Úvod: Pracovná schopnosť vyjadruje potenciál zamestnanca zvládať pracovné požiadavky. Na meranie pracovnej schopnosti sa používa dotazník WAI™ 1.0 Index pracovnej schopnosti, medzinárodný nástroj na posúdenie súčasnej rovnováhy medzi pracovnými požiadavkami a individuálnymi schopnosťami zamestnanca. Pre úspešnú a funkčnú implementáciu opatrení age managementu do ošetrovateľstva, je meranie pracovnej schopnosti sestier, prvým krokom. Cieľ: Zistiť index pracovnej schopnosti na vzorke slovenských sestier pomocou dotazníka WAI. Komparovať výsledky merania pracovnej schopnosti u slovenských a českých sestier. Súbor a metodika: Použili sme zmiešaný výskum. Uskutočnili sme prierezovú štúdiu v roku 2024 na vzorke 371 sestier, ktoré vyplnili dobrovoľne a anonymne WAI™ 1.0 dotazník. Kvalitatívnou analýzou sme doplnili kontext a význam výsledkov kvantitatívnej analýzy. Priemerný vek sestier bol 44,82 rokov a priemerný počet rokov ich praxe v ošetrovateľstve bol 22,24 roka. 62,26 % sestier malo vysokoškolské vzdelanie. Výsledky: Priemerná hodnota indexu pracovnej schopnosti sestier v našej štúdii bola 37,87 bodov (SD = 6,097); čo označujeme ako dobrá pracovná schopnosť. Výsledky potvrdili, že s vekom klesá pracovná schopnosť sestier. 72,2 % sestier (n = 268) uviedlo, že na základe svojho zdravotného stavu, budú vykonávať povolanie sestry aj o dva roky. K najčastejšie uvádzaným ochoreniam patrili ochorenia pohybového aparátu, kardiovaskulárne ochorenia a endokrinné a metabolické ochorenia. Záver: Táto štúdia zdôraznila význam podpory pracovnej schopnosti sestier, nakoľko najpočetnejšie boli zastúpené sestry vo veku 41 - 60 rokov. Zisťovanie pracovnej schopnosti sestier sa vzhľadom k súčasnej demografickej situácii stáva vysoko aktuálnou, lebo umožní odhaliť riziko dlhodobej práceneschopnosti, predčasného odchodu do dôchodku alebo neschopnosti vykonávať prácu. Výsledky sú cenné nielen pre sestry samotné, lebo získajú informácie potrebné na zvládnutie pracovných požiadaviek, poskytujú stimuly na zmeny v pracovných postojoch a životnom štýle, ale sú cenné aj pre zamestnávateľov na zavedenie ergonomických a bezpečnostných opatrení, na zvýšenie motivácie sestier a na vzdelávanie.
Kľúčové slová: Age management. Index pracovnej schopnosti. Sestry. Slovenská a Česká republika.
OD doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH·10 Jun 2026· 253
Predkladaný vedecko-odborný príspevok sa venuje komparatívnej analýze systémov sociálneho podnikania a pracovnej integrácie znevýhodnených osôb v podmienkach Slovenskej republiky a Talianska. Autorka kriticky reflektuje súčasný stav slovenskej legislatívy (zákon č. 112/2018 Z. z.), ktorý charakterizuje ako model založený na administratívnom formalizme a dotačnej závislosti. V kontraste s tým analyzuje taliansky systém sociálnych kooperatív typu B (Legge 381/1991), založený na princípoch trhovej sebestačnosti a profesionálneho manažmentu diverzity. Článok identifikuje kľúčové bariéry slovenskej praxe, najmä rezortnú fragmentáciu vzdelávania a neefektívne fungovanie modelu obecných podnikov, a navrhuje systémovú zmenu paradigmy smerom k integrovanému riadeniu inklúzie. V závere autorka poukazuje na aktuálne reformné trendy v Taliansku (2026/2027), ktoré zdôrazňujú prechod od štandardizovaných sociálnych služieb k personalizovaným projektom profesijného života.
Kľúčové slová: sociálna ekonomika, pracovná integrácia, inkluzívny trh práce, sociálna kooperatíva, Disability Management, legislatívna komparácia.
OD Mgr. Andrea Podešvová, MBA, LL.M·06 Jun 2026· 308
Sociálna práca
Pôvodne v češtine
Předložený článek se zabývá analýzou vývoje českého vězeňství s primárním zaměřením na postupnou integraci principů restorativní justice do systému výkonu trestu odnětí svobody. Text reflektuje paradigmatický posun od retributivního pojetí trestu k přístupům akcentujícím náhradu újmy, odpovědnost pachatele a hojení narušených sociálních vazeb. Skrze syntézu aktuálních poznatků zkoumá článek limity současného systému, vliv restorativních programů na bezpečnost věznic a postoje české veřejnosti k alternativním způsobům řešení kriminality. Zvláštní pozornost je věnována teoretickým východiskům determinismu a etopedickým aspektům resocializace v kontextu moderní trestní politiky.
