Štúdia sa snaží objasniť, zdôvodniť a obhájiť uplatňovanie zásad spolupráce ako etického prístupu v riadiacej manažérskej práci, vo vzťahu k podriadeným pracovníkom. Východiskom je identifikácia ekonomického opodstatnenia a predpokladov manažérskej orientácie na spoluprácu, následne štúdia odkrýva implikácie a podobu takéhoto prístupu v jeho zameraní na zamestnancov a kvalitu pracovných vzťahov. V závere kriticky poukazuje na limity a obmedzenia, ktoré pre takýto manažérsky prístup predstavujú súčasné flexibilizované organizačné formy práce a uplatňovanie konkurenčných vzťahov v pracovnej skupine.

Studie se věnuje co-teachingu v kontextu vzdělávání dětí se speciálními vzdělávacími potřebami na příkladu situace v německé spolkové zemi Baden-Württemberg. V článku jsou nejprve stručně představena legislativní východiska inkluzivního vzdělávání v Německu, dále text představuje základní druhy co-teachingu a reflektuje jejich využitelnost v oblasti speciálního vzdělávání. Data o situaci v Německu byla sbírána pomocí rozhovorů s experty a dále zpracovávána v rámci výzkumu metody co-teaching, který realizuje tým Univerzity Karlovy, katedry andragogiky a managementu pedagogické fakulty.

Osamelosť a frustráciu zažíva v súčasnosti mnoho ľudí po celom svete. Medzi najohrozenejšie skupiny patria aj ľudia v dôchodkovom veku. Príspevok obsahuje popis dôležitých súvislostí spojených s prežívaním samoty a depresívnych stavov u klientov domova dôchodcov, ktoré majú vplyv na celkové zdravie daných klientov. Súčasťou príspevku je aj krátky kvalitatívny prieskum.

Súčasná globalizovaná spoločnosť so sebou prináša množstvo zmien, na ktoré je potrebné vedieť adekvátne reagovať. Tieto zmeny však nie sú len pozitívne. Čoraz viac sa stretávame s rôznymi negatívnymi vplyvmi globalizácie a, nie len dospelý človek, je nútení reagovať na zmeny, udalosti v spoločnosti, ktoré pred tým neriešil. Nehovoríme len o vplyvoch globalizácie, ale taktiež aj o digitalizácií, či nástupe rôznych sociálno-patologických javov, ktoré v minulosti neboli až tak rozšírené, či vôbec neexistovali v spoločnosti. Efektívnym nástroj na riešenie takýchto situácií, či naučenia sa reagovať na takéto situácie môže byť práve vzdelávanie dospelých. Článkom sa snažíme poukázať na význam vzdelávania dospelých a niektorých jeho subsystémov práve v kontexte eliminácie a prevencie sociálno-patologických javov v spoločnosti.

Úvod: V výskume sme si stanovili ciele, na ktorých zisťujeme, aký veľký je záujem sociálnych pracovníkov o vzdelávanie v problematike civilizačných chorôb a akú formu vzdelávania by mali záujem. Tiež nás zaujímalo, či nadobudnuté vedomosti z takýchto foriem vzdelávania sociálni pracovníci využívajú v praxi pri práci s klientmi a na akej úrovni sú nadobudnuté vedomosti z civilizačných chorôb. Súbor a metódy: Súbor pozostával zo 111 respondentov, z toho 93 žien a 18 mužov. Pre náš výskume sme oslovili nezávislú, neziskovú, samosprávnu, profesijnú organizáciu, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce v Slovenskej republike, Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Na zber údajov sme si zvolili neštandardizovaný dotazník, ktorý obsahoval otvorené, uzavreté, uzavreté, dichotomické otázky a otázky, ktoré poskytujú viacero možností. Zber údajov prebehol počas novembra 2020. Výsledky: Pomocou nášho výskumu sa nám podarilo dokázať, že vzdelávanie v problematike civilizačných chorôb by mohlo byť prínosné, významné a potrebné pre mnohých členov komory. Sociálni pracovníci prejavujú záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných chorôb. Záver: Sociálni pracovníci hodnotili svoje vedomosti ako priemerné, pričom vyjadrili potrebu ďalšieho vzdelávania v tejto problematike. Predpokladajú, že klienti, ktorí trpia niektorými typmi civilizačných chorôb, majú záujem o služby v rámci poskytovania informácií a možnej prevencie ich choroby prostredníctvom sociálneho pracovníka, ktorý by bol špecializovaný na problematiku tohto problému.