ProHuman

VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Reklama

Ošetrovateľstvo

Integrácia zdravotnej gramotnosti do organizačnej kultúry ako predpoklad podpory zdravia na pracovisku

Úvod: Zdravotná gramotnosť predstavuje súbor vedomostí, schopností a kompetencií umožňujúcich jednotlivcom získavať, porozumieť, kriticky hodnotiť a využívať informácie a služby súvisiace so zdravím pri rozhodovaní o jeho ochrane a podpore. V kontexte pracovného prostredia nadobúda význam nielen ako individuálna kompetencia zamestnancov, ale aj ako súčasť organizačnej kultúry. Zdravotne gramotná organizácia vytvára podmienky, ktoré zamestnancom uľahčujú prístup k zrozumiteľným zdravotným informáciám, podporujú ich aktívnu účasť na rozhodovaní o zdraví a integrujú princípy podpory zdravia do organizačných procesov a každodennej praxe.
Jadro práce: Cieľom posteru je charakterizovať zdravotnú gramotnosť ako súčasť organizačnej kultúry, poukázať na význam jej systematickej podpory na pracovisku, identifikovať potenciálne benefity pre zamestnancov a organizáciu a predstaviť návrh akčného plánu implementácie princípov zdravotnej gramotnosti do pracovného prostredia. Poster má teoreticko-aplikačný charakter a vychádza z analýzy a syntézy odborných poznatkov o zdravotnej gramotnosti, organizačnej zdravotnej gramotnosti a podpore zdravia na pracovisku. Na základe teoretických východísk je koncipovaný modelový akčný plán zahŕňajúci analýzu potrieb zamestnancov, stanovenie cieľov, vzdelávacie a komunikačné intervencie, zapojenie manažmentu a priebežné hodnotenie realizovaných opatrení. Podpora zdravotnej gramotnosti na pracovisku môže prispievať k zvyšovaniu zdravotného uvedomenia, posilňovaniu zodpovednosti za vlastné zdravie, podpore preventívneho správania a efektívnejšiemu využívaniu zdravotníckych služieb. Z organizačného hľadiska predstavuje potenciál na zlepšenie pracovnej pohody, angažovanosti a spokojnosti zamestnancov, ako aj na znižovanie zdravotne podmienenej absencie. Významnú úlohu pri implementácii opatrení zohrávajú sestry, najmä prostredníctvom edukácie, identifikácie individuálnych potrieb, podpory selfmanažmentu a koordinácie preventívnych aktivít. Navrhovaný akčný plán poskytuje rámec na systematické začlenenie zdravotnej gramotnosti do organizačnej kultúry s dôrazom na dostupnosť, zrozumiteľnosť a udržateľnosť intervencií.
Záver: Zdravotná gramotnosť predstavuje významný prvok organizačnej kultúry orientovanej na zdravie, bezpečnosť a kvalitu pracovného života. Jej systematická podpora si vyžaduje aktívnu účasť vedenia organizácie, interdisciplinárnu spoluprácu a vytváranie podmienok podporujúcich informované rozhodovanie zamestnancov. Implementácia princípov zdravotne gramotnej organizácie môže prispieť k rozvoju pracovného prostredia podporujúceho zdravie a k posilneniu preventívneho rozmeru ošetrovateľskej praxe.

Kľúčové slová: Zdravotná gramotnosť, Zdravotne gramotná organizácia, Organizačná kultúra, Podpora zdravia na pracovisku, Ošetrovateľská prax, Akčný plán

PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková·25. 10. 2026· 319

Zdravotníctvo

Manipulatívne správanie väzňov a zneužívanie psychofarmák z pohľadu sestry

Východiská: Zneužívanie psychofarmák vo väzenskom prostredí predstavuje významné riziko pre bezpečnú farmakoterapiu, keďže simulácia psychických ťažkostí a manipulatívne správanie sťažujú správne predpisovanie a zvyšujú riziko polyfarmácie a závislosti.
Cieľ: Analyzovať vzorce správania väzňov spojené s rizikom zneužívania psychofarmák.
Súbor a metodika: Observačná deskriptívna štúdia zahŕňala 265 psychiatrických vyšetrení realizovaných u 165 mužov vo výkone trestu, v období január-február 2025. Údaje boli získané štruktúrovaným pozorovaním podľa protokolu s ôsmimi kategóriami manipulatívneho správania a spracované deskriptívnou štatistikou. Jednotkou analýzy bola jednotlivá návšteva, keďže niektorí väzni absolvovali opakované vyšetrenia; výsledky preto interpretujeme na úrovni vyšetrenia, nie osoby.
Výsledky: Celkovo bolo zaznamenaných 1 029 prejavov správania. Dominovali emocionálne apely, najmä apel na strach (34,4 %), pocit viny (18,3 %) a súcit (14,2 %). Racionálne argumentačné techniky a autentické symptómy sa vyskytovali menej často.
Záver: Výsledky poukazujú na potrebu systematického monitorovania správania, tímovej spolupráce a edukácie väzňov s cieľom obmedziť zneužívanie psychofarmák a zvýšiť bezpečnosť psychiatrickej starostlivosti vo väzniciach.

