Implementácia spoločenskej zodpovednosti podnikov v strategickom riadení farmaceutických firiem

nov 7 2017

Implementing corporate social responsibility in a strategic management of pharmaceutical firms

Abstrakt: Príspevok sa zameriava na návrh dizajnu výskumu, ktorý by sa dal následne realizovať v akomkoľvek odvetví, pričom ide o stanovenie kľúčových aspektov zodpovednosti prítomných v základných strategických dokumentoch ako sú vízia, poslanie alebo podnikové hodnoty. Týmto postupom by sme mohli pristúpiť aj ku komparácii získaných výsledkov s inými odvetviami, resp. stanoviť mieru strategickej zhody prakticky realizovaných aktivít spoločenskej zodpovednosti s kmeňovým podnikaním. Rovnako ako v prípade podnikovej stratégie je aj pri CSR dôležitá kontinuita, ktorá môže prispieť k vnímanej miere úprimnosti zo strany vybraných záujmových skupín.,
Kľúčové slová: Spoločenská zodpovednosť podnikov (CSR), farmaceutický priemysel, strategické riadenie, obsahová analýza

Abstract: The article deals with the design of a research, which we will subsequently conducti any economic sector. It focuses on key aspects of responsibility which can be identified in basic strategic documents, such as company mission, vision and corporate values. The procedure can be used for comparison with other sectors in economy, or it can be used to determine the level of a strategic match between the CSR activities and the core business. As with corporate strategy, continuity is of a high importance for a CSR strategy as it can contribute to the perception of honesty by selected interest groups.
Keywords: Corporate social responsibility (CSR), pharmaceutical industry, strategic management, content analysis

Úvod

Farmaceutický priemysel je špecifický z viacerých dôvodov. Na jednej strane je obdivovaný za to, že prispieva k zlepšovaniu zdravia ľudí, no na druhej strane je veľmi často kritizovaný (Nussbaum, 2009), a to z viacerých dôvodov. Často sa poukazuje na jeho nekalé praktiky, podporovanie ľudí v nadmernom užívaní liekov a pod. V porovnaní s inými odvetviami priemyslu patrí z hľadiska svojej dynamiky k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim odborom vôbec. Odhadom môžeme stanoviť hodnotu celosvetovej produkcie vo farmaceutickom priemysle na 300 mld. USD (World Health Organization, 2016). V porovnaní s inými oblasťami v národnom hospodárstve je zrejmé, že existuje celý rad odlišností, ktoré ho robia výnimočným.

Koncept spoločenskej zodpovednosti podnikov patrí medzi staršie koncepty, pričom jeho moderná éra rozvoja začína v období päťdesiatych rokov. Aj napriek tomu sa farmaceutický priemysel začal zaoberať myšlienkou implementovať do svojho riadenia princípy zodpovednosti len nedávno. Ich počet však neustále narastá pričom sa podniky orientujú najmä na oblasti reportovania o zodpovednosti a udržateľnosti (Esteban, 2008). V porovnaní s inými odvetviami je farmaceutický priemysel často stigmatizovaný v dôsledku charakteru svojho podnikania a výroby. Úlohou vhodne aplikovaného CSR je zabezpečiť legitimitu a širšiu podporu zo strany dôležitých záujmových skupín (Hillenbrand, Money, Ghobadian, 2013). Spolu aj s ostatnými podobne stigmatizovanými odvetviami spoločne spadajú do skupiny tzv. Hriešnikov, a to aj napriek tomu, že svojou produkciou priamo prispievajú k zlepšovaniu zdravotného stavu ľudí (Grougiou, Dedoulis, Leventis, 2016). Často sa nazýva aj ako citlivé odvetvie, (Kašparová, Kunz, 2013) resp. stigmatizovaný sektor (Vegne, 2012). Dôvodov prečo sú niektoré odvetvia vnímané a priori ako nezodpovedné je viacero. Často je to práve konflikt medzi tým, čo firmy deklarujú, že robia a skutočnosťou. Je to rozpor medzi úmyslom a skutočnosťou. Takéto aktivity sú následne hodnotené ako neúprimné, čo býva často aj cieľom realizovaných výskumov(Countess of Frederiksborg, Fort, 2014; Nussbaum, 2009). Okrem oblasti etiky sa výskumy venujú aj analýze spotrebiteľského vnímania a analýze postojov spotrebiteľov k zodpovedným aktivitám farmaceutických firiem (Wang, 2011). Deklarovaná miera úprimnosti je však sporná nakoľko firmy pracujú CSR ako s aktívnym nástrojom ovplyvňovania svojho dobrého mena (Cheah, Chan, Chieng, 2007; Stone, Grantham, Vieira, 2009; Leisinger, 2005). Bezpochyby, pokiaľ je implementácia CSR realizovaná v súlade s dlhodobým smerovaním podniku, môže prispieť k tvorbe udržateľnej konkurenčnej výhody, a to aj v citlivom farmaceutickom priemysle (Droppert, Bennett, 2015). Nezvládnutie komunikácie naopak môže viesť k vážnym problémom, ktoré sa prejavia v strate dôvery a reputácie firmy (Countess of Frederiksborg, Fort, 2014).

