VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Príspevok sa zaoberá konzumáciou alkoholu u detí a mladistvých na Slovensku ako celospoločenským problémom s priamym dopadom na zdravý vývin dospievajúcej generácie. Opisuje mechanizmus účinku alkoholu na organizmus, jeho metabolizmus a špecifiká pôsobenia na nezrelý nervový systém, najmä na hipokampus a predný čelový lalok. Samostatná časť je venovaná akútnej intoxikácii z pohľadu neodkladnej zdravotnej starostlivosti – klinickému obrazu u mladistvých aj dospelých, riziku pripisovania poruchy vedomia výlučne alkoholu a odvykaciemu stavu ako život ohrozujúcej komplikácii u dospelých konzumentov. Záverečná časť sumarizuje platnú právnu úpravu, postup pri priestupku maloletej a mladistvej osoby a možnosti odbornej pomoci pre rodinu. Cieľom príspevku je prepojiť preventívny, zdravotnícky a právny pohľad na jeden z najrozšírenejších rizikových javov u detí a mládeže.

Cieľom práce je, čo najdetailnejšie oboznámiť čitateľov s históriou kláštora Mariánska Čeľaď, od času jeho vzniku až po súčasnosť. V prvej kapitole sa nachádzajú spracované údaje o pavlínskom ráde, jeho histórii, o kláštoroch v rámci Uhorského kráľovstva a následne i na území dnešného Slovenska a významných predstaviteľoch tohto rádu. V druhej kapitole je spracovaná história kláštora Mariánska Čeľaď na základe dostupných prameňov. V prvej podkapitole som sa zameral na históriu kláštora v spojitosti s pôsobením rádu pavlínov od času vzniku kláštora až po zrušenie rádu a kláštora patentom Jozefa II. V druhej podkapitole sa nachádzajú nadobudnuté a spracované poznatky o kláštore Mariánska Čeľaď, od času jeho zrušenia až po rok 1945. V tretej podkapitole som sa venoval udalostiam od roku 1945 až po súčasnosť. V záverečnej podkapitole som spracoval údaje o aktuálnej podobe Mariánskeho kláštora a porovnal som ju s podobou, v akej sa nachádzal v čase rekonštrukcie v 18. storočí.

V ponímaní sociálnej práce ako vedy, praktickej činnosti a študijného odboru je kladený stále väčší dôraz na profesionálnu kompetenciu sociálnych pracovníkov. Nároky, ktoré sú kladené na sociálnych pr...

Keď som začala pred piatimi rokmi pracovať v prostredí domoškoly, nečakala som, ako veľmi to zmení môj pohľad na vzdelávanie. Myslela som si, že budem predovšetkým učiť deti. Dnes viem, že to boli prá...

Spokojnosť s prácou a fluktuačné zámery sestier predstavujú významné faktory ovplyvňujúce stabilitu ošetrovateľského personálu. Cieľom štúdie bolo preskúmať vybrané aspekty sociálnych kompetencií ako determinanty fluktuačných zámerov sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Dáta boli získané prostredníctvom štandardizovaných nástrojov TSIS a MESI. Na analýzu rozdielov medzi skupinami bol použitý Mannov–Whitneyho U test. Štatisticky významný rozdiel bol potvrdený v dimenzii sociálnej iritability (p = 0,013) a v dimenziách meraných nástrojom TSIS, konkrétne v spracovaní sociálnych informácií (p = 0,046), sociálnych spôsobilostiach (p = 0,047) a sociálnej vnímavosti (p = 0,029). V ostatných sledovaných dimenziách neboli zistené významné rozdiely (p > 0,05), čo naznačuje, že sociálne kompetencie majú len čiastkový význam pri formovaní fluktuačných zámerov sestier. Výsledky zdôrazňujú potrebu komplexného prístupu k problematike udržania sestier, ktorý zohľadňuje aj širšie organizačné a psychosociálne faktory pracovného prostredia.

Východiská: Nežiaduca udalosť je udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pacienta pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti, ktorej bolo možné predísť.
Cieľ: Zistiť postoj sestier generačnej kohorty „Z“ k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve.
Súbor a metodika: V empirickom výskume bol aplikovaný zmiešaný výskumný prístup s konvergentným paralelným dizajnom. Zber dát sa uskutočnil v období od januára do marca 2026. Výskumný súbor tvorilo 43 sestier patriacich do generácie Z. Triangulácia metód zahŕňala realizáciu pološtruktúrovaných rozhovorov, metódu focus groups a administráciu checklistu s položkami využívajúcimi 7-bodovú Likertovu škálu.
Výsledky: Vzorka sestier generácie „Z“ vykazujú vysokú mieru subjektívneho vnímania osobnej zodpovednosti za vlastné konanie v kontexte hlásenia nežiaducich udalostí (x̄ = 5,53 z max.7; sd = 1,08). Paralelne s týmto zistením bola zaznamenaná signifikantne vysoká ochota k nahlasovaniu nežiaducich udalostí spôsobených vlastným zavinením (x̄ = 5,25 z max.7; sd = 0,96). Najnižšie hodnotenie (medián = 4) súviselo s nahlasovaním nežiaducich udalostí, ktoré zapríčinili ich kolegyne.
Záver: Hlásenie nežiaducich udalostí a kritických situácii je pilierom kvalitnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti. Odhaľuje nedostatky v praxi, organizácii práce alebo komunikácii v tíme. Systematické spracovanie umožňuje prijať preventívne opatrenia, optimalizovať postupy, eliminovať riziká pre pacienta a formovať rozvinutú kultúru bezpečnosti a spravodlivosti.

