VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Východiská: Nežiaduca udalosť je udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pacienta pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti, ktorej bolo možné predísť.
Cieľ: Zistiť postoj sestier generačnej kohorty „Z“ k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve.
Súbor a metodika: V empirickom výskume bol aplikovaný zmiešaný výskumný prístup s konvergentným paralelným dizajnom. Zber dát sa uskutočnil v období od januára do marca 2026. Výskumný súbor tvorilo 43 sestier patriacich do generácie Z. Triangulácia metód zahŕňala realizáciu pološtruktúrovaných rozhovorov, metódu focus groups a administráciu checklistu s položkami využívajúcimi 7-bodovú Likertovu škálu.
Výsledky: Vzorka sestier generácie „Z“ vykazujú vysokú mieru subjektívneho vnímania osobnej zodpovednosti za vlastné konanie v kontexte hlásenia nežiaducich udalostí (x̄ = 5,53 z max.7; sd = 1,08). Paralelne s týmto zistením bola zaznamenaná signifikantne vysoká ochota k nahlasovaniu nežiaducich udalostí spôsobených vlastným zavinením (x̄ = 5,25 z max.7; sd = 0,96). Najnižšie hodnotenie (medián = 4) súviselo s nahlasovaním nežiaducich udalostí, ktoré zapríčinili ich kolegyne.
Záver: Hlásenie nežiaducich udalostí a kritických situácii je pilierom kvalitnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti. Odhaľuje nedostatky v praxi, organizácii práce alebo komunikácii v tíme. Systematické spracovanie umožňuje prijať preventívne opatrenia, optimalizovať postupy, eliminovať riziká pre pacienta a formovať rozvinutú kultúru bezpečnosti a spravodlivosti.

Úvod: Zdravotná gramotnosť predstavuje súbor vedomostí, schopností a kompetencií umožňujúcich jednotlivcom získavať, porozumieť, kriticky hodnotiť a využívať informácie a služby súvisiace so zdravím pri rozhodovaní o jeho ochrane a podpore. V kontexte pracovného prostredia nadobúda význam nielen ako individuálna kompetencia zamestnancov, ale aj ako súčasť organizačnej kultúry. Zdravotne gramotná organizácia vytvára podmienky, ktoré zamestnancom uľahčujú prístup k zrozumiteľným zdravotným informáciám, podporujú ich aktívnu účasť na rozhodovaní o zdraví a integrujú princípy podpory zdravia do organizačných procesov a každodennej praxe.
Jadro práce: Cieľom posteru je charakterizovať zdravotnú gramotnosť ako súčasť organizačnej kultúry, poukázať na význam jej systematickej podpory na pracovisku, identifikovať potenciálne benefity pre zamestnancov a organizáciu a predstaviť návrh akčného plánu implementácie princípov zdravotnej gramotnosti do pracovného prostredia. Poster má teoreticko-aplikačný charakter a vychádza z analýzy a syntézy odborných poznatkov o zdravotnej gramotnosti, organizačnej zdravotnej gramotnosti a podpore zdravia na pracovisku. Na základe teoretických východísk je koncipovaný modelový akčný plán zahŕňajúci analýzu potrieb zamestnancov, stanovenie cieľov, vzdelávacie a komunikačné intervencie, zapojenie manažmentu a priebežné hodnotenie realizovaných opatrení. Podpora zdravotnej gramotnosti na pracovisku môže prispievať k zvyšovaniu zdravotného uvedomenia, posilňovaniu zodpovednosti za vlastné zdravie, podpore preventívneho správania a efektívnejšiemu využívaniu zdravotníckych služieb. Z organizačného hľadiska predstavuje potenciál na zlepšenie pracovnej pohody, angažovanosti a spokojnosti zamestnancov, ako aj na znižovanie zdravotne podmienenej absencie. Významnú úlohu pri implementácii opatrení zohrávajú sestry, najmä prostredníctvom edukácie, identifikácie individuálnych potrieb, podpory selfmanažmentu a koordinácie preventívnych aktivít. Navrhovaný akčný plán poskytuje rámec na systematické začlenenie zdravotnej gramotnosti do organizačnej kultúry s dôrazom na dostupnosť, zrozumiteľnosť a udržateľnosť intervencií.
Záver: Zdravotná gramotnosť predstavuje významný prvok organizačnej kultúry orientovanej na zdravie, bezpečnosť a kvalitu pracovného života. Jej systematická podpora si vyžaduje aktívnu účasť vedenia organizácie, interdisciplinárnu spoluprácu a vytváranie podmienok podporujúcich informované rozhodovanie zamestnancov. Implementácia princípov zdravotne gramotnej organizácie môže prispieť k rozvoju pracovného prostredia podporujúceho zdravie a k posilneniu preventívneho rozmeru ošetrovateľskej praxe.

