What perception of individual psychology do students of psychology create?
Abstrakt: Oboznamovanie sa so základnými psychologickými smermi mnohokrát tvorí súčasť výučby nosných psychologických predmetov. V menšom počte prípadov sú realizované špecificky zamerané kurzy a hodnotenie pedagogických výsledkov často spočíva výlučne na hodnotení vedomostí. Individuálna psychológia je jedným z najznámejších psychologických/terapeutických prístupov, ktorý pracuje so špecifickým výrazovým aparátom. Správny výklad jednotlivých termínov je nevyhnutným predpokladom k porozumeniu tejto teórii. Ukazuje sa, že študenti, ktorí prichádzajú na vysoké školy môžu disponovať pomerne stabilnými miskoncepciami z oblasti psychológie. V našej práci sme vychádzali z predpokladu, že isté nepresnosti sa môžu objaviť aj v prípade poznatkov, ktoré sa týkajú individuálnej psychológie. Rozhodli sme sa prostredníctvom metódy voľných asociácií zistiť, aký obraz si o individuálnej psychológii vytvárajú tí študenti, ktorí absolvujú všeobecné psychologické predmety a aký obraz tí študenti, ktorí absolvujú špeciálny, na individuálnu psychológiu zameraný kurz. Naše výsledky naznačujú, že medzi absolventmi a neabsolventmi špeciálneho kurzu existujú kvalitatívne aj kvantitatívne rozdiely. Teoretické koncepty, ako aj o praktické aspekty individuálnej psychológie sú u absolventov špecifického kurzu viac zastúpené. U študentov neabsolventov by bolo potrebné zvýšiť povedomie o zásadných konceptoch ako cit spolupatričnosti, životný štýl a holizmus (počas výučby základných psychologických predmetov), zatiaľ čo v prípade absolventov venovať viac pozornosti tým konceptom, význam ktorých sa odlišuje od významu použitého v bežnom jazyku.
Kľúčové slová: Alfred Adler, individuálna psychológia, doménovo-špecifické vedomosti
Abstract: Understanding the ideas of fundamental psychological approaches is frequently involved in the teaching of key psychology courses. Only in a small number of cases are specific courses implemented and the evaluation of pedagogical outcomes is often based on the knowledge assessment solely. Individual psychology is one of the most well-known psychological / therapeutic approaches that operates with approach-specific terms. Proper interpretation of individual terms is therefore a prerequisite for understanding this theory. Students coming to university might have relatively stable misconceptions in the field of psychology. In our study, we assumed that certain inaccuracies may appear in the knowledge related to the individual psychology. We therefore decided, using the method of free associations, to examine what perception those students who completed general psychological courses formed about individual psychology compared to those students who completed a specific, on individual psychology-oriented course. Our results suggest that there are both qualitative and quantitative differences between graduates and non-graduates of the specific course. Theoretical concepts along with the practical aspects of individual psychology are more represented among the graduates of a specific course. Non-graduate students would need to raise awareness of key concepts such as belonging, lifestyle and holism (while teaching general psychology courses), while graduates should pay more attention to concepts whose meaning differs from that used in the common language.
