VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Príspevok sa zaoberá psychosociálnym vnímaním masových a sériových vrahov adolescentnými dievčatami v prostredí domova mládeže. Cieľom prieskumu bolo analyzovať postoje a názory dospievajúcich dievčat na fenomén extrémneho násilia s ohľadom na vplyv médií, vrstovníckej skupiny a individuálnych životných skúseností. Empirická časť bola realizovaná prostredníctvom kvantitatívneho dotazníkového prieskumu (N=96). Výsledky potvrdzujú, že mediálny obraz páchateľov a osobné skúsenosti s násilím signifikantne ovplyvňujú mieru súcitu s páchateľmi. Závery štúdie poukazujú na nevyhnutnosť posilňovania mediálnej gramotnosti a psychosociálnej intervencie v rámci sociálnej práce s ohrozenou mládežou.

Predkladaný vedecko-odborný príspevok sa venuje komparatívnej analýze systémov sociálneho podnikania a pracovnej integrácie znevýhodnených osôb v podmienkach Slovenskej republiky a Talianska. Autorka kriticky reflektuje súčasný stav slovenskej legislatívy (zákon č. 112/2018 Z. z.), ktorý charakterizuje ako model založený na administratívnom formalizme a dotačnej závislosti. V kontraste s tým analyzuje taliansky systém sociálnych kooperatív typu B (Legge 381/1991), založený na princípoch trhovej sebestačnosti a profesionálneho manažmentu diverzity. Článok identifikuje kľúčové bariéry slovenskej praxe, najmä rezortnú fragmentáciu vzdelávania a neefektívne fungovanie modelu obecných podnikov, a navrhuje systémovú zmenu paradigmy smerom k integrovanému riadeniu inklúzie. V závere autorka poukazuje na aktuálne reformné trendy v Taliansku (2026/2027), ktoré zdôrazňujú prechod od štandardizovaných sociálnych služieb k personalizovaným projektom profesijného života.

Předložený článek se zabývá analýzou vývoje českého vězeňství s primárním zaměřením na postupnou integraci principů restorativní justice do systému výkonu trestu odnětí svobody. Text reflektuje paradigmatický posun od retributivního pojetí trestu k přístupům akcentujícím náhradu újmy, odpovědnost pachatele a hojení narušených sociálních vazeb. Skrze syntézu aktuálních poznatků zkoumá článek limity současného systému, vliv restorativních programů na bezpečnost věznic a postoje české veřejnosti k alternativním způsobům řešení kriminality. Zvláštní pozornost je věnována teoretickým východiskům determinismu a etopedickým aspektům resocializace v kontextu moderní trestní politiky.

Príspevok sa zameriava na analýzu neviditeľných bariér návratu na trh práce z perspektívy nezamestnaných osôb. V centre pozornosti stoja latentné psychosociálne faktory, ktoré nie sú priamo reflektované prostredníctvom formálnych ukazovateľov zamestnateľnosti, no významne ovplyvňujú schopnosť jednotlivca opätovne sa uplatniť na trhu práce. Príspevok vychádza z kvalitatívneho výskumu realizovaného formou polostrukturovaných rozhovorov, analyzovaných prostredníctvom prístupov zakotvenej teórie. Výskumný súbor tvorilo 11 participantov. Výsledky poukazujú na existenciu viacerých kategórií neviditeľných bariér, najmä v oblasti oslabeného sebavedomia, straty pracovných návykov, skúsenosti opakovaného odmietania, ambivalentnej motivácie a nedôvery voči systému podpory. Tieto faktory významne zasahujú do sociálneho fungovania jednotlivca a ovplyvňujú jeho schopnosť aktívne vstupovať do procesu hľadania zamestnania.

Vážený pán premiér, Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci (AVSP) ako odborné a profesijné združenie univerzít, vysokých škôl a odborníkov, ktorí zabezpečujú vzdelávanie v študijnom odbore sociálna...

Předložená recenze analyzuje odbornou přednášku PhDr. Andreje Drbohlava, DBA na téma psychologie sériových vrahů, realizovanou v lednu 2026 v Hradci Králové v rámci přednáškové tour Institutu behaviorálních studií – IBSARO. Text reflektuje hlavní teoretické i aplikační roviny přednášky, zejména vývojové souvislosti vzniku extrémního násilného chování, roli traumatických zkušeností v dětství, význam sociálního prostředí a kumulaci rizikových faktorů. Pozornost je věnována konceptu psychopatické osobnosti, diagnostickým nástrojům včetně škály PCL-R, fenoménu nápodoby, fascinace násilím a hybristofilie. Recenze rovněž zdůrazňuje význam mezioborového přístupu a preventivních intervencí v práci s ohroženými dětmi a dospívajícími. Cílem textu je zhodnotit odborný přínos přednášky pro pomáhající profese a přispět k diskusi o možnostech včasné identifikace a prevence závažných poruch chování.

