Hodnocení spokojenosti absolventů se školou a kvalitou poskytovaného vzdělávání představuje klíčový nástroj řízení kvality ve vzdělávacím systému. Pravidelné sledování absolventů umožňuje identifikovat nesoulad mezi vzděláváním a požadavky trhu práce, a zároveň poskytuje cennou zpětnou vazbu vedení škol. Tento článek se zaměřuje na analýzu spokojenosti absolventů středních odborných škol s ohledem na kvalitu vzdělání, jeho přínos pro další studium i profesní uplatnění. Šetření bylo realizováno smíšenou metodou na vybrané škole, přičemž výsledky byly porovnány s daty publikovanými v odborné literatuře z roku 2021. Na základě analýzy jsou formulována doporučení pro zlepšení kvality školního vzdělávání a jeho relevance vůči požadavkům praxe.

Úvod: Tento príspevok poukazuje na potenciálne využitie nástrojov merania a hodnotenia pri hodnotení pracovného zaťaženia sestier. Predstavuje počiatočný teoretický základ pre projekt KEGA č. 011KU-4/2024. Cieľ: Cieľom príspevku je poskytnúť prehľad najpoužívanejších nástrojov umožňujúcich meranie subjektívne vnímaného pracovného zaťaženia sestier, ako aj jeho objektivizáciu. Súbor a metódy: Obsahová analýza článkov publikovaných v databázach s otvoreným prístupom za posledných 5 rokov. Prostredníctvom vyhľadávania s použitím kľúčových slov "nurse workload, measurement tools, objectification of workload, workload measurement," a ich kombinácií bolo získaných viac ako 5500 dokumentov súvisiacich s problematikou. Následne, prostredníctvom inkluzívnych a exkluzívnych kritérií, bolo vybraných 90 zdrojov, ktoré boli podrobené obsahovej analýze. Výsledky: Príspevok predstavuje prehľad relevantných možností objektivizácie pracovného zaťaženia v nasledujúcich kategóriách: 1. Dotazníky a dotazníky sebahodnotenia, 2. Skóringové systémy, 3. Predikčné modely. Záver:** Napriek existencii viacerých možností hodnotenia pracovného zaťaženia sestier je pre získanie relevantných výsledkov potrebné smerovať ďalší výskum k ich validácii v špecifických podmienkach.

Moderná spoločnosť prináša rôzne zmeny a výzvy, na ktoré je potrebné priebežne reagovať. Kým v minulosti inštitúty boli prirodzenou súčasťou spoločnosti, v modernej dobe aj sociálny systém sa transformuje na základe rôznych vplyvov. Jedným z nich je aj prijatie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vychádza z ľudsko-právneho prístupu, zaručuje slobodnú voľbu, nezávislý život, rovnaké životné podmienky, či právo na osobnú asistenciu. Podpora nezávislého života a osobnej asistencie je dobrou investíciou do sociálnej politiky štátu, nakoľko prináša rôzne benefity, zníži náklady na inštitucionálnu starostlivosť, pomáha znížiť nezamestnanosť, navyše pomáha výrazne zlepšiť kvalitu života ľudí odkázaných na pomoc iných osôb.