Definovanie spoločenskej zodpovednosti podnikov

Najväčším problémom celého konceptu CSR je neschopnosť odborníkov z akademického prostredia a ľudí z praxe artikulovať všeobecne platnú definíciu. V literatúre sa môžeme stretnúť s množstvom definícií, ktorých platnosť je obmedzená v čase, priestore alebo závisí do veľkej miery od toho aká záujmová skupina ju formuluje (Džupina, 2013). Viacero autorov sa snažilo analyzovať v súčasnosti platné charakteristiky CSR. Z dostupných vedeckých článkov vieme, že existuje minimálne 37 platných definícií, ktoré popisujú príslušné dimenzie zodpovednosti (Dahlsrud, 2008). Dôvodom je, že existujú rôzne podoby a nástroje zodpovedného správania firiem, ktoré vplývajú na súčasné podnikateľské modely. Moderná éra CSR sa datuje do päťdesiatych rokov minulého storočia (Carroll, 1999), kedy H. R. Bowen ponúkol prvú, doteraz platnú definíciu spoločenskej zodpovednosti podnikov a hovorí o nej ako o záväzku podnikateľa „sledovať a dodržiavať také politiky, robiť také rozhodnutia alebo realizovať také činnosti, ktoré sú v súlade s cieľmi a hodnotami celej spoločnosti“ (Bowen, 2013, s. 6). Neskôr, v dvadsiatom storočí Carroll (1979) definoval CSR ako ekonomické, právne, etické a diskrétne očakávania, ktoré má spoločnosť smerom k organizáciám v danom čase, a sformuloval štvorstupňový model spoločenskej zodpovednosti podnikov. Tieto typy zodpovednosti sú typické priamo pre manažérov, ktorí aktivity v podnikoch vykonávajú (Wood, 1991). Samotní manažéri, resp. podnikatelia sú tak v prenesenom význame nositeľmi zodpovednosti firiem pretože sú to oni, ktorí formujú a neskôr ovplyvňujú podnikové hodnoty. Z predchádzajúcich definícií vyplynulo, že organizácie a firmy majú záväzok k potrebám a cieľom spoločnosti, ktoré idú nad rámec ekonomických potrieb a cieľov (Waldman a kol., 2006).

