Mnohí ľudia si pod pojmami chránená dielňa a sociálny podnik predstavia, že fungujú na rovnakom princípe. Nie je to však pravda. V tomto blogu si ukážeme ich rozdiely.
Podľa zákona č. 5/2004, § 55, je chránená dielňa definovaná ako pracovisko, na ktorom právnická alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, ktorý má sťažený prístup na trh práce. Pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času a nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu zamestnanca.
Zjednodušene povedané, chránené dielne sú určené najmä pre ľudí s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia, ktorí majú kvôli svojmu zdravotnému stavu obmedzené možnosti uplatnenia na trhu práce. Často vznikajú z iniciatívy rodičov, ktorí majú deti so zdravotným postihnutím a ťažko si hľadajú zamestnanie. Príkladom je chránená dielňa TOP Art v Bratislave.
O sociálnych podnikoch sa píše v zákone č. 112/2018. Pod § 5 je Sociálny podnik a podnik so sociálnym dosahom. Sociálnym podnikom je subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť.
V sociálnych podnikoch nemusia byť zamestnaní len ľudia so zdravotným postihnutím ale aj ľudia, ktorí sa dlhodobo nevedia zamestnať (mamičky po rodičovskej dovolenke, ľudia so slabými pracovnými skúsenosťami)Sociálne podniky môžu zriaďovať samosprávy, mestá, obce.
Sociálne podniky fungujú na Slovensku už 7 rokov. Avizoval o tom na svojej tlačovej besede pán minister sociálnych vecí a rodiny SR, ktorú mal dňa 6.11.2025. Na tejto tlačovej besede taktiež avizoval, že najvyšší rozmach sociálnych podnikov bol v roku 2023 kde zisk sociálnych podnikoch mal 7 000 000 euro. Hlavnou témou tlačovej besedy ale bolo, že budú prebiehať kontroly sociálnych podnikov. Tieto kontroly budú prebiehať pod vedeným Najvyššieho kontrolného úradu. Viac sa môžete dozvedieť z tlačovej besedy na tomto internetovom odkaze: https://www.ta3.com/relacia/1019147/tb-e-tomasa-a-l-andrassyho-o-posilne... [1]
Impulz na vznik sociálnych podnikov priniesla globálna hospodárska kríza v roku 2009, ktorá vyvolala rozsiahlu nespokojnosť verejnosti s fungovaním svetového hospodárskeho systému. Podnietila záujem o inkluzívnejšie a pluralitnejšie ekonomické modely.
V roku 2013 Európska komisia spustila štúdiu v 29 európskych krajinách, kde zmapovala potrebu sociálnych podnikov. V nižšie uvedenom obrázku sú znázornené krajiny so špecifickými právnymi formami alebo zákonmi pre sociálne podniky.
- Fínsko, Litva a Slovensko majú zákony zamerané na integráciu do práce.
- Taliansko je jedinou krajinou, ktorá má zákon o sociálnych družstvách aj zákon o sociálnych podnikoch.
- Poľsko má špecifickú právnu formu pre sociálne podniky.
[2]
Zdroj: A map of social enterprises and their eco-systems in Europe, Executive Summary. Ref. Ares(2014)3811561 - 17/11/2014. European Commission 2014. Dostupné: https://ec.europa.eu/docsroom/documents/7561/attachments/1/translations/... [3] (23.11.2025)
Súhrn dobrej praxe sociálnych podnikoch je napríklad vo Francúzsku je Groupe SOS. Tento sociálny podnik pôsobí v širokej škále oblastí vrátane sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a ekológie. Zamestnáva viac ako 20 000 ľudí a prevádzkuje tisíce zariadení zameraných na pomoc zraniteľným skupinám (seniori, deti, nezamestnaní a ľudia bez domova. Pri našich severských hraniciach krajiny v Dolnom Sliezsku je sociálny podnik Panato. Zameriava sa na rôzne aktivity a na začiatku jeho členovia pracovali na dobrovoľníckej báze, pričom všetky zisky investovali do rozvoja iniciatívy. U nás na Slovensku je najrozkvitnutejším sociálnym podnikom Bivio. V tomto sociálnom podniku je v prevádzke penzión s reštauráciou a ostatnými službami re ľudí. V tomto sociálnom podniku sú väčšinou zamestnaní ľudia s mentálnym postihnutím. Keďže by sa o chránených dielňach a sociálnych podnikoch dalo písať omnoho viac budem rozmýšľať o tom, že z tohto blogu spravím odbornejší článok.
O chránených dielňach a sociálnych podnikoch by sa dalo napísať omnoho viac. Preto zvažujem, že tento blog rozšírim a premením na odborný článok, ktorý sa bude detailnejšie venovať legislatívnemu rámcu, príkladom dobrej praxe a možnostiam rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku aj v zahraničí.
Autorka: Mgr. Michaela Lorková
Kontakt na autorku: michaela.herdova05@gmail.com