Kľúčové slová: zneužívanie psychofarmák, manipulatívne správanie, väznica, psychiatrická ambulancia

Mária Kilíková, Tatiana Katriňáková, Dagmar Štefanová·30. 10. 2026· 177

Ošetrovateľstvo

Sociálne determinanty fluktuačných tendencií u sestier

Spokojnosť s prácou a fluktuačné zámery sestier predstavujú významné faktory ovplyvňujúce stabilitu ošetrovateľského personálu. Cieľom štúdie bolo preskúmať vybrané aspekty sociálnych kompetencií ako determinanty fluktuačných zámerov sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Dáta boli získané prostredníctvom štandardizovaných nástrojov TSIS a MESI. Na analýzu rozdielov medzi skupinami bol použitý Mannov–Whitneyho U test. Štatisticky významný rozdiel bol potvrdený v dimenzii sociálnej iritability (p = 0,013) a v dimenziách meraných nástrojom TSIS, konkrétne v spracovaní sociálnych informácií (p = 0,046), sociálnych spôsobilostiach (p = 0,047) a sociálnej vnímavosti (p = 0,029). V ostatných sledovaných dimenziách neboli zistené významné rozdiely (p > 0,05), čo naznačuje, že sociálne kompetencie majú len čiastkový význam pri formovaní fluktuačných zámerov sestier. Výsledky zdôrazňujú potrebu komplexného prístupu k problematike udržania sestier, ktorý zohľadňuje aj širšie organizačné a psychosociálne faktory pracovného prostredia.

Kľúčové slová: fluktuácia, opustenie pracoviska, opustenie profesie, sestry

Valéria Parová·30. 10. 2026· 182

Ošetrovateľstvo

Postoj sestier generácie „Z“ k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve

Východiská: Nežiaduca udalosť je udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pacienta pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti, ktorej bolo možné predísť.
Cieľ: Zistiť postoj sestier generačnej kohorty „Z“ k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve.
Súbor a metodika: V empirickom výskume bol aplikovaný zmiešaný výskumný prístup s konvergentným paralelným dizajnom. Zber dát sa uskutočnil v období od januára do marca 2026. Výskumný súbor tvorilo 43 sestier patriacich do generácie Z. Triangulácia metód zahŕňala realizáciu pološtruktúrovaných rozhovorov, metódu focus groups a administráciu checklistu s položkami využívajúcimi 7-bodovú Likertovu škálu.
Výsledky: Vzorka sestier generácie „Z“ vykazujú vysokú mieru subjektívneho vnímania osobnej zodpovednosti za vlastné konanie v kontexte hlásenia nežiaducich udalostí (x̄ = 5,53 z max.7; sd = 1,08). Paralelne s týmto zistením bola zaznamenaná signifikantne vysoká ochota k nahlasovaniu nežiaducich udalostí spôsobených vlastným zavinením (x̄ = 5,25 z max.7; sd = 0,96). Najnižšie hodnotenie (medián = 4) súviselo s nahlasovaním nežiaducich udalostí, ktoré zapríčinili ich kolegyne.
Záver: Hlásenie nežiaducich udalostí a kritických situácii je pilierom kvalitnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti. Odhaľuje nedostatky v praxi, organizácii práce alebo komunikácii v tíme. Systematické spracovanie umožňuje prijať preventívne opatrenia, optimalizovať postupy, eliminovať riziká pre pacienta a formovať rozvinutú kultúru bezpečnosti a spravodlivosti.

Kľúčové slová: Nežiaduce udalosti, Kritické situácie, Generácia Z, Ošetrovateľstvo, Sestry

doc. PhDr. Viera Hulková·30. 10. 2026· 189

Andragogika

Dlhší pracovný život. Aký?