Keywords: Alfred Adler, individual psychology, domain-specific knowledge
ÚVOD
Individuálna psychológia (ďalej "IP") je psychologickým prístupom, ktorý ponúka širokú škálu konceptov a techník k porozumeniu ľudskému jednotlivcovi ako sociálnej bytosti. Podstata teórie bola opísaná ešte na začiatku minulého storočia Alfredom Adlerom, je však stále aktuálna a čerpá z nej mnoho “modernejších” psychologických smerov (napríklad pozitívna psychológia) (Watts, 2015). Miller a Taylor (2016) argumentujú pre použiteľnosť a aktuálnosť myšlienok individuálnej psychológie výskumami z oblasti neurovied. V prípade konceptu spolupatričnosti hovoria o pozitívnom účinku súcitu a láskavosti na vlastné mentálne a fyzické zdravie človeka, v prípade konceptu holizmu poukazujú na význam negatívnych raných skúseností, ktoré môžu mať za následok pokles kognitívnych, emočných a sociálnych funkcií človeka. Medzi najvýznamnejšie koncepty individuálnej psychológie patria sociálna ukotvenosť, subjektivita, sloboda (vlastnej) voľby, holizmus, teleológia a orientovanosť na cieľ (Abramson, 2021). Nicoll a Nicoll (2018) hovoria o význame konceptu životný štýl, čo je v individuálnej psychológii ekvivalentom osobnosti (Čechová, 2013). Z hľadiska metód individuálnej psychológie, mnohí autori považujú metódu raných spomienok za najvýznamnejšiu techniku používanú v rámci terapeutickej praxe (Shifron, 2020). Ide o techniku, ktorá umožňuje porozumieť životnému štýlu jednotlivca a dostáva bližšie terapeuta k porozumeniu klientovi (Clark, 2001). Predstavitelia individuálnej psychológie (Dreikurs & Soltz, 2012 a Walton, 2008) navrhli prístupy a techniky, ktoré sú aplikovateľné popri poradenstve aj vo vzdelávaní a výchove. Koncepty a techniky individuálnej psychológie sú predmetom bádania aj na Slovensku tak z hľadiska empirického (pozri Čechová 2014, Petričková, Čechová 2014) ako z teoretického (Čechová, 2011a) s implikáciami najmä v oblasti rodičovstva (Čechová, Kozáková 2017; Hanušková, Čechová 2019) a vzdelávania (Čechová, 2007, 2011b). Z konceptov individuálnej psychológie získal výskumnú pozornosť koncept životného štýlu a jeho prediktívna sila ku správaniu vysokoškolských študentov (Lewis & Watts, 2004). Životné štýly u vysokoškolských študentov predikovali viac správania ako rod alebo členstvo v študentských združeniach. Vo vysokoškolskom prostredí bolo ďalej skúmané povzbudzovanie (Wong, 2015) alebo koncept sociálneho záujmu u študentov a jeho vzťah k optimizmu a nádeji (Barlow et al., 2009). Koncept povzbudenia má tradíciu v triednom manažmente a v oblasti edukácie, keďže si kladie za cieľ zlepšovať akademické výstupy študentov (Wong, 2015). Barlow et al. (2009) zase prepojili individuálnu psychológiu s pozitívnou psychológiou a zistili, že optimizmus ako koncept pozitívnej psychológie predikuje sociálny záujem u vysokoškolských študentov.
Individuálna psychológia pracuje s vlastným pojmovým aparátom, správny výklad jednotlivých konceptov je preto dôležitým predpokladom porozumenia samotnej teórii. Watts a Eckstein (2009) napríklad uvádzajú, že neporozumenie, resp. nesprávny výklad pojmu individuálna, ktorý je prítomný už v samotnom pomenovaní smeru, je pomerne častým javom. Výskumy realizované na študentskej populácii ukazujú, že začínajúci študenti prichádzajúci na univerzity disponujú množstvom nejasností, tzv. miskoncepciami ohľadne psychologických poznatkov, ktoré môžu pretrvať aj po absolvovaní základných psychologických predmetov (Kowalski & Taylor 2009). Nejasnosti nemusia byť zredukované na mylné všeobecné poznatky, ktoré sú prítomné v povedomí verejnosti. Predpokladáme, že sa môžu objaviť aj v súvislosti s psychologickými smermi, ako je individuálna psychológia, najmä ak sa s ním študenti oboznamujú iba čiastkovo, cez iné (“nosné”) predmety. Ak vychádzame z konceptu expertnosti (Leinhart, 1983), študenti, ktorí absolvujú špeciálne zamerané kurzy môžu byť považovaní za študentov expertov. Disponujú s väčším množstvom poznatkov o danom predmete, ktoré si organizujú iným spôsobom. Ich vedomosti majú viac elaborovaný charakter, s čím súvisí aj to, že prezentované úlohy u nich vyvolávajú viac elaborovanú schému. Oproti tomu, tzv. novici trávia menej času konceptualizáciou problému a s vyššou pravdepodobnosťou dôjdu k povrchovým znakom určitej úlohy (Leinhardt, 1983). S absolvovaním vysokoškolských predmetov sa spája aj koncept skúsenosť. V tomto kontexte skúsenosť môžeme chápať ako „znalosti, spôsobilosti, kompetencie nadobudnuté cielenou alebo necielenou formou“ (Bačová & Baláž, 2017, s. 12). Ako naznačuje koncept skúsenosti, výstupy pedagogického procesu sa neobmedzujú len na kognitívnu oblasť, t. j. na vedomosti. Výstupmi môžu byť aj zručnosti a aj nekognitívne výstupy, ako postoje a hodnoty. Preto sme sa rozhodli skúmať výstupy dvoch skupín študentov prostredníctvom voľných asociácií.
