VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Úvod: Zdravotná gramotnosť predstavuje súbor vedomostí, schopností a kompetencií umožňujúcich jednotlivcom získavať, porozumieť, kriticky hodnotiť a využívať informácie a služby súvisiace so zdravím pri rozhodovaní o jeho ochrane a podpore. V kontexte pracovného prostredia nadobúda význam nielen ako individuálna kompetencia zamestnancov, ale aj ako súčasť organizačnej kultúry. Zdravotne gramotná organizácia vytvára podmienky, ktoré zamestnancom uľahčujú prístup k zrozumiteľným zdravotným informáciám, podporujú ich aktívnu účasť na rozhodovaní o zdraví a integrujú princípy podpory zdravia do organizačných procesov a každodennej praxe.
Jadro práce: Cieľom posteru je charakterizovať zdravotnú gramotnosť ako súčasť organizačnej kultúry, poukázať na význam jej systematickej podpory na pracovisku, identifikovať potenciálne benefity pre zamestnancov a organizáciu a predstaviť návrh akčného plánu implementácie princípov zdravotnej gramotnosti do pracovného prostredia. Poster má teoreticko-aplikačný charakter a vychádza z analýzy a syntézy odborných poznatkov o zdravotnej gramotnosti, organizačnej zdravotnej gramotnosti a podpore zdravia na pracovisku. Na základe teoretických východísk je koncipovaný modelový akčný plán zahŕňajúci analýzu potrieb zamestnancov, stanovenie cieľov, vzdelávacie a komunikačné intervencie, zapojenie manažmentu a priebežné hodnotenie realizovaných opatrení. Podpora zdravotnej gramotnosti na pracovisku môže prispievať k zvyšovaniu zdravotného uvedomenia, posilňovaniu zodpovednosti za vlastné zdravie, podpore preventívneho správania a efektívnejšiemu využívaniu zdravotníckych služieb. Z organizačného hľadiska predstavuje potenciál na zlepšenie pracovnej pohody, angažovanosti a spokojnosti zamestnancov, ako aj na znižovanie zdravotne podmienenej absencie. Významnú úlohu pri implementácii opatrení zohrávajú sestry, najmä prostredníctvom edukácie, identifikácie individuálnych potrieb, podpory selfmanažmentu a koordinácie preventívnych aktivít. Navrhovaný akčný plán poskytuje rámec na systematické začlenenie zdravotnej gramotnosti do organizačnej kultúry s dôrazom na dostupnosť, zrozumiteľnosť a udržateľnosť intervencií.
Záver: Zdravotná gramotnosť predstavuje významný prvok organizačnej kultúry orientovanej na zdravie, bezpečnosť a kvalitu pracovného života. Jej systematická podpora si vyžaduje aktívnu účasť vedenia organizácie, interdisciplinárnu spoluprácu a vytváranie podmienok podporujúcich informované rozhodovanie zamestnancov. Implementácia princípov zdravotne gramotnej organizácie môže prispieť k rozvoju pracovného prostredia podporujúceho zdravie a k posilneniu preventívneho rozmeru ošetrovateľskej praxe.

Dlhší pracovný život. Aký? Výročná konferencia SAAM otvorí otázky pracovnej schopnosti a budúcnosti práce **Žijeme dlhšie, a preto budeme pravdepodobne aj dlhšie pracovať. Ako však zabezpečiť,...

po viac ako 15 rokoch úspešnej a stabilnej prevádzky vstupuje portál www.prohuman.sk do novej etapy svojho rozvoja. Spustili sme pilotnú prevádzku novej verzie portálu, počas ktorej postupne migrujeme články, archív a ďalší obsah do moderného redakčného systému.