Výročná konferencia Slovenskej asociácie age managementu (SAAM) sa uskutoční 11.11.2026 v Bratislave

Dlhší pracovný život. Aký? Výročná konferencia SAAM otvorí otázky pracovnej schopnosti a budúcnosti práce **Žijeme dlhšie, a preto budeme pravdepodobne aj dlhšie pracovať. Ako však zabezpečiť,...
ProHuman·23. 10. 2026· 368

Sociálna práca

Debarierizácia v pôsobnosti miestnej samosprávy

Osoby s rôznymi formami obmedzenia sú viditeľnou súčasťou našej spoločnosti. Viditeľnými sa však stávajú aj bariéry, ktoré ich život naďalej zťažujú. Na odstraňovaní architektonických a komunikačných bariér pre osoby s telesnými a zmyslovými (zrakovými a sluchovými) obmedzeniami sa musia podieľať všetky subsystémy spoločnosti, najmä v oblasti dopravných, zdravotných, vzdelávacích a ďalších služieb. Veľmi často sú adresátmi požiadaviek na odstraňovanie týchto bariér orgány miestnej samosprávy – miest a obcí. V našej štúdii sme sa preto sústredili na zmapovanie reálnych možností, ktoré majú tieto orgány v aktuálnych podmienkach Slovenskej republiky.

Kľúčové slová: debarierizácia, mestá a obce, Slovenská republika, telesné a zmyslové obmedzenia

doc. PhDr. Ing. Stanislav Konečný·25. 10. 2026· 348

Ošetrovateľstvo

Organizačné pravidlá a technológie z pohľadu generácií sestier

Východiská: Zmeny v pracovnom prostredí kladú na sestry požiadavky spojené s organizáciou práce a zavádzaním technológií.
Cieľ: Analyzovať postoje sestier rôznych generácií k organizačným pravidlám a technológiám.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 251 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku a v Českej republike. Údaje boli získané od októbra do decembra 2025 adaptovanou slovenskou verziou štandardizovaného dotazníka The Work Value and Attitude Scale. Analyzované boli položky faktorov „nedodržiavanie pravidiel“ a „technológie ako výzva“. Rozdiely medzi generačnými kohortami boli posudzované Kruskalovým-Wallisovým testom a Dunnovým post-hoc testom s Bonferroniho korekciou.
Výsledky: Štatisticky významné generačné rozdiely sa preukázali vo všetkých sledovaných položkách organizačných pravidiel (p < 0,001) aj technológií (p < 0,05). Generácia Z prejavovala kritickejší postoj k pravidlám, byrokracii a vedeniu a zároveň najmenej vnímala technológie ako faktor sťažujúci prácu (M = 1,62) a najviac ako prostriedok uľahčujúci prácu (M = 4,21).
Záver: Poznanie postojov jednotlivých generačných kohort môže podporiť vhodnejšie nastavenie organizačných postupov a zavádzanie technológií do ošetrovateľskej praxe.

Kľúčové slová: generácie, organizačné pravidlá, sestry, technológie, pracovné postoje

prof. PhDr. Mária Kilíková, Maximilián Beraxa, Tatiana KATRIŇÁKOVÁ·19. 10. 2026· 526

Ošetrovateľstvo

Konferencia Rodina – zdravie – choroba 2026, 27.10.2026 Ružomberok

Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku srdečne pozýva odbornú verejnosť, akademických pracovníkov, zdravotníckych profesionálov, študentov a všetkých záujemcov o aktuálne témy zdravia, choroby, rodiny a starostlivosti na medzinárodnú vedecko-odbornú konferenciu RODINA – ZDRAVIE – CHOROBA / FAMILY – HEALTH – DISEASE 2026. Podujatie sa uskutoční 27. októbra 2026 prezenčnou formou na pôde Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku, v priestoroch budovy dekanátu, Organová sieň, Nám. A. Hlinku 60, 034 01 Ružomberok. Konferencia predstavuje významné odborné stretnutie zamerané na prepojenie vedeckých poznatkov, klinickej praxe, vzdelávania a interdisciplinárnej spolupráce v oblasti zdravia, choroby, rodinného prostredia, prevencie, starostlivosti a podpory kvality života. Cieľom konferencie je vytvoriť priestor na prezentáciu vedeckých a odborných poznatkov, vým
ProHuman·28 Sep 2026· 939