Cieľom nášho príspevku je zistiť, aký obraz si o individuálnej psychológii vytvorili absolventi kurzu o základných aspektoch individuálnej psychológie (tzv. experti) a zistiť, ako sa tento obraz odlišuje od toho, ktorý majú o individuálnej psychológii vytvorení študenti bez absolvovania kurzu (tzv. novici).
METÓDY
Výskumná vzorka
Výskumnú vzorku tvorilo 37 študentov celkovo. Z toho bolo 26 študentov absolventov kurzu o základných aspektoch individuálnej psychológie. Išlo o končiacich študentov v bakalárskom stupni štúdia psychológie s priemerným vekom M= 22,73, SD = 3,36 (nženy = 24; nmuži = 2). Študentov, ktorí neabsolvovali kurz bolo 11. Išlo o študentov druhého ročníku psychológie s priemerným vekom M = 20,55; SD = 0,99 (nženy = 10 a nmuži = 1). Účasť vo výskume bola dobrovoľná.
Študenti experti sa oboznámili s konceptmi individuálnej psychológie na kurze o základných aspektoch individuálnej psychológie. Kurz sa uskutočňoval tri mesiace v týždenných intervaloch. Program kurzov sa skladal z teoretickej a praktickej časti. Na kurze sa študenti oboznámili so životopisom Alfreda Adlera a s hlavnými konceptmi individuálnej psychológie (cit spolupatričnosti, cit menejcennosti a úsilie po nadradenosti, životný štýl, chybné ciele). V praktickej časti sa účastníci oboznámili s metódami a technikami poradenstva a ich využitím v rámci poradenského procesu. Študenti novici sa s osobnosťami a konceptmi individuálnej psychológie oboznámili na základných psychologických predmetoch a neabsolvovali špeciálne zameraný kurz.
Metóda analýzy
Podnetové slová boli zvolené tak, aby sa vzťahovali k základným atribútom individuálnej psychológie. Podnetové slová boli prezentované prostredníctvom nasledujúcich dvoch otázok „S akými piatimi slovami sa Vám spája slovo "Alfred Adler" ?“ a „S akými piatimi slovami sa Vám spája slovo "individuálna psychológia" ?“
Dáta boli zbierané prostredníctvom platformy Google Forms v závere semestra u oboch skupín respondentov. Študenti vyplnili krátky dotazník bezprostredne po ukončení predmetov online a jednotlivo, cez vyššie uvedenú platformu.
Ako metódu analýzy sme si zvolili tématickú analýzu voľných asociácií, ktorá pomôže porozumieť tomu obrazu, ktorý si o individuálnej psychológii vytvorili študenti. Výhodou metódy asociácií je že popri tom, že umožňuje odkryť oblasť vedomostí aj to, že otvára priestor pre vyjadrenie nekognitívnych obsahov. Ide o metódu, ktorá je pomerne prirodzená, kognitívne a časovo nenáročná. Nespája sa teda s prirodzeným skúškovým stresom.
Analýzu asociácií uskutočnili dve výskumníčky, ktoré v prvých krokoch pracovali nezávisle od seba. Po prvotnom naštudovaní asociácií nasledovala identifikácia významovo ekvivalentných výrazov. Asociácie boli v ďalšom kroku zaradené do tém a asociáciám boli priradené aj početnosti. Výskumníčky v ďalšom kroku svoje výstupy porovnali a v diskusii dospeli ku konsenzu ohľadne jednotlivých tém. Následne triedenie asociácií korigovali. Diskusia prebiehala do bodu, kým výskumníčky dospeli ku konsenzu. Posledný krok analýzy spočíval na zhodnocovaní dištinktívnosti tém a na kontrole, či téma obsahuje všetky hodiace sa asociácie.
VÝSLEDKY
V prípade podnetového slova Individuálna psychológia sme koncipovali 7 tém: Zakladateľ, Nosné teoretické koncepty, Metódy a analytické postupy, Iný (psychologický) prístup, Jedinečnosť, Všeobecné pojmy a Nezaradené. V prípade podnetového slova Alfred Adler sme koncipovali 8 tém: Osoba Alfreda Adlera, Nosné teoretické koncepty, Iný (psychologický) prístup, Metódy a analytické postupy, Prístup, Jedinečnosť, Všeobecné pojmy a Nezaradené. V tabuľke sú uvedené témy, ktoré v interpretácii doplňujeme reprezentatívnymi slovami.