Počas ďalšieho obdobia vývoja koncepcie CSR boli formulované nové pojmy. Sethi (1975) začal rozlišovať medzi viacerými pojmami. Vo svojich prácach sa zaoberal korporátnym správaním, ktoré nazval sociálny záväzok, spoločenskou zodpovednosťou a spoločenskou citlivosťou. V roku 1984 predstavil Freeman (1984) svoju novú teóriu záujmových skupín, ktorá priniesla úplne nový pohľad do celého systému podnikového riadenia, a rovnako aj do systému CSR. Záujmové skupiny (Freeman, 1984) vytvárajú novú dimenziu CSR, pretože príslušníci záujmových skupín aktívne zasahujú do implementácie CSR vo firmách. Súčasné koncepty doplnili CSR o nový rozmer udržateľnosti, ktorý sa zvykne označovať ako tri piliere (udržateľnosti) (Elkington, 1999). Základnými dimenziami CSR sa tak stali dobrovoľnosť, záväzok, ekonomická, sociálna a environmentálna zodpovednosť (Džupina, 2012; Džupina, Mišún, 2014). Komplexnú definíciu ponúkol Vogel (2005, s. 2), ktorý CSR definuje ako „praktiky, ktoré zlepšujú pracovné podmienky a benefity celej spoločnosti nad rámec toho, čo má firma podľa zákona povinnosť robiť.“

Strategic corporate social responsibility

Nie všetky činnosti, ktoré podniky v oblasti spoločenskej zodpovednosti vykonávajú majú v konečnom dôsledku aj reálny pozitívny efekt na výkonnosť podniku. Vo veľkej miere to závisí na tom akým spôsobom sú tieto činnosti vnímané a hodnotené cieľovými recipientami.

Nie všetky aktivity sú hodnotené rovnako. Filantropia a dobrovoľníctvo v akejkoľvek podobe nebýva vždy vnímané pozitívne, ale vytvára skôr pochybnosti o tom, či sú takéto činnosti myslené úprimne (Countess of Frederiksborg & Fort, 2014) a pravdivo. Spoločnosti by sa preto mali zameriavať na formy zodpovednosti, ktoré vyžadujú vyššiu mieru manažérskej zaangažovanosti, vyššiu mieru know-how alebo manažérskeho úsilia. CSR by v tejto podobe malo nadobudnúť strategickú povahu zakomponovaním princípov zodpovednosti priamo do vízie, poslania a podnikových hodnôt, ktoré vytvárajú adekvátny predpoklad ich transferu do vyšších a nižších podnikových cieľov (Slávik,2005). V rovnakom roku ako Carroll publikoval svoj prvý model CSR, I. Ansoff (1979) analyzoval sociálnu dimenziu strategického riadenia, pričom navrhol, aby podniková stratégia ladila s externým prostredím podniku preto, aby sa tak vytvorila akási implicitná legitimita podnikania, resp. ako to neskôr nazvali Porter a Kramer (2002, 2006) právo podnikať. V tejto podobe má CSR veľmi blízko k podnikovej filozofii pretože predstavuje súbor princípov, ktorými sa podnik riadi a akými sa riadia aj činnosti vo vnútri podniku. V tomto ohľade sme v súčasnosti svedkami toho, že firmy v celom procese riadenia musia zvažovať svoj vplyv na spoločenské ciele (Hillman, Keim, 2001; Halme, Roome, Dobers, 2009), čo vedie k aktívnej zaangažovanosti v CSR. Podnikateľské subjekty už nie sú pasívnymi príjmateľmi toho, čo od nich okolie očakáva, ale naopak, samé vyhľadávajú príležitosti zapojenia sa do riešenia spoločenských výziev. Vízia a poslanie presne artikulujú základné podnikové smerovanie a dôvody existencie podniku, čím dotvárajú základ podnikovej filozofie (Volberda, a kol., 2011). Okrem toho obsahujú základné podnikové hodnoty a pozitívne tak vplývajú na formulované podnikové ciele a podnikové stratégie (David, 2011). Ak teda vízia a poslanie obsahuje náznaky CSR, je to predpoklad uplatňovania princípov zodpovednosti v celom podnikovom riadení, čo sa prejaví v reálnych činnostiach podniku.

