Syndróm vyhorenia nie je nový fenomén – vyskytuje sa v modernej spoločnosti a takisto aj v minulom storočí. Je to samozrejmý, všedný jav, ktorý je priamo spojený s kultúrou práce a jej vývojom. Digitalizácia a vývoj materiálno-technického zabezpečenia v súkromných ale aj štátnych sektoroch sú takisto vnemy, ktoré do značnej miery môžu prispieť k rastu syndrómu vyhorenia. Nerealistické očakávania, narcistické vlohy a zle nastavené predpoklady v zamestnaní sú takisto faktormi, ktoré sa v tomto fenoméne vyskytujú signifikantne. Existuje niekoľko jednoduchých odporúčaní, po ktorých môžu jednotlivci siahnuť, ak majú pocit, že sa v ich profesionálnom živote syndróm vyhorenia objaví. Tieto zahŕňajú (nielen) úpravy už spomínaných očakávaní a realisticky nastavené hodnoty.

Rodina je najdôležitejším článkom pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Rodina sa časom formovala, vyvíjala, nadobúdala svoje znaky ale aj funkcie. A tak ako sa menili všetky tieto atribúty, tak sa menili aj problémy, ktorými sa dnešné rodiny a dnešní rodičia v postmodernej spoločnosti najviac zaoberajú a ktorým sú nútení čeliť. Tieto problémy sa týkajú všetkých rodín bez rozdielu.

Rodové nerovnosti sa vyskytujú v spoločnostiach po celom svete, aj napriek tomu, že je známe, aké negatívne dôsledky na zdravie a životy ľudí majú. V minulosti aj súčasnosti sa rodovými nerovnosťami zaoberali a zaoberajú najmä feministické organizácie a výskumy. Tieto nerovnosti však majú nezanedbateľný vplyv na verejné zdravie a preto prvoradý záujem o riešenie tejto problematiky by mal byť na strane verejného zdravotníctva. Tento príspevok objasňuje niektoré základné prepojenia medzi rodovými nerovnosťami a verejným zdravotníctvom.

Článok pojednáva o postoji matiek k výchove detí a o ich potrebe dokonalosti v dnešnej postmodernej spoločnosti. Dnešný svet si mnoho ľudí idealizuje a snažia sa byť preto dokonalí - a tak nie sú výnimkou ani niektoré mamičky, ktoré vychovávajú svoje deti a nechali sa zlákať týmto fenoménom či ideálom ,,byť dokonalá/é“. Mnoho matiek si však neuvedomuje, že sú pre svoje deti zrkadlom a tak nevedomky posúvajú a odzrkadľujú svoje ideálne správanie svojim deťom.

Cieľom príspevku je identifikovanie ľudských práv v historickom kontexte etických míľnikov sociálnej práce, a to najmä v deontologických kódexoch, ktoré sú integrálnou súčasťou procesu jej profesionalizácie. Koncept ľudských práv sa dostal do pozornosti odborníkov na etiku v 60. rokoch 20. storočia. V medzinárodnom a národných etických kódexoch sa explicitne uvádza rešpektovanie ľudských práv osôb sociálnymi pracovníkmi od 90. rokov 20. stor. Dôležitým míľnikom bol najmä etický kódex sociálnej práce z roku 1994. Z neho vychádzajú aj prvé národné slovenské a české etické kódexy sociálnych pracovníkov. Tieto uvádzajú, že sociálna práca je založená na hodnotách ľudských práv a sociálni pracovníci musia dbať na ich dodržiavaní. Rešpektovanie ľudských práv v nadväznosti na hodnotu dôstojnosti človeka je doposiaľ ústredným princípom sociálnej práce. Aktuálnym trendom odborníkov na etiku, ako aj medzinárodného a národných etických kódexov, je upozorňovanie na intersubjektivitu dôstojnosti a ľudských práv, vytváranie balansu pred subjektívnou a jednostrannou interpretáciou práv na úkor iných.

Úvod: V systéme školstva a zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike chýbal expert v oblasti komunitnej zdravotnej starostlivosti s zamestnaním na zdravie študentov, školákov a školského prostredia. Zmenou vzdelavačkého zákona a zákona č. 576/2004 bola zavedená možnosť zastúpenia školského zdravotníka v škole od septembra 2022. Cieľ: Zhodnotiť dostupné literárne zdroje, porovnati rozsah praxe a spôsoby financovania školských zdravotníkov za hranicami. Navrhnnuť prioritné oblasti pre zavedenie funkcie školského zdravotníka v základných a stredných školách v Slovenskej republike po skončení pilotného projektu. Metódy: Vyhľadávanie literárnych zdrojov a štúdií sa uskutočnilo v bibliografických databázach pomocou kľúčových slov. Z metodologického hľadiska bolo využité kvalitatívne výskumné metódy – analýza obsahu dokumentov – literárny presmer. Výsledky: Bola provedena analýza obsahu 22 zdrojov publikovaných v rokoch 2008-2020. Struktúra školského zdravotníctva sa líši medzi krajinami. Pozitívne a výhody práce školského zdravotníka najmä nachádzame v Poľsku, Francúzsku, Fínsku a Veľkej Británii. Finančné náklady na zdravotnú starostlivosť v školách sa nachádzali v rozsahu od EUR 43 000 do EUR 195 300 za tisíc študentov ročne. Štandardy personálu školských zdravotníkov boli priemerné 1,4 zdravotníci na tisíc študentov. Záver: Aktuálne je podčiarknutá naléhavosť zavedenia funkcie školského zdravotníka do vzdelavačkých zařízení zväčšovaním počtu detí s cukrovou diabetom, epilepsiou, obezitou, neschopnosťami v učení, poruchami pozornosti a hyperaktivitou a inými civilizačnými chorobami spôsobenými neprávomerným životným štýlom. Predstavená specializačná práca bude použitá ako študijný materiál pre študentov zdravotných pracovníkov na univerzitách.

Studie se zaměřuje na porovnání vybraných edukačních online platforem s ohledem na možnost zařazení moderních výukových metod při vzdělávání dospělých. V první části textu jsou představeny moderní metody a trendy ve vzdělávání dospělých a rovněž přehled online vzdělávacích platforem. Následně jsou pomocí obsahové analýzy podrobně popsány čtyři vybrané online výukové platformy, u kterých jsou detailně analyzovány jejich možnosti ve vzdělávacím procesu.