Kľúčové slová: Special education, resocialization, restorative justice, criminal policy, public opinion, prison system
OD Bc. Jan Brychta, Ed.D·06 Jun 2026· 238
Príspevok sa zameriava na analýzu neviditeľných bariér návratu na trh práce z perspektívy nezamestnaných osôb. V centre pozornosti stoja latentné psychosociálne faktory, ktoré nie sú priamo reflektované prostredníctvom formálnych ukazovateľov zamestnateľnosti, no významne ovplyvňujú schopnosť jednotlivca opätovne sa uplatniť na trhu práce. Príspevok vychádza z kvalitatívneho výskumu realizovaného formou polostrukturovaných rozhovorov, analyzovaných prostredníctvom prístupov zakotvenej teórie. Výskumný súbor tvorilo 11 participantov. Výsledky poukazujú na existenciu viacerých kategórií neviditeľných bariér, najmä v oblasti oslabeného sebavedomia, straty pracovných návykov, skúsenosti opakovaného odmietania, ambivalentnej motivácie a nedôvery voči systému podpory. Tieto faktory významne zasahujú do sociálneho fungovania jednotlivca a ovplyvňujú jeho schopnosť aktívne vstupovať do procesu hľadania zamestnania.
Kľúčové slová: bariéry zamestnanosti, nezamestnanosť, návrat na trh práce, sociálne fungovanie, sociálna práca
OD PhDr. Daniela Lorko Praznovská·31 May 2026· 392
Sociálne fungovanie sestier predstavuje významný faktor ovplyvňujúci kvalitu interpersonálnych interakcií a efektivitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti v klinickej praxi. Cieľom štúdie bolo analyzovať úroveň dispozičných a funkčných dimenzií sociálneho fungovania sestier v klinickom prostredí. Štúdia mala kvantitatívny, deskriptívny a prierezový charakter. Skúmaný súbor tvorilo 96 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát boli použité štandardizované nástroje Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) a dotazník MESI. Výsledky poukázali na strednú úroveň funkčných dimenzií sociálneho fungovania, s najvyššími hodnotami v oblasti sociálnej vnímavosti a najnižšími v spracovaní sociálnych informácií, kde sa prejavila aj najvyššia variabilita. V dispozičných dimenziách dominovala vyššia a stabilná úroveň empatie pri vyrovnaných hodnotách manipulácie a sociálnej iritability. Sestry vykazujú vyvážený dispozično funkčný profil sociálneho fungovania s dominanciou empatie a sociálnej vnímavosti, pričom rezervy možno identifikovať v oblasti spracovania sociálnych informácií.
Kľúčové slová: dispozičné dimenzie, funkčné dimenzie, sestry, sociálne interakcie
OD PhDr. Valéria Parová, PhD·31 May 2026· 362
Diabetes mellitus 2. typu patrí medzi najvýznamnejšie chronické metabolické ochorenia súčasnosti a je spojený s vysokým rizikom mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií. Chronická hyperglykémia, inzulínová rezistencia, oxidačný stres a endoteliálna dysfunkcia sa podieľajú na progresívnom poškodení cievneho systému a rozvoji diabetickej retinopatie, neuropatie, diabetickej choroby obličiek, ischemickej choroby srdca, cerebrovaskulárnych ochorení a periférneho artériového ochorenia. Predkladaný článok sumarizuje súčasné poznatky o patofyziológii, epidemiológii a klinickom význame sekundárnych komplikácií DM2. Zároveň zdôrazňuje význam včasného skríningu, intenzívnej modifikácie životného štýlu a individualizovanej farmakoterapie s cieľom redukcie kardiovaskulárneho a renálneho rizika pacientov s DM2.