Výberový súbor a použité metódy

Základný výberový súbor vznikol zo zoznamu farmaceutických firiem registrovaných na Slovensku. Väčšinou sa jednalo o pobočky zahraničných nadnárodných spoločností, pretože sme predpokladali u týchto firiem vysokú pravdepodobnosť toho, že budú disponovať funkčnými internetovými stránkami, kde budeme schopní identifikovať základné strategické dokumenty a následne ich podrobiť dôkladnej analýze. Do výberového súboru sme zahrnuli všetkých 101 podnikov, čím sme boli schopní pokryť celé farmaceutické odvetvie v Slovenskej republike. Metódy využité vo výskume budú pozostávali z viacerých krokov. Prvý krok je založený na našom predchádzajúcom výskume, v ktorom sa nám podarilo identifikovať viacero definícií týkajúcich sa CSR od obdobia päťdesiatych rokov až po súčasnosť (Džupina, 2012). Prehľad literatúry a z nej vyplývajúc definície pochádzali najmä z časopiseckých zdrojov odborných a vedeckých štúdií registrovaných v databázach WoS, Scopus alebo ScienceDirect. Spolu sme analyzovali viac ako 50 platných definícií súvisiacich nie len so samotným konceptom spoločenskej zodpovednosti podnikov, ale aj s blízkymi a príbuznými pojmami (podniková sociálna výkonnosť, podniková spoločenská citlivosť, udržateľný rozvoj a pod. Definície kopírovali aktuálne poznatky z predmetnej oblasti, a teda pochádzali najmä z amerického, európskeho a ázijského prostredia, kde sa spoločenskej zodpovednosti stále venuje primeraná pozornosť. Následne sme boli schopní v definíciách identifikovať základné piliere spoločenskej zodpovednosti podnikov, tak ako je to zobrazené v tabuľke 1.

V budúcnosti plánujeme zozbieranie všetkých podnikových poslaní, vízií alebo podnikových hodnôt priamo z internetových stránok alebo z dostupných výročných správ výskumného súboru. Následne sa pokúsime o formuláciu parciálnych problémov, a to napríklad skutočnosti, či analyzované farmaceutické firmy zostavujú okrem výročných správ aj čoraz populárnejšie správy o zodpovednosti, resp. udržateľnosti. Ďalším krokom je aplikovanie obsahovej analýzy s otvorenou kódovacou schémou (tabuľka 2), prostredníctvom ktorej ľahko identifikujme vopred stanovené piliere a dimenzie zodpovednosti v podnikových poslaniach, víziách alebo podnikových hodnotách. Podobný postup bol použitý viacerými autormi (Rafaeli, Sudweeks, 1997; Bartkus, Glassman, McAfee, 2004), ktorými sme sa nechali vo svojom výskume inšpirovať. Z hľadiska nášho výskumného problému je použitie obsahovej analýzy vhodnou metódou pretože je to metóda zameraná práve na analýzu a vyhodnotenie písaného textu (Weber, 1990).

