Introduction

The Impact of Blue Light Exposure on Behavioral and Physiological Determinants of Health in Children and Adolescents

Reminiscence approach as a method of activating cognitive functions in seniors Abstrakt: Východiská: Kognitívna stimulácia sa považuje za intervenciu, ktorej cieľom je udržiavanie mentálneho zdravia. Formou stimulácie sú reminiscenčné intervencie. Ich cieľom je transformovať pasívne bytie na aktívne bytie. Uplatňuje sa v komunite seniorov ktorí trpia stareckou demenciou. Cieľ: Implementovať program štruktúrovanej reminiscenčnej stimulácie a vyhodnotiť jej dopad na oblasti zdravia vybranej skupiny respondentov. Súbor a metódy: Súbor tvorilo 5 respondentov (R1–R5), ktorí absolvovali sériu 7 reminiscenčných intervencií (S1–S7). Dopady aktivizácie sme hodnotili priamym zúčastneným pozorovaním. Úroveň subjektívneho prežívania bola meraná kvantitatívnym skórovaním bezprostredne pred začiatkom intervencie a po jej skončení. Výsledky boli integrované do jednotlivých oblastí a podrobené komparatí

Stair walking training using digital tools Abstrakt: Chôdza po schodoch patrí medzi najnáročnejšie bežné denné aktivity, predovšetkým u seniorov, pacientov po operačných výkonoch a úrazoch. Vyžaduje dostatočnú svalovú silu dolných končatín, stabilitu trupu, rovnováhu, koordináciu, ale aj primeranú dychovú a kardiovaskulárnu rezervu. Praktické skúsenosti fyzioterapeutov poukazujú na to, že pacienti zvládnu chôdzu po rovine, ale práve schody sú pre nich limitujúcim faktorom návratu ku samostatnosti. Pri nácviku chôdze po schodoch je možné využívať aj moderné informačno-komunikačné technológie. Digitálne nástroje nie sú náhradou fyzioterapie, ale predstavujú spôsob, ako pomôcť pacientovi lepšie porozumieť vlastnému pohybu pri chôdzi po schodoch. Článok prezentuje praktické využitie a benefity vybraných digitálnych nástrojov vo fyzioterapii. Využitie týchto nástrojov je nevyhnutné vnímať v š

Social characteristics of nurses’ professional behavior by age Abstrakt: Sociálne kompetencie sestier predstavujú významný predpoklad poskytovania kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti, keďže ovplyvňujú efektívnosť interakcie s pacientom, ako aj schopnosť efektívnej spolupráce v zdravotníckom tíme. Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi vekom sestier a vybranými dimenziami ich sociálneho fungovania v klinickej praxi. Výskumný súbor tvorilo 96 sestier. Na zber údajov boli použité štandardizované nástroje TSIS a MESI. Vzťah medzi premennými bol hodnotený pomocou Spearmanovho korelačného koeficientu. Výsledky analýzy nepreukázali štatisticky významné vzťahy medzi vekom a sledovanými dimenziami sociálneho fungovania. Zistenia naznačujú, že vek nemusí predstavovať rozhodujúci faktor, ktorý ovplyvňuje interpersonálne správanie sestier. Sociálne kompetencie sa pravdepodobne formujú a stab

Support Measures as a Tool for Implementing Inclusive Practices in Slovak Education