Východiská: Zmeny v pracovnom prostredí kladú na sestry požiadavky spojené s organizáciou práce a zavádzaním technológií.
Cieľ: Analyzovať postoje sestier rôznych generácií k organizačným pravidlám a technológiám.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 251 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku a v Českej republike. Údaje boli získané od októbra do decembra 2025 adaptovanou slovenskou verziou štandardizovaného dotazníka The Work Value and Attitude Scale. Analyzované boli položky faktorov „nedodržiavanie pravidiel“ a „technológie ako výzva“. Rozdiely medzi generačnými kohortami boli posudzované Kruskalovým-Wallisovým testom a Dunnovým post-hoc testom s Bonferroniho korekciou.
Výsledky: Štatisticky významné generačné rozdiely sa preukázali vo všetkých sledovaných položkách organizačných pravidiel (p < 0,001) aj technológií (p < 0,05). Generácia Z prejavovala kritickejší postoj k pravidlám, byrokracii a vedeniu a zároveň najmenej vnímala technológie ako faktor sťažujúci prácu (M = 1,62) a najviac ako prostriedok uľahčujúci prácu (M = 4,21).
Záver: Poznanie postojov jednotlivých generačných kohort môže podporiť vhodnejšie nastavenie organizačných postupov a zavádzanie technológií do ošetrovateľskej praxe.

Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku srdečne pozýva odbornú verejnosť, akademických pracovníkov, zdravotníckych profesionálov, študentov a všetkých záujemcov o aktuálne témy zdravia, choroby, rodiny a starostlivosti na medzinárodnú vedecko-odbornú konferenciu RODINA – ZDRAVIE – CHOROBA / FAMILY – HEALTH – DISEASE 2026. Podujatie sa uskutoční 27. októbra 2026 prezenčnou formou na pôde Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku, v priestoroch budovy dekanátu, Organová sieň, Nám. A. Hlinku 60, 034 01 Ružomberok. Konferencia predstavuje významné odborné stretnutie zamerané na prepojenie vedeckých poznatkov, klinickej praxe, vzdelávania a interdisciplinárnej spolupráce v oblasti zdravia, choroby, rodinného prostredia, prevencie, starostlivosti a podpory kvality života. Cieľom konferencie je vytvoriť priestor na prezentáciu vedeckých a odborných poznatkov, vým

Súčasné mediálne prostredie na Slovensku čelí historickému poklesu celkovej dôvery v tradičné spravodajstvo (23 %), pričom u starších adolescentov a vysokoškolákov (18 – 24 rokov) sa primárnym informačným kanálom stávajú sociálne siete (36,4 %). Tento stav sa často nesprávne interpretuje ako úplná strata kontaktu s realitou. Predkladaný prehľadovo-konceptuálny článok s pedagogickým návrhom však argumentuje (téza), že zdanlivé zlyhávanie vysokoškolákov nie je dôsledkom absencie kritického myslenia, ale prejavom špecifickej hybridnej podoby epistemickej vigilancie (Sperber a Mercier), ktorá je modulovaná digitálnym prostredím, sociálnymi sieťami a identitou. Prostredníctvom systematického prehľadu odbornej literatúry a aktuálnych prieskumných dát štúdia syntetizuje

Vyskytovanie vybraných kardiometaboličných rizikových faktorov u pacientov zdravotného poradenského centra v Košiciach v rokoch 2022 – 2025

Predkladaný vedecko-odborný príspevok prostredníctvom komparatívnej analýzy podrobuje kritickému skúmaniu kompetenčnú a štrukturálnu krízu v ošetrovateľstve na Slovensku a v Taliansku, akcelerovanú legislatívnymi zámermi zaviesť redukovaný vzdelávací model „1+4". Autorka argumentuje, že navrhovaná devalvácia kvalifikačných štandardov nereflektuje skutočnú príčinu personálneho deficitu, ktorou je chronické preťažovanie vysokoškolsky vzdelaných sestier pomocnými, sanitárnymi a administratívnymi úkonmi. Prostredníctvom komparatívnej analýzy s talianskym socio-sanitárnym subsystémom (SSN) text demonštruje funkčnosť modelu striktnej diferenciácie kompetencií. Jadrom talianskej stratégie nie je znižovanie

HEXACO Personality Traits as Predictors of Humor Styles in the Healthcare Context Výskumný súbor tvorilo 204 participantov (103 zubných lekárov a 101 pacientov), ktorí vyplnili dotazníky HEXACO-60...