Tabuľka 1: Piliere a dimenzie spoločenskej zodpovednosti podnikov

Zdroj: Džupina, 2012

5. Výsledky a diskusia

Sme si vedomí, že predložený postup nepredstavuje konečnú podobu návrhu realizovaného výskumu a bude ho potrebné modifikovať v závislosti od konkrétneho výskumného problému. Aj napriek tomu už môžeme pomenovať aspoň základné obmedzenia, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť nami získané výsledky. Prvým problémom je skutočnosť, že informácie obsiahnuté v podnikových víziách, poslaniach, podnikových hodnotách alebo strategických zámeroch môžu byť len obyčajnými slovami vzdialenými od skutočných aktivít. Pre zvýšenie výpovednej hodnoty výsledkov výskumu bude treba doplniť popisované dimenzie o váhy, ktoré by vychádzali z rôznych pohľadov záujmových skupín na ich dôležitosť. Predložený návrh výskumu ráta len s troma záujmovými skupinami, čo by sa v budúcnosti mohlo rozšíriť o ďalšie v závislosti od charakteru daného odvetvia a ich dôležitosti preň. Aj napriek tomu, že priame zakomponovanie princípov zodpovedného správania do kľúčových oblasti podnikového riadenia (vízia, poslanie atď.) znamená skutočnú zaangažovanosť do riešenia celospoločenských výziev, stále môže ísť len o predstieraný alebo falošný záujem, čo ale nie je možné úplne eliminovať. Predpokladáme, že prostredníctvom prezentovanej kódovacej tabuľky (tabuľka 2) budeme schopní kategorizovať rôzne prejavy zodpovednosti obsiahnuté vo víziách, poslaniach atď. do príslušných nami vytvorených skupín. Týmto spôsobom následne identifikujeme všetky dimenzie, ktoré sa vyskytnú vo víziách, poslaniach alebo podnikových hodnotách v jednotlivých farmaceutických firmách. Následne môžeme identifikované dimenzie podrobiť ďalšiemu detailnejšiemu výskumu, v ktorom budeme schopní napríklad zisťovať postoje príslušných záujmových skupín k týmto aktivitám.

Tabuľka 2: Dimenzie spoločenskej zodpovednosti

Zdroj: Džupina, 2012

Záver

Farmaceutický priemysel je v jedinečnej situácii, pretože v spoločnosti plní špecifické úlohy, ktoré súvisia s výrobou a distribúciou liekov. Kmeňové podnikanie je často podrobované veľmi ostrej kritike zo strany niektorých záujmových skupín. Často sa môžeme stretnúť s názormi, že jedinou zodpovednosťou farmaceutických firiem je zabezpečiť dostupné lieky a zvyšovať ich dostupnosť pri liečení rôznych chorôb. Tento predpoklad však vychádza len zo základného princípu zodpovednosti, ktorou je dobrovoľnosť. Ak má byť zodpovednou len tá firma, ktorá ide vo svojich aktivitách nad rámec základných činností (výskum, distribúcia, registrácia a dostupnosť liekov a liečiv), tak by malo ísť aj o ďalšie aktivity, ktoré vytvárajú hodnotu pre všetky zainteresované záujmové skupiny. Prístup k liekom znamená tzv. spoločnú zodpovednosť viacerých subjektov, ktoré do tohto celého procesu vstupujú (Lee, Hunt, 2012). Ak by spoločnosti spoliehali len na ich zúžené vnímanie zodpovednosti vystavili by sa možným negatívnym tlakom zo strany mimovládnych organizácií, zákazníckym organizáciám, poprípade negatívnej publicite (Nussbaum, 2009). Aj napriek tomu, že sa nástroje CSR môžu v jednotlivých odvetviach podstatne líšiť, navrhnutý postup má univerzálnu využiteľnosť. Z predchádzajúcich výskumov vyplynulo, že obzvlášť v prípade priemyselných odvetví majú spoločnosti tendenciu vyberať si také aktivity CSR, ktoré sú v súlade z ich kmeňovým podnikaním, čím sa zabezpečuje dlhodobejšie orientácia na konkrétne oblasti zodpovednosti. V príspevku sme poukázali na možné limity takto postaveného výskumu, ale predpokladáme, že časť z nich bude možné ak už nie úplne vylúčiť, tak minimalizovať ich vplyv na platnosť výsledkov.

Autori:
Doc, Ing. Milan, Džupina, PhD.
Mgr. Györgyi Janková, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

