Civilizačné ochorenia majú veľký vplyv na kvalitu nášho života, na naše zdravie, rovnako aj na našu sociálno-ekonomickú situáciu. Je potrebné, aby si sociálni pracovníci osvojili široké spektrum vedomostí, zručností a kompetencií v oblasti problematiky civilizačných ochorení, ktoré im uľahčí prácu s klientmi, ktorí trpia civilizačným ochorením. V tomto článku sa budeme venovať významu vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení. Sme presvedčení, že táto problematika sa týka každého z nás, a to vzhľadom na neustály nárast civilizačných ochorení a ich potrebu komplexného riešenia. Môžeme jednoznačne poukázať na skutočnosť, že vzdelávanie sociálnych pracovníkov v tejto oblasti je nevyhnutné, pretože v značnej miere ovplyvňuje odbornosť a profesionalitu sociálneho pracovníka. Nadobudnuté vedomosti zo vzdelávania pomáhajú sociálnym pracovníkom v praxi pri práci s klientom. Vzdelávanie by sa malo zamerať na jednotlivé druhy civilizačných ochorení, a ich sprievodné symptómy a javy, zároveň treba mať na pamäti a vyzdvihnúť dôležitosť prevencie civilizačných ochorení, a to predovšetkým správnou životosprávou. Problematika civilizačných ochorení je komplexným celospoločenským problémom.

V tejto publikácii nájdeme komplexný pohľad na posudzovanie sociálnej rizikovosti rodiny, ktorý sa opiera o kvalitatívne výskumy, ktoré autorka spracovala a vyabstrahovala z nich kľúčové kategórie hodnotenia rodinného systému.

Cieľom článku je priblížiť súčasnú situáciu detí a mládeže v oblasti novo vynárajúcich sa potrieb, ktoré aktuálne pociťujú. V rámci článku popisujeme výskum, ktorý bol realizovaný ako súčasť diplomovej práce. Výskum bol realizovaný na juhu stredného Slovenska v meste Rimavská Sobota a to konkrétne s participantmi zo Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote, v Centre pre deti a rodiny Rimavská Sobota, v Centre voľného času Relax a v Základnej škole Dobšinského Rimavská Sobota. Celkový počet participantov bol 89 pričom vek participantov sa pohyboval v rozmedzí od 12 do 17 rokov. Zámerom tohto zisťovania bolo zistiť potreby detí a mládeže priamo od detí a mládeže výskumným skúmaním s prihliadaním na ich komfort. V rámci kvalitatívnej stratégie sme využili metódu polo-štruktúrovaného rozhovoru v rámci fokusovej skupiny. Naše zistenia je možné využiť v oblasti vzdelávania v sociálnej práci v zorientovaní sa v situácii detí a mládeže v Rimavskej Sobote a ako podklad na písanie publikácií týkajúcich sa novej generácie detí a ich potrieb.

Rómovia patria k najpočetnejším národnostným menšinám vyskytujúcim sa v Slovenskej republike. Ich život sprevádzajú determinanty, ktoré znižujú ich kvalitu života. Často sa potýkajú s chudobou, nezamestnanosťou, nízkym vzdelaním a podobne. Jedným z najvýznamnejších determinantov menšinového obyvateľstva je samotná segregácia od majoritnej spoločnosti. Samotná izolácia tieto determinanty prehlbuje. Prehlbuje sa priepasť medzi majoritou a menšinou. V priebehu desaťročí práce s rómskou menšinou sa im nepodarilo sa plne adaptovať na spoločnosť. Išlo skôr o malé výnimky. Je potrebná systematická práca, aby sa pokračovalo v aspoň postupnej adaptácii rómskej menšiny na majoritnú spoločnosť. Jednou z nich je pastoračná činnosť, ktorá zaznamenáva úspechy v oblasti sociálnej práce s Rómami. Cirkev na túto prácu využíva pastoračné centrá, ktoré majú aj status komunitných centier. Zmeny sú zamerané nielen na postupnú integráciu Rómov do spoločnosti, ale predovšetkým sa rešpektuje ich jedinečnosť a originalita. Cieľom je človek taký, aký je, s jeho vnímaním a potrebami. Všetko sa deje v duchu evanjelia. Samotné komunitné centrá poskytujú pastoračnú starostlivosť, ktorá zahŕňa sociálnu prácu. Patria do nich duchovní, ktorých Katolícka cirkev poverila prácou s touto cieľovou skupinou. Do centier patria aj zamestnanci z majoritnej spoločnosti a skupiny rómskej menšiny, ktorí sa podieľajú na výkone aktivít.

Predložený príspevok analyzuje pojem „hodnota“, jeho definíciu, históriu, rozdelenie a triedy, a naposledy jeho vzťah k literatúre. Cieľom je skúmať, ako literatúra vyjadruje a rozširuje hodnoty a ako literárna práca môže ovplyvniť hierarchiu hodnôt čitateľa. Ďalej príspevok tiež navrhuje, čo je nutné uvažovať pred začiatkom výskumu hodnôt.