Tabuľka 1: Početnosti asociácií vzťahujúcich sa k individuálnej psychológii
[3]
Obrázok 1
[4]
Tabuľka 2: Početnosti asociácií vzťahujúcich sa k Alfredovi Adlerovi
[5]
Obrázok 2
[6]
Na základe analýzy vieme konštatovať, že obraz, ktorý majú o IP vytvorený študenti absolventi sa odlišuje od obrazu, ktorý si o nej vytvorili študenti neabsolventi. Naše výsledky ukázali, že i napriek tomu, že študenti dostali zadanie produkovať 5 asociácií, priemerný počet produkovaných asociácií na študenta bol o niečo menší. Študenti neabsolventi vyprodukovali v priemere 3,9 (v prípade podnetového slova “individuálna psychológia”) a 3,6 asociácii (v prípade podnetového slova Alfred Adler). V prípade študentov absolventov to bolo v priemere 3,2 a 2,6 asociácií. Čo sa týka identifikovaných tém, rozdiel, ktorý bol nájdený v tom, že koľkými asociáciami sú jednotlivé témy reprezentované poukazoval na lepšie znalosti skupiny absolventov. Väčší počet asociácií u nich bol prítomný v prípade tých tém, ktoré naznačovali teoretické a praktické vedomosti, ako Nosné teoretické koncepty a Metódy a analytické postupy. Téma Metódy a analytické postupy, ktorá poukazuje na znalosť techník a metód, bola u neabsolventov zastúpená len 12.5%-ne pri otázke vzťahujúcej sa k zakladateľovi IP a pri otázke ohľadom IP nebola zastúpená žiadnou asociáciou, zatiaľ čo u absolventov bola táto téma zastúpená 14.71%-ne pri otázke vzťahujúcej sa k zakladateľovi IP a 21.43%-ne pri otázke vzťahujúcej sa k IP. Téma Nosné koncepty IP bola v prípade absolventov taktiež viac percentuálne zastúpená. V prípade podnetového slova individuálna psychológia to bolo 44.05% u absolventov a 25.58% u neabsolventov, a v prípade podnetového slova Alfred Adler to bolo 36.76% u absolventov ku 12.5% u neabsolventov. V prípade skupiny neabsolventov absentovali výrazy typické pre individuálnu psychológiu (napríklad „holizmus“, „cit spolupatričnosti“, alebo „životný štýl“), čo je indikátorom povrchnejších vedomostí.
Téma Iný (psychologický) prístup bola v prípade neabsolventov zastúpená 13.95%-ne, zatiaľ čo v prípade absolventov len 1.19%-ne pri otázke vzťahujúcej sa k IP. Pri otázke vzťahujúcej sa k zakladateľovi IP bol Iný (psychologický) prístup zastúpený 15%-ne u neabsolventov, zatiaľ čo 10.29%-ne u absolventov. Početné zastúpenie tejto témy u neabsolventov môžeme interpretovať čiastočne tým, že títo študenti si obsahovú náplň individuálnej psychológie pomýlili s iným prístupom. Naznačuje to aj obsahová stránka asociácií ako „tieň“, v prípade podnetného slova “Adler” a „id, ego, superego“ v prípade podnetného slova “individuálna psychológia”. Ak sa pozrieme na obsah témy Iný (psychologický) prístup u absolventov, v tejto skupine sa vyskytovali také asociácie ako „Freud“ a „psychoanalýza“, ktoré sa s Adlerom reálne spájajú. Tieto asociácie naznačujú, že absolventi mohli Alfreda Adlera a Individuálnu psychológiu posudzovať v širšom kontexte, ako súčasť hlbinnej psychológie. Na základe vyššieho zastúpenia témy Všeobecné psychologické pojmy u neabsolventov v prípade oboch podnetových slov môžeme usúdiť, že študenti, ktorí neabsolvovali kurz sa skôr zamerali na širšiu kategorizáciu individuálnej psychológie, v rámci organizácie psychologickej starostlivosti.