Východiská: Zmeny v pracovnom prostredí kladú na sestry požiadavky spojené s organizáciou práce a zavádzaním technológií.
Cieľ: Analyzovať postoje sestier rôznych generácií k organizačným pravidlám a technológiám.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 251 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku a v Českej republike. Údaje boli získané od októbra do decembra 2025 adaptovanou slovenskou verziou štandardizovaného dotazníka The Work Value and Attitude Scale. Analyzované boli položky faktorov „nedodržiavanie pravidiel“ a „technológie ako výzva“. Rozdiely medzi generačnými kohortami boli posudzované Kruskalovým-Wallisovým testom a Dunnovým post-hoc testom s Bonferroniho korekciou.
Výsledky: Štatisticky významné generačné rozdiely sa preukázali vo všetkých sledovaných položkách organizačných pravidiel (p < 0,001) aj technológií (p < 0,05). Generácia Z prejavovala kritickejší postoj k pravidlám, byrokracii a vedeniu a zároveň najmenej vnímala technológie ako faktor sťažujúci prácu (M = 1,62) a najviac ako prostriedok uľahčujúci prácu (M = 4,21).
Záver: Poznanie postojov jednotlivých generačných kohort môže podporiť vhodnejšie nastavenie organizačných postupov a zavádzanie technológií do ošetrovateľskej praxe.

Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku srdečne pozýva odbornú verejnosť, akademických pracovníkov, zdravotníckych profesionálov, študentov a všetkých záujemcov o aktuálne témy zdravia, choroby, rodiny a starostlivosti na medzinárodnú vedecko-odbornú konferenciu RODINA – ZDRAVIE – CHOROBA / FAMILY – HEALTH – DISEASE 2026. Podujatie sa uskutoční 27. októbra 2026 prezenčnou formou na pôde Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku, v priestoroch budovy dekanátu, Organová sieň, Nám. A. Hlinku 60, 034 01 Ružomberok. Konferencia predstavuje významné odborné stretnutie zamerané na prepojenie vedeckých poznatkov, klinickej praxe, vzdelávania a interdisciplinárnej spolupráce v oblasti zdravia, choroby, rodinného prostredia, prevencie, starostlivosti a podpory kvality života. Cieľom konferencie je vytvoriť priestor na prezentáciu vedeckých a odborných poznatkov, vým

Reminiscence approach as a method of activating cognitive functions in seniors Abstrakt: Východiská: Kognitívna stimulácia sa považuje za intervenciu, ktorej cieľom je udržiavanie mentálneho zdravia. Formou stimulácie sú reminiscenčné intervencie. Ich cieľom je transformovať pasívne bytie na aktívne bytie. Uplatňuje sa v komunite seniorov ktorí trpia stareckou demenciou. Cieľ: Implementovať program štruktúrovanej reminiscenčnej stimulácie a vyhodnotiť jej dopad na oblasti zdravia vybranej skupiny respondentov. Súbor a metódy: Súbor tvorilo 5 respondentov (R1–R5), ktorí absolvovali sériu 7 reminiscenčných intervencií (S1–S7). Dopady aktivizácie sme hodnotili priamym zúčastneným pozorovaním. Úroveň subjektívneho prežívania bola meraná kvantitatívnym skórovaním bezprostredne pred začiatkom intervencie a po jej skončení. Výsledky boli integrované do jednotlivých oblastí a podrobené komparatí

