník sociální práce. Praha: Portál. 2003. 287 s. ISBN 80-7178-549-0

MATOUŠEK, O., KOLÁČKOVÁ J., KODYMOVÁ P. 2005. Sociální práce v praxi. 1. vyd. Praha: Portál. 2005. 351 s. ISBN 80-7367-002-X

MIŠOVÁ, I., STAVROVSKÁ, Z, ZÁHORCOVÁ, V. 2009. Dohovor OSN o právach osob so zdravotním postihnutím.Bratislava: ZPMP v SR. 2009. ISBN 978-80-89344-02-4

NOVOSAD, Libor.1997. Některé aspekty socializace lidí se zdravotním postižením. Kapitoly ze sociologie handicapu. Liberec: Technická univerzita. 1997. ISBN 80-7083-563-X

Politika EÚ v oblasti ľudských práv ľudí s mentálnym postihnutím a proces rozširovania EÚ. [online] [cit. 2010-03-04] Dostupné na: http://www.rojko.sk/files/studovna/Array26.pdf

STRIEŽENEC, Štefan.1996. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava: Sapientia. 1996. 255 s. ISBN 80-967-589-0-X

ŠUSTROVÁ, Mária. 2008. Sociálna práca v prospech ľudí s mentálnym postihnutím. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. 2008

TOKÁROVÁ, Anna a kol. 2007. Sociálna práca – Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce. Prešov: Akcent print. 2007. 572 s. ISBN 978-80-969419-8-8

VANČOVÁ, Alica. 2001. Edukácia viacnásobne postihnutých. Bratislava: Sapientia, 2001. ISBN 80-967180-7-X

VAŠEK, Štefan. 2003. Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapienta. 2003. 210 s. ISBN 80-968797-0-7

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Vyhláška č. 322/2008 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o špeciálnych školách.


Zväčšiť mapu