Téma Jedinečnosť, ktorá sa objavila v prípade oboch podnetových slov vypovedá o tom, že výraz „individuálna” obom skupinám študentov evokovala asociácie vzťahujúce sa k jedincovi, resp. jedinečnosti v zmysle odlišnosti od iných. Sú to asociácie, ktoré naznačujú neporozumenie výrazu „individuálna“, ktorá, podľa správnosti znamená jednotu človeka so spoločnosťou a poukazuje aj na nedeliteľnosť osoby v zmysle emočnej, behaviorálnej a kognitívnej jednoty (Dreikurs-Ferguson, 2005). Nemôžeme teda vylúčiť, že samotný výraz individuálna je pre študentov mätúci a pripísať tomuto výrazu nový význam (nedeliteľný) im robí ťažkosti aj po absolvovaní špeciálne zameraného kurzu.
DISKUSIA
Zastúpenia asociácií v rámci jednotlivých tém vypovedajú o odlišnom obraze o individuálnej psychológii medzi skupinou absolventov a neabsolventov kurzu. Rozdiely sú tak kvantitatívneho ako kvalitatívneho charakteru. Kým nosné teoretické koncepty absolventov predstavovali takmer polovicu všetkých asociácií vzťahujúcich sa k IP a väčšinu asociácií pri otázke vzťahujúcej sa k Alfredovi Adlerovi, u neabsolventov boli nosné teoretické koncepty výrazne menej percentuálne zastúpené. Toto zistenie je možné prirovnať k výsledkom Dew et al. (2009), ktorí zistili rozdiel v produkcii slov medzi novicmi a expertmi pri riešení úloh. Štúdie zaoberajúce sa rozdielmi medzi novicmi a expertmi vysvetľujú tieto rozdiely rozsiahlejšími, viac relevantnými vedomosťami a tiež lepším prístupom k týmto vedomostiam, čo umožňuje aj z menšieho množstva podnetových dát dospieť k relevantným výstupom. Pri zodpovedaní otázok mohli absolventi kurzu používať analogické usudzovanie, ktoré nastáva keď sa predtým vyriešené problémy uložia do pamäte a nový problém sa porovná s uloženými problémami a tieto zhody sa používajú na návrh riešenia nového problému (Buchanan et al., 2006). Výsledky u absolventov naznačili okrem nadobudnutia teoretických poznatkov aj poznatky praktické, teda znalosť metód a techník individuálnej psychológie. Na základe výsledkov teda môžeme konštatovať, že absolventi kurzu mohli nadobudnúť významné doménovo-špecifické vedomosti, ktoré sa vzťahujú ku korpusu vedomostí špecifických istej doméne (Alexader & Murphy, 1998).
Nami zistené rozdiely medzi skupinami poukazujú na to, že výučbe konkrétnych psychologických prístupov by bolo potrebné venovať na univerzitách viac priestoru. Študenti po absolvovaní základných psychologických predmetov majú síce o individuálnej psychológii základné poznatky, no tie majú skôr charakter všeobecných vedomostí (napríklad, že ide o prístup, ktorý sa aplikuje pri psychoterapii a poradenstve). Na základe výsledkov teda môžeme odporučiť, aby bolo vyučovanie zamerané na jednotlivé prístupy v študijných plánoch viac zastúpené. Hlbšie porozumenie teoretickým a praktickým aspektom prístupov môže byť pre študentov prínosné aj pri kariérnom rozhodovaní. Prínos výskumu vidíme aj v tom, že poukazuje na možnosť inej formy skúmania pedagogických výstupov. Využitie metódy asociácií je časovo a kognitívne nenáročné a znižuje riziko vplyvu kognitívnej zaťaženosti študentov. Je však nutné poznamenať, že do odpovedí študentov môže zasahovať motivácia, keďže do riešenia ľahkých úloh nemusia študenti vkladať všetko úsilie (Liu, et al., 2012). Faktor vplyvu motivácie na odpovede bol v prípade nášho výskumu čiastočne redukovaný tým, že participácia na výskume bola pre študentov dobrovoľná. Na záver je potrebné poznamenať, že odpovede u študentov nie sú výlučne výsledkom pedagogického procesu, do odpovedí zasahujú aj faktory ako angažovanie študenta v učení sa a záujem o predmet (Astin, 1984) individuálnej psychológie. Individuálna psychológia sama patrí medzi prístupy, ktoré prispeli do oblasti edukácie (napr. triedny manažment, efekt povzbudenia) (Wong, 2015), hoci na Slovensku sa pedagogické výstupy vo vysokoškolskom prostredí hodnotia cez perspektívu individuálnej psychológie len veľmi zriedkavo (napr. Sokolová et al., 2014).