Východiská a cieľ: Nadváha/obezita sa považuje za celosvetový problém verejného zdravia s negatívnymi dopadmi na zdravie. Vedomosti o potravinách a stravovacie návyky patria medzi najdôležitejšie modifikovateľné faktory pri riešení tohto problému. O potravinovej a nutričnej gramotnosti a stravovacích vzorcoch v krajinách Vyšehradskej skupiny vrátane Slovenska je však známe len málo. Preto sme sa zamerali na hodnotenie potravinových vedomostí a dodržiavania stredomorskej diéty (MD) v bežnej populácii. Metódy: Zahrnuli sme 301 dospelých (priemerný vek 45,29 ± 14,61 roka; 56,7 % žien; index telesnej hmotnosti (BMI) 29,23 ± 6,69 kg/m2; pomer obvodu pása k výške (WHtR) 0,57 ± 0,12). Účastníci vyplnili dotazník Healthy Eating Plate Questionnaire (Plate-Q) a 14-položkový skríning dodržiavania stredomorskej diéty (MEDAS). Na analýzu údajov v SPSS 26 sa použili početnosti, t-testy, chí-kvadrát a korelačné analýzy. Výsledky: Len 18,0 % účastníkov dokázalo porozumieť zdravým voľbám v hlavných potravinových skupinách pomocou Plate-Q. Korelačné analýzy ukázali, že potravinové vedomosti boli nižšie u ľudí s vyšším vekom (r=0,14; p≤0,05), u ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach (r=-0,19; p≤0,01), s nižším vzdelaním (r=-0,13; p≤0,05) a príjmom (r=-0,13; p≤0,05). Nízke dodržiavanie MD uviedlo 72,9 % účastníkov. Hoci olivový olej ako hlavný kuchynský tuk používalo 57 % účastníkov, denná konzumácia olivového oleja bola uspokojivá len u 12,5 %. Analýza položiek tiež ukázala neuspokojivú týždennú konzumáciu rýb u 91 %, strukovín u 84,6 % a orechov u 76,6 % účastníkov. Celkovo 79,7 % a 72,1 % účastníkov nedokázalo splniť kritériá MEDAS pre odporúčanú dennú konzumáciu ovocia, resp. zeleniny. Viac ako tri štvrtiny našej vzorky (72,4 %) konzumovali denne červené mäso alebo výrobky z neho, zatiaľ čo 82,9 % uprednostňovalo biele mäso pred hovädzím a bravčovým. Naše výsledky tiež ukázali vysokú dennú konzumáciu živočíšneho tuku (69,8 %). Celkovo 42,9 % konzumovalo komerčné pečivo viac ako dvakrát týždenne, zatiaľ čo denná konzumácia sladených nápojov bola menej častá (32,6 %). Korelačné analýzy ukázali, že dodržiavanie MD bolo vyššie u žien (r=0,15; p<0,05), u ľudí z mestských oblastí (r=0,30; p≤0,001) a s nižším BMI (r=-0,17; p<0,05). Záver: Zistili sme slabé porozumenie zdravým potravinovým voľbám, nízke dodržiavanie MD a vysoký výskyt nezdravých stravovacích vzorcov. Nízka konzumácia ovocia, zeleniny a strukovín spolu s nadmernou konzumáciou mäsa zistená v našej štúdii môže prispievať k zlému zdravotnému stavu populácie a predstavovať riziko pre environmentálnu udržateľnosť. Lepšie pochopenie nezdravých stravovacích vzorcov a slabej potravinovej gramotnosti, najmä u starších ľudí, mužov, ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach, s nižším vzdelaním a príjmom a vyšším BMI, je dôležitým východiskom pre navrhovanie efektívnejších nefarmakologických intervencií [Grantová podpora: VEGA: 1/0748/22].

Azbest, minerál s výnimočnými fyzikálnymi vlastnosťami, sa stal obľúbeným materiálom v rôznych priemyselných odvetviach. Jeho používanie však prináša vážne zdravotné riziká, keďže drobné azbestové vlákna môžu pri inhalácii spôsobiť chronické ochorenia, ako sú azbestóza a rakovina pľúc. Z tohto dôvodu sa v mnohých krajinách jeho používanie zakázalo alebo výrazne obmedzilo. Napriek týmto opatreniam zostáva environmentálna expozícia v oblastiach s historickou ťažbou azbestu významným problémom verejného zdravia.

Úvod: Komunikácia je súčasťou kultúry bezpečnosti v organizácii. Cieľ: Zhodnotenie splnenia minimálnych požiadaviek na systém vnútorného hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie v inštitucionálnom zdravotníckom zariadení. Súbor a metódy: 25 sestier hodnotilo splnenie minimálnych požiadaviek na systém vnútorného hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie pomocou kontroloacieho zoznamu a obsahovej analýzy dokumentov v mesiacoch január - apríl 2024 v šestnástich inštitucionálnych zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike. Výsledky: Priemerná hodnota 35,2 % vo všetkých hodnotených kritériách poukazuje na významné nedodržiavanie ustanovení vyhlášky v oblasti bezpečnej komunikácie. Výsledky považujeme za kritické z hľadiska bezpečnosti komunikácie. Minimálne požiadavky na systém vnútorného hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie neboli splnené v hodnotených zdravotníckych zariadeniach. Záver:** Bezpečnosť komunikácie je v nemocniciach zanedbávaná a podceňovaná. Nastavenie systému bezpečnej a efektívnej komunikácie komplikuje aj prístup manažérov, pre ktorých bezpečná komunikácia nie je prioritou.