Úvod: Pracovná schopnosť vyjadruje potenciál zamestnanca zvládať pracovné požiadavky. Na meranie pracovnej schopnosti sa používa dotazník WAI™ 1.0 Index pracovnej schopnosti, medzinárodný nástroj na posúdenie súčasnej rovnováhy medzi pracovnými požiadavkami a individuálnymi schopnosťami zamestnanca. Pre úspešnú a funkčnú implementáciu opatrení age managementu do ošetrovateľstva, je meranie pracovnej schopnosti sestier, prvým krokom. Cieľ: Zistiť index pracovnej schopnosti na vzorke slovenských sestier pomocou dotazníka WAI. Komparovať výsledky merania pracovnej schopnosti u slovenských a českých sestier. Súbor a metodika: Použili sme zmiešaný výskum. Uskutočnili sme prierezovú štúdiu v roku 2024 na vzorke 371 sestier, ktoré vyplnili dobrovoľne a anonymne WAI™ 1.0 dotazník. Kvalitatívnou analýzou sme doplnili kontext a význam výsledkov kvantitatívnej analýzy. Priemerný vek sestier bol 44,82 rokov a priemerný počet rokov ich praxe v ošetrovateľstve bol 22,24 roka. 62,26 % sestier malo vysokoškolské vzdelanie. Výsledky: Priemerná hodnota indexu pracovnej schopnosti sestier v našej štúdii bola 37,87 bodov (SD = 6,097); čo označujeme ako dobrá pracovná schopnosť. Výsledky potvrdili, že s vekom klesá pracovná schopnosť sestier. 72,2 % sestier (n = 268) uviedlo, že na základe svojho zdravotného stavu, budú vykonávať povolanie sestry aj o dva roky. K najčastejšie uvádzaným ochoreniam patrili ochorenia pohybového aparátu, kardiovaskulárne ochorenia a endokrinné a metabolické ochorenia. Záver: Táto štúdia zdôraznila význam podpory pracovnej schopnosti sestier, nakoľko najpočetnejšie boli zastúpené sestry vo veku 41 - 60 rokov. Zisťovanie pracovnej schopnosti sestier sa vzhľadom k súčasnej demografickej situácii stáva vysoko aktuálnou, lebo umožní odhaliť riziko dlhodobej práceneschopnosti, predčasného odchodu do dôchodku alebo neschopnosti vykonávať prácu. Výsledky sú cenné nielen pre sestry samotné, lebo získajú informácie potrebné na zvládnutie pracovných požiadaviek, poskytujú stimuly na zmeny v pracovných postojoch a životnom štýle, ale sú cenné aj pre zamestnávateľov na zavedenie ergonomických a bezpečnostných opatrení, na zvýšenie motivácie sestier a na vzdelávanie.

Predkladaný vedecko-odborný príspevok sa venuje komparatívnej analýze systémov sociálneho podnikania a pracovnej integrácie znevýhodnených osôb v podmienkach Slovenskej republiky a Talianska. Autorka kriticky reflektuje súčasný stav slovenskej legislatívy (zákon č. 112/2018 Z. z.), ktorý charakterizuje ako model založený na administratívnom formalizme a dotačnej závislosti. V kontraste s tým analyzuje taliansky systém sociálnych kooperatív typu B (Legge 381/1991), založený na princípoch trhovej sebestačnosti a profesionálneho manažmentu diverzity. Článok identifikuje kľúčové bariéry slovenskej praxe, najmä rezortnú fragmentáciu vzdelávania a neefektívne fungovanie modelu obecných podnikov, a navrhuje systémovú zmenu paradigmy smerom k integrovanému riadeniu inklúzie. V závere autorka poukazuje na aktuálne reformné trendy v Taliansku (2026/2027), ktoré zdôrazňujú prechod od štandardizovaných sociálnych služieb k personalizovaným projektom profesijného života.

Předložený článek se zabývá analýzou vývoje českého vězeňství s primárním zaměřením na postupnou integraci principů restorativní justice do systému výkonu trestu odnětí svobody. Text reflektuje paradigmatický posun od retributivního pojetí trestu k přístupům akcentujícím náhradu újmy, odpovědnost pachatele a hojení narušených sociálních vazeb. Skrze syntézu aktuálních poznatků zkoumá článek limity současného systému, vliv restorativních programů na bezpečnost věznic a postoje české veřejnosti k alternativním způsobům řešení kriminality. Zvláštní pozornost je věnována teoretickým východiskům determinismu a etopedickým aspektům resocializace v kontextu moderní trestní politiky.

Príspevok sa zameriava na analýzu neviditeľných bariér návratu na trh práce z perspektívy nezamestnaných osôb. V centre pozornosti stoja latentné psychosociálne faktory, ktoré nie sú priamo reflektované prostredníctvom formálnych ukazovateľov zamestnateľnosti, no významne ovplyvňujú schopnosť jednotlivca opätovne sa uplatniť na trhu práce. Príspevok vychádza z kvalitatívneho výskumu realizovaného formou polostrukturovaných rozhovorov, analyzovaných prostredníctvom prístupov zakotvenej teórie. Výskumný súbor tvorilo 11 participantov. Výsledky poukazujú na existenciu viacerých kategórií neviditeľných bariér, najmä v oblasti oslabeného sebavedomia, straty pracovných návykov, skúsenosti opakovaného odmietania, ambivalentnej motivácie a nedôvery voči systému podpory. Tieto faktory významne zasahujú do sociálneho fungovania jednotlivca a ovplyvňujú jeho schopnosť aktívne vstupovať do procesu hľadania zamestnania.