Zákon o sociálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2009 bol od samého začiatku nedokonalý a diskriminačný voči neverejným poskytovateľom sociálnych služieb i občanom, ktorí sa rozhodli pre poskytovanie sociálnych služieb u neverejného poskytovateľa. Svedčí o tom nález Ústavného súdu a 11 noviel tohto zákona. Napriek častým zmenám zákona mnoho chýb nebolo odstránených. Azda najväčšou bolo nerovnaké financovanie verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, čo MPSVR SR sporadicky a nesystémovo čiastočne riešilo mimoriadnymi dotáciami, z ktorých nie všetky, pretože neboli účelovo viazané, sa k neverejným poskytovateľom aj dostali.

MPSVR SR koncom roku 2014 deklarovalo snahu odstrániť nedostatky zákona a zriadilo začiatkom roku 2015 pracovnú skupinu zloženú so zástupcov štátnej správy, samosprávy a iných dotknutých organizácií a inštitúcií. Členovia pracovnej skupiny predkladali návrhy na ich odstránenie s tým, že mali byť odstránené ešte v tomto volebnom období. Postupne sa ukázalo, že na veľkú novelu a systémové riešenia financovania sociálnych služieb je málo času, preto zástupcovia neverejných poskytovateľov predložili návrhy na prechodné riešenie, aby pre nedostatok financií nemuseli zaniknúť neštátne sociálne služby a občanom bola poskytovaná potrebná pomoc. Išlo o spravodlivejšie financovanie zariadení pre seniorov, domovov sociálnych služieb a časti krízovej intervencie. Návrhy získali podporu aj u ďalších členov pracovnej skupiny zastupujúcej samosprávu. Návrhy boli na spoločných zasadnutiach pracovnej skupiny aj so zainteresovanými pracovníkmi MPSVR SR poctivo odkomunikované a neboli označené ako nereálne, no zo strany vedenia MPSVR SR boli označené ako opatrenia, na ktoré sa nenašla „politická vôľa“. Neverejní poskytovatelia sa obrátili o pomoc na najvyšších ústavných činiteľov, predsedu vlády i predsedu parlamentu a na nedostatky poukazovali aj verejnými protestnými zhromaždeniami, na ktorých obhajovali záujmy tých najbiednejších a najodkázanejších, z ktorých mnohí počas aktívneho života vytvárali hodnoty pre tento štát a keď sú na jeho pomoc odkázaní, nedostane sa im potrebnej pomoci. Naše návrhy neboli akceptované a celá namáhavá práca a mnoho času členov pracovnej skupiny vyšlo nazmar. Práca skupiny sa skončila návrhom poslankýň za stranu Smer-SD, ktorým sa odložila účinnosť niektorých ustanovení zákona( hlavne v oblasti definovania kvality poskytovania sociálnej služby), ktoré bez finančného krytia nebolo a nebude možné zrealizovať. V ďalšej pracovnej podskupine sa vypracovala metodika na zavádzanie štandardov kvality, ktoré však bez riešenia financovania v sociálnych službách nebude možné zavádzať do praktického života.

Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že neverejní poskytovatelia neposkytujú len služby pre odkázaných občanov, ale prispievajú veľkou mierou k riešeniu nezamestnanosti v štáte a na zriadenie sociálnych služieb použili veľké objemy vlastných finančných zdrojov, čím šetrili verejné zdroje. Poskytovať sociálne služby bez primeranej finančnej podpory štátu však nedokážu.

Úroveň štátu sa posudzuje aj podľa toho, ako sa vie postarať o tých občanov, ktorí sú na to odkázaní a zásada troch grošov v sociálnom štáte, ako ho deklaruje táto vláda by mala byť samozrejmosťou, lebo nikto si nemôže byť istý, či on alebo jeho blízki nebudú na pomoc štátu odkázaní.

Na záver chceme uviesť, že pracovná skupina pracovala s veľkým nasadením a pomerne konštruktívne napriek rôznorodému zloženiu. MPSVR SR poskytovalo maximálnu súčinnosť aj dobrú vôľu aj široký priestor na otvorenú diskusiu čo je potrebné zdôrazniť a za čo je potrebné zástupcom MPSVR SR poďakovať.

Zdroj: Asociacia poskytovatelov socialnych sluzieb v SR
www.apssvsr.sk