ZÁVER
Súhrnne môžeme konštatovať, že u absolventov je obraz o individuálnej psychológii omnoho viac elaborovaný, čo je v súlade s výskumami o expertnosti (Dew et al., 2009). Prítomnosť praktickej roviny naznačuje, že absolventi mohli absolvovaním predmetu nadobudnúť popri teoretických aj praktické vedomosti. Kurikulum doplnené o praktické ukážky metód (napr. analýza ranej spomienky) umožňuje lepšie porozumenie a ukotvenie vedomostí. Hoci absolventi kurzu nadobudli významné poznatky v rôznych sférach individuálnej psychológie, v ich odpovediach sa nachádzalo aj niekoľko výrazov, ktoré naznačili nepresnosti v porozumení. Nezrovnalosť bola prítomná najmä v súvislosti s výrazom individuálna, ktorý evokuje jedinečnosť a výnimočnosť. Našim odporúčaním do budúcna preto je v prípade špeciálne zameraných kurzov viac priestoru venovať vyššie uvedeným výrazom. Ak sa študenti oboznamujú s individuálnou psychológiou bez špeciálne zameraného kurzu, odporúčame venovať väčší priestor nosným konceptom, ako cit spolupatričnosti, holizmus, alebo teleológia.
Autorky:
Mgr. Andrea Zelienková, PhD.
Katedra psychológie, Univerzita Matej Bela v Banskej Bystrici
Mgr et. Mgr. Annamária Antalová
Ústav aplikovanej psychológie, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského v Bratislave
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
ABRAMSON, Z. 2021. Základné koncepty adlerovskej teórie. Bratislava: Slovenská asociácia individuálnej psychológie, 2021. 82 s. ISBN 978-80-570-3315-8.
ALEXANDER, P. A. – MURPHY, P. K. 1998. Profiling the differences in students' knowledge, interest, and strategic processing. In Journal of educational psychology, ISSN 022-0663, 1998, 90, 3, (435-447).
ASTIN A. W. 1984. Student involvement: A developmental theory for higher education. In Journal of College Student Development, ISSN 1543-3382, 40, 5, (518–529).
BAČOVÁ, V. – BALÁŽ, V. 2017. Finančné rozhodovanie a finančná skúsenosť. In HALAMA, P. Rozhodovanie profesionálov. Procesuálne, osobnostné a sociálne aspekty. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, 2017, ISBN 978-80-88910-56-5, s. 9-38.
BUCHANAN, B.G. – DAVIS, R. – FEIGENBAUM, E.A. 2006. Expert systems: a perspective from computer science. In: ERICSSON, K.A., CHARNESS, N., FELTOVICH, P. J., HOFFMAN, R.R. The Cambridge handbook of expertise and expert performance. Cambridge: Cambridge University Press, 2006. ISBN 978-052-1600811, p. 87–104.
BARLOW P. J. – TOBIN, D. J. – SCHMINDT, M. M. 2009. Social Interest and Positive Psychology: Positively Aligned. In Journal of Individual Psychology, ISSN 2332-0583, 2009, 65, 3, (191-202).
CLARK J. A. 2001. Early Recollections: A Humanistic Assessment in Counseling. In Journal of Humanistic Counseling, Education And Development, ISSN 2161-1939. 2001, 40, (96-104).
ČECHOVÁ, D. 2007. Rodičovstvo, reziliencia mládeže a partnerstvo školy a rodiny. Riešenie porúch žiakov v správaní v škole : možnosti zvládania agresie a násilia. Bratislava: Stimul, 2007. ISBN 978-80-89236-17-6, s. 63-73.
ČECHOVÁ, D. 2011a. Cit spolupatričnosti, sociálna inteligencia a reziliencia. In BIRKNEROVÁ, Z. Sociálna inteligencia v manažmente školy a v pracovnom procese. Prešov: Fakulta manažmentu, Prešovská univerzita. 2011. ISBN 978-80-555-0436-0. s. 46-53.
ČECHOVÁ, D. 2011b. Súčasná adlerovská psychológia ako opora škole a rodine. Žiak v kontexte psychológie a pedagogiky. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. 2011.ISBN 978-80-557-0239-1. s. 168-181.
ČECHOVÁ, D. 2013. Životný štýl-osobnosť ako súbor presvedčení. E. Szobiová, E. Životný štýl, tvorivosť a reziliencia adolescentov . Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 2013. ISBN 978-80-223-3504-1, p. 9-27.