Umelá inteligencia (AI) sa stáva dôležitou súčasťou digitálnej transformácie verejných služieb vrátane sociálnej práce, pričom prináša potenciál pre zvýšenie efektivity, podporu rozhodovania a zlepšenie dostupnosti služieb, ale zároveň otvára etické a organizačné otázky. Cieľom výskumu bolo analyzovať, do akej miery individuálne a kontextové faktory sociálnych pracovníkov – vek, digitálna gramotnosť, pracovné prostredie a veková štruktúra klientely – ovplyvňujú využívanie AI a úroveň skúseností s jej aplikáciou v praxi. Výskum bol realizovaný ako kvantitatívny prierezový dizajn prostredníctvom štruktúrovaného online dotazníka na vzorke 110 sociálnych pracovníkov. Na overenie hypotéz boli použité korelačné ukazovatele, regresná analýza a t-test; pre hypotézu týkajúcu sa veku klientely bola aplikovaná deskriptívna a trendová analýza na čiastkovej vzorke 72 respondentov (bez medzigeneračnej kategórie). Výsledky potvrdili, že digitálna gramotnosť je najsilnejším prediktorom využívania AI (r = 0,76; β = 0,73) a vyšší vek sociálnych pracovníkov súvisí s nižšou mierou adopcie (r = −0,50; β = −0,07). Sociálni pracovníci v mestskom prostredí využívali AI významne častejšie ako pracovníci na vidieku (p < 0,0001). Zároveň sa preukázal výrazný negatívny trend medzi vekom klientely a úrovňou skúseností s AI (ρ = −0,56; τ = −0,46; p < 0,001), pričom pracovníci pracujúci so seniormi deklarovali najnižšie skúsenosti. Zistenia poukazujú na potrebu systematického rozvoja digitálnych a AI kompetencií v sociálnej práci, so zameraním na regióny a oblasti praxe s nižšou mierou digitalizácie, pri súčasnom rešpektovaní etických princípov ochrany dôstojnosti, autonómie a dôvernosti klientov.

Článok sa zaoberá aktuálnymi trendmi v pracovnom správaní zamestnancov, so zameraním na fenomény tichá výpoveď a tichá lojalita, ktoré v posledných rokoch výrazne formujú dynamiku vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Opiera sa o poznatky z oblasti psychologickej zmluvy, organizačnej spravodlivosti a angažovanosti zamestnancov. Tieto teoretické východiská umožňujú hlbšie porozumieť tomu, prečo zamestnanci v reakcii na preťaženie, nejasné očakávania alebo nespravodlivé zaobchádzanie volia stiahnutie sa z aktívnej participácie, pričom formálne zostávajú súčasťou organizácie. Článok zároveň predstavuje rozdiel medzi tichým odchodom a tichou lojalitou a upozorňuje na faktory, ktoré môžu prispieť k posilneniu alebo oslabeniu záväzku zamestnancov voči zamestnávateľom. Pozornosť je venovaná aj prejavom organizačného ticha, ktoré môže vytvárať prostredie brániace otvorenej komunikácii a inováciám. Na záver sú ponúknuté odporúčania pre manažérov a odborníkov v oblasti ľudských zdrojov, vrátane opatrení zameraných na obnovu psychologickej zmluvy, podporu pracovného nasadenia a budovanie kultúry transparentnosti a dôvery. Text môže slúžiť ako metodická opora pre organizácie, ktoré sa usilujú znižovať riziká tichého odchodu a posilňovať lojálnosť zamestnancov v meniacich sa pracovných podmienkach.

Výkonová motivácia predstavuje významný psychologický faktor ovplyvňujúci pracovné správanie, angažovanosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti u sestier. Cieľom štúdie bolo analyzovať výkonovú motiváciu sestier pracujúcich v slovenských zdravotníckych zariadeniach a preskúmať jej vzťah k veku, úrovni dosiahnutého vzdelania a dĺžke odbornej praxe. Výskum bol realizovaný formou opisnej prierezovej štúdie v období od decembra 2024 do februára 2025. Výskumnú vzorku tvorilo 100 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát bol použitý Dotazník motivácie výkonu (D M V), ktorý hodnotí štyri aspekty výkonovej motivácie. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky a korelačnej analýzy. Najvyššie priemerné skóre bolo zaznamenané v aspekte vytrvalosti v práci (M = 4,02) a ašpiračnej úrovne (M = 3,97), čo poukazuje na výraznú výkonovú orientáciu sestier. Bol zistený štatisticky významný negatívny vzťah medzi vekom a časovou orientáciou do budúcnosti (r = -,277, p = 0,005). Vzťahy medzi výkonovou motiváciou a úrovňou vzdelania, či dĺžkou odbornej praxe sa nepreukázali ako štatisticky významné. Zistenia naznačujú, že sestry vykazujú vysokú mieru výkonovej motivácie, pričom vek ovplyvňuje najmä aspekt časovej orientácie do budúcnosti.