Úvod: Pracovná schopnosť vyjadruje potenciál zamestnanca zvládať pracovné požiadavky. Na meranie pracovnej schopnosti sa používa dotazník WAI™ 1.0 Index pracovnej schopnosti, medzinárodný nástroj na posúdenie súčasnej rovnováhy medzi pracovnými požiadavkami a individuálnymi schopnosťami zamestnanca. Pre úspešnú a funkčnú implementáciu opatrení age managementu do ošetrovateľstva, je meranie pracovnej schopnosti sestier, prvým krokom. Cieľ: Zistiť index pracovnej schopnosti na vzorke slovenských sestier pomocou dotazníka WAI. Komparovať výsledky merania pracovnej schopnosti u slovenských a českých sestier. Súbor a metodika: Použili sme zmiešaný výskum. Uskutočnili sme prierezovú štúdiu v roku 2024 na vzorke 371 sestier, ktoré vyplnili dobrovoľne a anonymne WAI™ 1.0 dotazník. Kvalitatívnou analýzou sme doplnili kontext a význam výsledkov kvantitatívnej analýzy. Priemerný vek sestier bol 44,82 rokov a priemerný počet rokov ich praxe v ošetrovateľstve bol 22,24 roka. 62,26 % sestier malo vysokoškolské vzdelanie. Výsledky: Priemerná hodnota indexu pracovnej schopnosti sestier v našej štúdii bola 37,87 bodov (SD = 6,097); čo označujeme ako dobrá pracovná schopnosť. Výsledky potvrdili, že s vekom klesá pracovná schopnosť sestier. 72,2 % sestier (n = 268) uviedlo, že na základe svojho zdravotného stavu, budú vykonávať povolanie sestry aj o dva roky. K najčastejšie uvádzaným ochoreniam patrili ochorenia pohybového aparátu, kardiovaskulárne ochorenia a endokrinné a metabolické ochorenia. Záver: Táto štúdia zdôraznila význam podpory pracovnej schopnosti sestier, nakoľko najpočetnejšie boli zastúpené sestry vo veku 41 - 60 rokov. Zisťovanie pracovnej schopnosti sestier sa vzhľadom k súčasnej demografickej situácii stáva vysoko aktuálnou, lebo umožní odhaliť riziko dlhodobej práceneschopnosti, predčasného odchodu do dôchodku alebo neschopnosti vykonávať prácu. Výsledky sú cenné nielen pre sestry samotné, lebo získajú informácie potrebné na zvládnutie pracovných požiadaviek, poskytujú stimuly na zmeny v pracovných postojoch a životnom štýle, ale sú cenné aj pre zamestnávateľov na zavedenie ergonomických a bezpečnostných opatrení, na zvýšenie motivácie sestier a na vzdelávanie.

Východiská: O riešenie problematiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti je v mnohých krajinách čoraz väčší záujem. Vnímame ju ako súbor organizovaných činností, procesov, správania, ktoré determinujú zdravie a eliminujú riziká poškodenia pacienta. Atribútmi bezpečnej starostlivosti sú súbor opatrení preventívneho charakteru. Stav ich percepcie odzrkadľuje hĺbku pochopenia významnosti a potreby zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Máme zato, že percepcia determinuje rozhodovanie o intervenciách, ktoré môžu mať rizikový charakter. Ciele: Cieľom štúdie bolo skúmať percepciu atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami. Výsledky: U sestier existuje štatisticky významný rozdiel v percepcii jednotlivých atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti χ2(10) = 326,723, p < ,001. Nízke poradové skóre percepcie sme identifikovali v oblasti rešpektovania práv a podpory mobility pacientov. Záver: I keď je percepcia sestier viac pozitívna, realita vykazuje iné skutočnosti. Konanie a prax nie vždy je v súlade s vnímaním skúmaných javov. Rezervy nachádzame v pochopení rizík, poškodenia zdravia pacientov na základe nedocenenia významu politiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti.

Starnutie populácie, dynamický nárast skupiny seniorov vo veku 80 a viac patrí medzi najvýznamnejšie demografické výzvy súčasnosti. Obdobie pravej staroby a dlhovekosti má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať a akceptovať pri zabezpečovaní odbornej i laickej pomoci. V príspevku sa preto venujeme špecifikám starostlivosti o veľmi starých seniorov so zameraním na charakteristiku generácie (tichá generácia), fyziologické a psychosociálne zmeny starnutia, atypický klinický priebeh ochorení, výskyt geriatrických syndrómov, polymorbiditu, polyfarmáciu a polypragmáziu. Osobitná pozornosť je zameraná kožným zmenám a ich komplikáciám, ako aj prevencii úrazov a funkčného úpadku. Zdôraznená je potreba včasnej identifikácie rizík prostredníctvom skríningových nástrojov, interdisciplinárnej spolupráce, individualizovaného a empatického prístupu k pacientovi. V závere je zdôraznený hlavný cieľ komplexnej geriatrickej starostlivosti, ktorým je udržanie funkčnej nezávislosti, kvality života a čo najdlhšie zotrvanie seniora v domácom prostredí.

Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.