ČECHOVÁ, D. 2014. Meranie životného štýlu slovenských adolescentov prostredníctvom inventára BASIS-A. Psychologica. Nové Zámky: Psychoprof, 2014. ISBN 978-80-89322-16-9, s. 125-132.
ČECHOVÁ. D. KOZÁKOVÁ, S. 2017. Rodičovstvo osamelých matiek. Psychologica. Bratislava: Stimul, 2017. ISBN 978-80- 8127-191-5, S. 4-10
DEW, N. – READ, S. – SARASHWATHY, S. D. – WILBANK, R. 2009. Effectual versus predictive logics in entrepreneurial decision-making: Differences between experts and novices. In Journal of Business Venturing, ISSN 0883-9026, 2009, 24, 4, (287-309).
DREIKURS - FERGUSON, E. 2005. Adlerovská teória. Bratislava: Slovenská adlerovská spoločnosť, 2005. s. 42. ISBN 80-969264-7-0.
DREIKURS, R. – SOLTZ, V. 2012. Deti ako výzva. Bratislava: Adlerovská psychoterapeutická spoločnosť, 2012. s. 209. ISBN 978-80-970-86-909.
HANUŠKOVÁ, M. ČECHOVÁ, D. 2019. Sebaúčinnosť v rodičovstve otcov. Psychologica. Bratislava: Stimul, 2019. ISBN 978-80-8127-251-6, s. 15-24.
KOWLSKI, P. – TAYLOR, A. K. 2009. The effect of refuting misconceptions in the introductory psychology class. In Teaching of Psychology, ISSN 1532-8023, 3, 2009, 6, 3, (153-159).
LEINHARDT, G. 1983. Novice and expert knowledge of individual student's achievement. In Educational Psychologist, ISSN 0046-1520, 1983, 18, 3, (165-179).
LEWIS, T. F. – WATTS, R. E. 2004. The Predictability of Adlerian Lifestyle Themes Compared to Demographic Variables Associated with College Student Drinking. In Journal of Individual Psychology, ISSN 2332-0583, 60, 3, (245-264).
LIU, O. L. – BRIDGEMAN, B. – ADLER, R. M. 2012. Measuring learning outcomes in higher education: Motivation matters. In Educational Researcher, ISSN 0013189X, 41, 9, (352-362).
MILLER, R. – TAYLOR, D. D. 2016. Does Adlerian Theory Stand the Test of Time: Examining Individual Psychology from a Neuroscience Perspective. In Journal of Humanistic Counseling, ISSN 2161-1969, 55, 2, (111-128).
NICOLL, W. G. – NICOLL, M. A. 2018. The Evolution of Adler’s Individual Psychology: Toward a transcultural framework for counselling practice. [Paper presentation]. International Association for Counselling Annual Conference 2018, Rome, Italy.
PETRIČKOVÁ L. ČECHOVÁ, D. 2014. Analýza životného štýlu rodičov adolescentov s progresívnym chronickým ochorením. Psychologica. Nové Zámky: Psychoprof, 2014. ISBN 978-80-89322-16-9, s. 425-43.
SHIFRON, R. 2020. The Miracle of Early Recollections in Adlerian Psychotherapy and Supervision, In The Journal of Individual Psychology, ISSN 2332-0583, 76, 1 (110-127).
SOKOLOVÁ, L. – LEMEŠOVÁ, M. – ZACHAROVÁ JURSOVÁ, Z. 2014. Psychologická príprava budúcich učiteľov a učiteliek :Inovatívne prístupy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 2014. 137 s. ISBN 978-80-223-3656-7.
WALTON, F. X. 2008. Ako porozumieť deťom a adolescentom. Bratislava: Slovenská adlerovská spoločnosť, Nové Zámky: Psychoprof. 2008. 65 s. ISBN 978-80-970089-01.
WATTS, R. 2015. Adler’s Individual Psychology: The Original Positive Psychology. In Revista de psicoterapia, ISSN 2339-7950, 26, 102, (123-131).
WATTS, R. – ECKSTEIN, D. 2009. Individual psychology. AMERICAN COUNSELING ASSOCIATION. The ACA encyclopedia of counseling. American Counseling Association. 2009. s. 281-283. ISBN 978-111921-548.
WONG, Y. J. 2015. The psychology of encouragement: Theory, research, and applications. In The Counseling Psychologist, ISSN 1552-3861, 43, 2, (178-216).