Kľúčové slová: diabetes mellitus 2. typu; mikrovaskulárne komplikácie; makrovaskulárne komplikácie; diabetická retinopatia; diabetická neuropatia
OD Mgr. Anastasiia Ostafiichuk·30 May 2026· 383
Východiská: O riešenie problematiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti je v mnohých krajinách čoraz väčší záujem. Vnímame ju ako súbor organizovaných činností, procesov, správania, ktoré determinujú zdravie a eliminujú riziká poškodenia pacienta. Atribútmi bezpečnej starostlivosti sú súbor opatrení preventívneho charakteru. Stav ich percepcie odzrkadľuje hĺbku pochopenia významnosti a potreby zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Máme zato, že percepcia determinuje rozhodovanie o intervenciách, ktoré môžu mať rizikový charakter. Ciele: Cieľom štúdie bolo skúmať percepciu atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami. Výsledky: U sestier existuje štatisticky významný rozdiel v percepcii jednotlivých atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti χ2(10) = 326,723, p < ,001. Nízke poradové skóre percepcie sme identifikovali v oblasti rešpektovania práv a podpory mobility pacientov. Záver: I keď je percepcia sestier viac pozitívna, realita vykazuje iné skutočnosti. Konanie a prax nie vždy je v súlade s vnímaním skúmaných javov. Rezervy nachádzame v pochopení rizík, poškodenia zdravia pacientov na základe nedocenenia významu politiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: atribút, bezpečnosť, percepcia, zdravotná starostlivosť
OD prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH·25 May 2026· 334
Zdravotníctvo
Pôvodne v angličtine
Zápalové ochorenia čreva (IBD) predstavujú skupinu chronických, opakujúcich sa ochorení tráviaceho traktu, medzi ktoré patrí najmä Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. V posledných desaťročiach dochádza k nárastu ich incidencie a prevalencie, čo poukazuje na význam environmentálnych faktorov vrátane výživy. Cieľom práce bolo zhodnotiť úlohu výživy a diétnych faktorov v prevencii a manažmente zápalových ochorení čreva na základe dostupných vedeckých dôkazov. Práca bola spracovaná formou scoping prehľadu podľa princípov PRISMA-ScR. Literárna rešerš bola realizovaná v databázach PubMed, Scopus, Web of Science a Google Scholar, pričom do analýzy boli zahrnuté originálne štúdie, systematické prehľady a metaanalýzy publikované najmä po roku 2005. Výsledky poukazujú na to, že stravovacie vzorce bohaté na vlákninu, ovocie a zeleninu môžu pôsobiť preventívne, najmä vo vzťahu ku Crohnovej chorobe. Naopak, zvýšený príjem ultra-spracovaných potravín, jednoduchých cukrov a niektorých tukových zložiek je spojený so zvýšeným rizikom vzniku IBD. V manažmente ochorenia sa ako prínosné ukazujú najmä rôzne dietoterapeutické prístupy, napríklad eliminačné diéty v kombinácii s čiastočnou enterálnou výživou, enterálna výživa alebo diéty zamerané na obmedzenie niektorých ťažšie stráviteľných sacharidov pri zmierňovaní symptómov. Dostupné poznatky naznačujú, že výživa predstavuje významný modifikovateľný faktor, ktorý môže ovplyvňovať nielen riziko vzniku ochorenia, ale aj jeho priebeh. Z tohto dôvodu by mala byť výživa vnímaná ako dôležitá súčasť komplexného manažmentu pacientov so zápalovými ochoreniami čreva. Napriek rastúcemu počtu dôkazov sú potrebné ďalšie dlhodobé randomizované štúdie na spresnenie účinku jednotlivých diétnych prístupov a ich individualizácie v klinickej praxi.
Kľúčové slová: Crohnova choroba, dietoterapia, ulcerózna kolitída, výživa, zápalové ochorenia čreva.
OD Mgr. Ján Roman·07 May 2026· 367
Morálny distres, morálne zranenie a etická záťaž sú neoddeliteľnou súčasťou práce v pomáhajúcich profesiách. Ich teoretickému vymedzeniu v súčasnosti stále chýba potrebná jednotnosť. Táto naratívna prehľadová štúdia sa zameriava na systematizáciu aktuálnych poznatkov o uvedených javoch. Cieľom práce je kriticky posúdiť existujúce definície a analyzovať vzájomné vzťahy medzi týmito konceptmi. Text sa snaží identifikovať faktory ich vzniku aj konkrétne dôsledky pre psychické zdravie odborníkov. Zdroje pre analýzu boli vyhľadávané v databázach PubMed, ScienceDirect a Google Scholar. Výber zahŕňal empirické aj teoretické práce z oblasti zdravotníctva, sociálnej práce a psychológie. Analýza naznačuje, že morálny distres funguje predovšetkým ako situačný fenomén. Vzniká v momente, keď vonkajšie prekážky znemožňujú konanie v súlade s osobnými alebo profesijnými hodnotami. Morálne zranenie sa odlišuje hlbším a trvalejším dopadom na integritu jednotlivca. Často súvisí s prežívaním viny alebo pocitu zrady pri závažnom porušení morálnych kódexov. Etická záťaž potom predstavuje kumulatívny rámec, ktorý je podmienený najmä systémovými faktormi. Jednotlivé koncepty si zachovávajú svoje špecifické črty aj napriek ich zjavnému prieniku. Medzi hlavné príčiny týchto stavov patria inštitucionálne tlaky a deficit personálnych či materiálnych zdrojov. Tieto faktory vedú k postupnému emocionálnemu vyčerpaniu a častým úvahám o odchode z profesie. Štúdia na základe zistení navrhuje integrujúci model, ktorý tieto tri javy prepája do logického celku. Výsledky poukazujú na potrebu zavádzania viacúrovňových intervencií v rámci organizácií. Práca má prínos pre ďalší výskum ako aj pre vzdelávanie odborníkov v pomáhajúcich odboroch. Napriek limitom zvolenej metodiky práca prináša dôležitý pohľad na ochranu duševného zdravia v praxi.
Kľúčové slová: morálny distres, morálne zranenie, etická záťaž, pomáhajúce profesie, etické dilemy, naratívna prehľadová štúdia, duševné zdravie profesionálov
OD Mgr. Sabrina LUŠČÍKOVÁ·06 May 2026· 357