ANSOFF, Igor H. 1979. The Changing Shape of the Strategic Problem (Working Paper). 77, 12. Brussels: European Institute for Advanced Studies in Management.
BARTKUS, Barbara, R., GLASSMAN, Myron, MCAFEE, R. Bruce. 2004. A Comparison of the Quality of European, Japanese and U.S. Mission Statements: A Content Analysis. In European Management Journal, ISSN 0263-2373, 2004, 22(4), s. 393-401.
BOWEN, Howard, R. 2013. Social Responsibilities of the Businessman. University of Yowa Press, 2013. 298 s. ISBN 978-1-60938-196-7
CARROLL, Archie B. 1979. A Three-Dimensional Conceptual Model of Corporate Performance. In The Academy of Management Review, ISSN 0363-7425, 1979, 4(4), s. 497-505.
CARROLL, Archie B. 1999. Corporate Social Responsibility - Evolution of a Definitional Construct. Business and Society, ISSN 0007-6503, 1999, 38(3), 268-295.
CHEAH, Eng T., CHAN, Wen L., CHIENG, Corinne L. 2007. The Corporate Social Responsibility of Pharmaceutical Product Recalls: An Empirical Examination of U.S. and U.K. Markets. In Journal of Business Ethics, ISSN 0167-4544, 2007, 76(4), s. 427-449.
COUNTESS OF FREDERIKSBORG, Alexandra, Fort, Timothy L. 2014. The Paradox of Pharmaceutical CSR: The Sincerity Nexus. In Business Horizons, ISSN 0007-6813, 2014, 57(2), s. 151-160.
DAHLSRUD, Alexander. 2008. How Corporate Social Responsibility is Defined: An Analysis of 37 Definitions. In Corporate Social Responsibility and Environmental Management, ISSN 1535-3966, 2008, 15(1), s. 1-13.
DAVID, Fred R. 2011. Strategic Management Concepts and Cases (13th ed.). New York: Prentice Hall, 2011. 704 s. ISBN 978-01-361-2098-8.
DROPPERT, Hayley, Bennett, Sara. 2015. Corporate Social Responsibility in Global Health: An Exploratory Study of Multinational Pharmaceutical Firms. In Globalization and Health, ISSN 1744-8603, 2015, 11(15), s. 1-8.
DŽUPINA, Milan, MIŠÚN, Juraj. 2014. A Comparative Study of Principles of Corporate Social Responsibility in Small and Medium-Sized Enterprises and Multinational Enterprises. In: Economic Review, ISSN 0323-262X, 2014, 43(3), s. 284-294.
DŽUPINA, Milan. 2012. Dimenzie spoločenskej zodpovednosti podnikov v Slovenskej republike. In Acta Oeconomica Universitatis Selye, ISSN 1338-6581, 2012, 1(2), s. 59-70.
DŽUPINA, Milan. 2013. Historické kontexty vzniku zodpovedného podnikania (1 ed.). Nitra: UKF, 2013. 71 s. ISBN 978-80-558-0231-2.
ELKINGTON, John. 1999. Cannibals with Forks. Oxford: Capstone Publishing Ltd., 1999. 424 s. ISBN 978-18-411-2084-3.
ESTEBAN, Diego. 2008. Strengthening Corporate Social Responsibility in the Pharmaceutical Industry. In Journal of Medical Marketing: Device, Diagnostic and Pharmaceutical Marketing, ISSN 1745-7904, 208, 8(1), s. 77-79.
FREEMAN, Edward. R. 1984. Strategic Management: A Stakeholder Approach. Marshfield: Pitman Publishing Inc., 1984. 275 s. ISBN 978-02-730-1913-8
GROUGIOU, Vassiliki, DEDOULIS, Emmanouil, LEVENTIS, Stergios. 2016. Corporate Social Responsibility Reporting and Organizational Stigma: The Case of “Sin” Industries. In Journal of Business Research, ISSN 0148-2963, 2016, 69(2), s. 905-914.
HILLENBRAND, Carola, MONEY, Kevin, GHOBADIAN, Abby. 2013. Unpacking the Mechanism by Which Corporate Responsibility Impacts Stakeholder Relationships. In British Journal of Management, ISSN 1467-8551, 2013, 24(1), s. 127–146.