Východiská: Zneužívanie psychofarmák vo väzenskom prostredí predstavuje významné riziko pre bezpečnú farmakoterapiu, keďže simulácia psychických ťažkostí a manipulatívne správanie sťažujú správne predpisovanie a zvyšujú riziko polyfarmácie a závislosti.
Cieľ: Analyzovať vzorce správania väzňov spojené s rizikom zneužívania psychofarmák.
Súbor a metodika: Observačná deskriptívna štúdia zahŕňala 265 psychiatrických vyšetrení realizovaných u 165 mužov vo výkone trestu, v období január-február 2025. Údaje boli získané štruktúrovaným pozorovaním podľa protokolu s ôsmimi kategóriami manipulatívneho správania a spracované deskriptívnou štatistikou. Jednotkou analýzy bola jednotlivá návšteva, keďže niektorí väzni absolvovali opakované vyšetrenia; výsledky preto interpretujeme na úrovni vyšetrenia, nie osoby.
Výsledky: Celkovo bolo zaznamenaných 1 029 prejavov správania. Dominovali emocionálne apely, najmä apel na strach (34,4 %), pocit viny (18,3 %) a súcit (14,2 %). Racionálne argumentačné techniky a autentické symptómy sa vyskytovali menej často.
Záver: Výsledky poukazujú na potrebu systematického monitorovania správania, tímovej spolupráce a edukácie väzňov s cieľom obmedziť zneužívanie psychofarmák a zvýšiť bezpečnosť psychiatrickej starostlivosti vo väzniciach.

Osoby s rôznymi formami obmedzenia sú viditeľnou súčasťou našej spoločnosti. Viditeľnými sa však stávajú aj bariéry, ktoré ich život naďalej zťažujú. Na odstraňovaní architektonických a komunikačných bariér pre osoby s telesnými a zmyslovými (zrakovými a sluchovými) obmedzeniami sa musia podieľať všetky subsystémy spoločnosti, najmä v oblasti dopravných, zdravotných, vzdelávacích a ďalších služieb. Veľmi často sú adresátmi požiadaviek na odstraňovanie týchto bariér orgány miestnej samosprávy – miest a obcí. V našej štúdii sme sa preto sústredili na zmapovanie reálnych možností, ktoré majú tieto orgány v aktuálnych podmienkach Slovenskej republiky.

Úvod: Zdravotná gramotnosť predstavuje súbor vedomostí, schopností a kompetencií umožňujúcich jednotlivcom získavať, porozumieť, kriticky hodnotiť a využívať informácie a služby súvisiace so zdravím pri rozhodovaní o jeho ochrane a podpore. V kontexte pracovného prostredia nadobúda význam nielen ako individuálna kompetencia zamestnancov, ale aj ako súčasť organizačnej kultúry. Zdravotne gramotná organizácia vytvára podmienky, ktoré zamestnancom uľahčujú prístup k zrozumiteľným zdravotným informáciám, podporujú ich aktívnu účasť na rozhodovaní o zdraví a integrujú princípy podpory zdravia do organizačných procesov a každodennej praxe.
Jadro práce: Cieľom posteru je charakterizovať zdravotnú gramotnosť ako súčasť organizačnej kultúry, poukázať na význam jej systematickej podpory na pracovisku, identifikovať potenciálne benefity pre zamestnancov a organizáciu a predstaviť návrh akčného plánu implementácie princípov zdravotnej gramotnosti do pracovného prostredia. Poster má teoreticko-aplikačný charakter a vychádza z analýzy a syntézy odborných poznatkov o zdravotnej gramotnosti, organizačnej zdravotnej gramotnosti a podpore zdravia na pracovisku. Na základe teoretických východísk je koncipovaný modelový akčný plán zahŕňajúci analýzu potrieb zamestnancov, stanovenie cieľov, vzdelávacie a komunikačné intervencie, zapojenie manažmentu a priebežné hodnotenie realizovaných opatrení. Podpora zdravotnej gramotnosti na pracovisku môže prispievať k zvyšovaniu zdravotného uvedomenia, posilňovaniu zodpovednosti za vlastné zdravie, podpore preventívneho správania a efektívnejšiemu využívaniu zdravotníckych služieb. Z organizačného hľadiska predstavuje potenciál na zlepšenie pracovnej pohody, angažovanosti a spokojnosti zamestnancov, ako aj na znižovanie zdravotne podmienenej absencie. Významnú úlohu pri implementácii opatrení zohrávajú sestry, najmä prostredníctvom edukácie, identifikácie individuálnych potrieb, podpory selfmanažmentu a koordinácie preventívnych aktivít. Navrhovaný akčný plán poskytuje rámec na systematické začlenenie zdravotnej gramotnosti do organizačnej kultúry s dôrazom na dostupnosť, zrozumiteľnosť a udržateľnosť intervencií.
Záver: Zdravotná gramotnosť predstavuje významný prvok organizačnej kultúry orientovanej na zdravie, bezpečnosť a kvalitu pracovného života. Jej systematická podpora si vyžaduje aktívnu účasť vedenia organizácie, interdisciplinárnu spoluprácu a vytváranie podmienok podporujúcich informované rozhodovanie zamestnancov. Implementácia princípov zdravotne gramotnej organizácie môže prispieť k rozvoju pracovného prostredia podporujúceho zdravie a k posilneniu preventívneho rozmeru ošetrovateľskej praxe.