Diagnostika ADHD (detskej aj dospelej formy) prebieha väčšinou pomocou tradičných testov a dotazníkov, bez využitia technológií. Čoraz častejšie sa pritom administrujú počítačové testy. Za technicky pokročilejšie môžeme považovať také testovanie, ktoré je navrhnuté pre virtuálne prostredie. Potenciál virtuálnej reality sa popri diagnostike postupne rozpoznáva aj v sfére rehabilitácie ADHD. Cieľom býva zlepšiť kognitívne a exekutívne funkcie pomocou virtuálneho prostredia, najmä s využitím špeciálnych hier a kognitívnych testov a cvičení. V rámci našej práce uvedieme, akými spôsobmi sa využíva virtuálna realita pri diagnostike a rehabilitácii osôb s ADHD v súčasnosti a predostrieme ďalšie možnosti jej využitia, ktoré spočíva v zmiernení mýtov a predsudkov voči osobám s ADHD.

Východisko: Jednou z cieľových skupín sociálnej práce sú aj ľudia v paliatívnej a hospicovej starostlivosti, ako aj pozostalí. No sociálny pracovník nech by pracoval v ktoromkoľvek sociálnom zariadení a s akoukoľvek cieľovou skupinou, môže prísť do kontaktu s klientom, ktorý stratil niekoho z blízkych a prechádza trúchlením. Preto je nevyhnutné, nech je téma smrti akokoľvek náročná, aby študenti sociálnej práce ako pomáhajúcej profesie, zvládli prácu s klientmi, ktorí stratili blízkeho človeka. Ciele: Cieľom príspevku je špecifikovať, ktoré predmety na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity a ako obsahovo sa zameriavajú na sociálnu prácu so zomierajúcimi alebo pozostalými. Zistiť u študentov sociálnej práce ich postoj k smrti. Zistiť, či študenti sociálnej práce inklinujú k práci so zomierajúcimi ľuďmi alebo s pozostalými. Metodika: V prvej časti sme využili obsahovú analýzu študijných predmetov zo sociálnej práce na Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku zameraných na sociálnu prácu so zomierajúcimi alebo s pozostalými. V druhej časti sme zrealizovali výskum so študentmi sociálnej práce. V rámci výskumu sme využili pološtruktúrované interview a metódu „Cinquain“. Výsledky: Študentom sa slovo smrť často spája s pojmami ako strach, neistota, smútok, bolesť, trauma, trápenie sa, strata milovanej osoby, opustenosť, tragédia, ukončenie ťažkej choroby, koniec, prechod do ďalšej etapy, ktorý musí každý podstúpiť, etapa života, do ktorej sa raz každý dostane. Pri zisťovaní, či študenti majú strach z vlastnej smrti, tak sme sa stretli s odpoveďami ako vnímanie neistoty zo samotného priebehu smrti, obáv z toho, čo ešte nestihli urobiť a čo by ľutovali, či pociťovanie strachu ani nie z vlastnej smrti, ale zo smrti milovaného človeka. Práca so zomierajúcimi ľuďmi by pre viacerých študentov pôsobila depresívne a nedokázali by sa odosobniť, niektorí sa vyjadrili, že by dosť záviselo od toho, že ako by zomieranie prijal samotný zomierajúci. K práci s pozostalými inklinuje viac študentov v porovnaní s prácou so zomierajúcimi. Avšak študenti vyjadrili svoje obavy o náročnosti tejto služby, kvôli presunutiu bolesti na pracovníka a aj vzhľadom na nereálne očakávania, že sociálny pracovník nejakým spôsobom za nich spracuje bolesť. Závery: Pre niektorých študentov je téma smrti náročná, avšak v sociálnej práci je to nevyhnutná téma. V študijných predmetoch je jej venovaná samostatná oblasť. Študenti sociálnej práce sú odborne pripravovaní na sociálnu prácu so zomierajúcimi a aj s pozostalými. Pedagóg by však mal túto problematiku predostrieť citlivo, lebo každý študent môže rozdielne reagovať na tému smrti. Vhodné sú aj otvorené diskusie, kde sa môžu spracovať obavy z tejto problematiky.

Predložený článok analyzuje etické a morálne problémy vo vedeckovýskumnej práci ako aj v samotnom výskume. Okrem stručného historického vývoja sa podrobnejšie zaoberá aj publikačnou činnosťou s dôrazom hraničné situácie pri ktorých sa objavuje prekračovanie etických a morálnych zásad. Prostredníctvom konkrétnych príkladov z praxe uvádzame situácie ktoré sú eticky a morálne sporné prípadne neetické a nemorálne. Záverečná časť článku objasňuje dôležitosť morálnych a etických zásad pričom zdôrazňujeme význam ich dodržiavania a to nielen vo vedeckovýskumnej činnosti ale aj pre spoločnosť ako takú.

Interpersonálne konflikty v kontexte spôsobov ich riešenia možno považovať za významné determinanty efektívnosti andragogického pôsobenia. V tomto príspevku sme sa zaoberali deskripciou tematického zamerania kľúčových predmetov vo vzťahu k problematike rozvoja zručností potrebných pre riešenie konfliktov v procese pregraduálnej prípravy andragógov v podmienkach nášho územia. Nekvantitatívnym spôsobom obsahovej analýzy sme sa zamerali na významovú orientáciu ponuky predmetov študijného programu andragogika v súvislosti so zvyšovaním úrovne interpersonálnych kompetencií študentov. V závere opisujeme charakter predmetnej prípravy a jej opodstatnenie pre budúcich andragógov profesionálov.

V článku uvažujeme nad niektorými aspektami nevery v spojitosti so sexuálnou aktivitou a sexuálnou interakciou. Príspevok si kladie otázky, čo už považujeme za neveru, a čo ešte nevera nie je. Kde sú hranice autoerotiky prostredníctvom internetu a kam až siaha partnerská sloboda? Mnoho ľudí sa venuje sexuálnym aktivitám, či už sami alebo s inou osobou (alebo viacerými osobami). Ak dvaja alebo viacerí ľudia vykonávajú sexuálnu aktivitu spoločne, môže dôjsť k sexuálnej interakcii. Ako však zistíme, čo sa považuje za sexuálnu interakciu? K lepšiemu obrazu o dnešnej dobe nám pomôže aj zmienka o zoznamovacích aplikáciách. Prispieva aplikácia Tinder k nevere? Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu VEGA 1/0426/18: Psychologické, socio-kultúrne a biologické zdroje lásky.

Nasledovný článok sa primárne venuje definícii pojmu monogamia z rôznych perspektív. Ponúkame nie len stručný historický prieskum párového spolužitia, ale aj reflexiu na súčasné a historické spôsoby partnerského nažívania. Súčasný model monogamie konfrontujeme s rôznymi spôsobmi spolužitia naprieč kmeňovým zvyklostiam a inými etnickými a spoločenskými spôsobmi spolužitia. Ďalej vysvetľujeme problematiku sexuálnej a párovej exkluzivity. Kde sú aktuálne hranice a problémy tejto exkluzivity? Je možné byť verní počas celého trvania vzťahu, a je to pre ľudí prirodzené? V poslednej časti spomíname polyamoriu ako pomerne nový fenomén partnerských vzťahov, ktorý môže byť pre isté percento populácie riešením rôznych morálnych dilem.