HILLMAN, Amy J., KEIM, Gerald D. 2001. Shareholder Value, Stakeholder Management and Social Issues: What´s the Bottom Line. In Strategic Management Journal, ISSN 0143-2095, 2001, 22(2), s. 125-145.
KAŠPAROVÁ, Klára, KUNZ, Vilém. 2013. Moderní přístupy ke společenské odpovědnosti firem a CSR reportování. Praha: Grada, 2013. 16 s. ISBN 978-80-247-4480-3.
LEE, Joo-Young, HUNT, Paul. 2012. Human Rights Responsibilities of Pharmaceutical Companies in Relation to Access to Medicines. In Journal of Law, Medicine and Ethics, ISSN 1748-720X, 2012, 40(2), s. 220-233.
NUSSBAUM, Alexander K. 2009. Ethical Corporate Social Responsibility (CSR) and the Pharmaceutical Industry: A Happy Couple? In Journal of Medical Marketing: Device, Diagnostic and Pharmaceutical Marketing, ISSN 1745-7904, 2009, 9(1), s. 67-76.
PORTER, Michael E., KRAMER, Mark R. 2002. The Competitive Advantage of Corporate Philanthropy. In Harvard Business Review, ISSN 0017-8012, 2002, 80, s. 56-68.
PORTER, Michael E., KRAMER, Mark R. 2006. Strategy and Society: The Link between Competitive Advantage and Corporate Social Responsibility. In Harvard Business Review, ISSN 0017-8012, 2006, 84(12), s. 78-92.
RAFAELI, Sheizaf, SUDWEEKS, Fay. 1997. Networked Interactivity. [online]. In Journal of Computer-Mediated Communication, ISSN 1083-6101, 1997, 2(4), Dostupné na internete: http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1083-6101.1997.tb00201.x/full .
SETHI, S. Prakash. 1975. Dimensions of Corporate Social Performance: An Analytic Framework. In California Management Review, ISSN 0008-1256, 1975, 17(3), s. 58‐64.
SLÁVIK, Štefan. 2005. Strategický manažment. Bratislava: Sprint vfra, 2005. 402 s. ISBN 80-890-854-90.
VEGNE, Jean-Philippe. 2012. Stigmatized Categories and Public Disapproval of Organizations: A Mixed-methods Study of the Global Arms Industry, 1996–2007. In Academy of Management Journal, ISSN 0001-4273, 2012, 55(5), s. 1027–1052.
VOGEL, David. 2005. The Market for Virtue: The Potential and Limits of Corporate Social Responsibility. Washington: The Brookings Institution Press, 2005. 222 s. ISBN 978-08-157-9077-8.
VOLBERDA, Henk, MORGAN, Robert, REINMOELLER, Patrick, HITT, Michael. A., IRELAND, R. Duane. 2011. Strategic Management: Competitiveness & Globalisation: Concepts & Cases. Hampshire, UK: Cengage Learning Business Press, 2011. 816 s. ISBN 978-14-080-1918-4.
WALDMAN, David A., deLUGUE, Mary S., WASHBURN, Natan, HOUSE, Robert J., ADETOUN, Bolanle, BARRASA, Angela, a kol. 2006. Cultural and leadership predictors of corporate social responsibility values of top management: a GLOBE study of 15 countries. In: Journal of International Business Studies, ISSN 0047-2506, 2006, 37(6), s. 823-837.
WANG, Alex. 2011. The Effects of Visually Primed Pharmaceutical Advertising Disclosure on Attitudes and Perceived CSR Practices. In International Journal of Pharmaceutical and Healthcare Markeing, ISSN 1750-6123, 2011, 5(2), s. 99-117.
WEBER, Robert P. 1990. Basic Content Analysis (Quantitative Applications in the Social Sciences). London, UK: Sage Publications, 1990. 96 s. ISBN 978-08-039-3863-2.
WOOD, Donna. J. 1991. Corporate Social Performance Revisited. In: Academy of Management Review, ISSN 0363-7425, 1991, 16(4), s. 691-718.
WORLD HEALTH ORGANIZATION. 2016. Pharmaceutical Industry [online]. [cit. 2016-02-01]. Dostupné na: http://www.who.int/trade/glossary/story073/en/ .