Príspevok sa venuje problematike rezidenčnej segregácie domácností v Žilinskom kraji, ktorých členovia sa v rámci Sčítania obyvateľov, domov a bytov prihlásili k rómskej národnosti. Predmetom analýzy boli domácnosti na úrovni základných sídelných jednotiek v mestách Žilina, Ružomberok a Liptovský Mikuláš.

Text se zabývá problémem narůstajících případů syndromu zavrženého a odcizeného rodiče a důsledky v celkové existenciální rovině žití dítěte. Vysvětluje princip nekarteziánsky pojatého emočního schématu rodiny a zvýrazňuje fenomén domova jako základu pro možnost autentického životního pohybu člověka.

Príspevok približuje projekt Bezpečný ženský dom, ktorý implementuje Centrum Slniečko, n.o. a pozitívne skúsenosti z bilaterálnej spolupráce s partnermi z Nórska. Súčasne príspevok prináša výstupy zo študijnej pracovnej cesty v Nórsku, ako aj niektoré zariadenia, inštitúcie, ktoré fungujú v prospech žien, na ktorých je páchané násilie a presadzujú ich právo na život bez násilia.

V kontexte životných podmienok v súčasnosti prezentujeme vedecký a humánny odkaz zakladateľa humanistickej psychológie Abrahama Maslowa, ktorý je obsiahnutý v jeho teórii osobnosti. Vyjadrujeme aj vlastný autorský názor a interpretujeme tému psychickej vyspelosti ľudí, ktorú považujeme za nevyhnutný základ dobrého a tvorivého života človeka. Poukazujeme na súvislosť úrovne psychickej vyspelosti ľudí a preferencie základných, či sebarealizačných životných potrieb.

V prvej časti štúdie sa zaoberáme tematikou zmyslu. Vedomie zmyslu sa pri prežívaním krízových stavov javí ako nadmieru účinný faktor napomáhajúci ich prekonávaniu. V druhej časti predkladáme výsledky výskumu zameraného na stratégie uplatňované pri zdolávaní krízových situácií. Predmetom nášho záujmu je tiež vplyv kríz na zmenu hodnotového rebríčka a na osobnostný rozvoj jednotlivca.

Príspevok je orientovaný na sumarizáciu poznatkov z oblasti lektorskej praxe a poskytuje teoretické východiská sebareflexie ako predpokladu kvalitného vzdelávania. Práca má teoretický charakter a prostredníctvom využitia vedeckých metód analýzy a komparácie objasňuje problematiku sebareflexie v práci lektora. Hlavným cieľom príspevku je pomocou vedeckej metódy komparácie porovnať reflexívny a nereflexívny prístup lektora v rámci výchovno–vzdelávacieho procesu a na tomto základe tak vyzdvihnúť význam sebareflexie v lektorskej činnosti.

Článok sa zaoberá problematikou postpenitenciárnej starostlivosti ako jednej z foriem prevencie recidívy trestnej činnosti. Poukazuje na niektoré príčiny recidívneho správania páchateľov, ktoré sú do istej miery ovplyvnené práve absenciou kvalitnej a správne realizovanej postpenitenciárnej starostlivosti.

V príspevku vlastným autorským textom stvárňujeme biodromálnu koncepciu vývinu človeka. Východiskom je nám pôvodný slovenský koncept biodromálneho prístupu v poradenstve, ktorý na Slovensku formuloval prof. PhDr. Jozef Koščo, CSc., v sedemdesiatych rokoch 20.storočia. Od toho času podnes, koncept biodromálneho prístupu k osobnosti človeka autorsky rozpracovali ďalší psychológovia na Slovensku, poväčšine bývalí študenti (vrátane autorky tohto príspevku) vzácneho vysokoškolského učiteľa a významného vedca – pána profesora Jozefa Košča, na Psychologickom ústave Univerzity J.A. Komenského v Bratislave. V našom príspevku prezentujeme biodromálnu koncepciu vývinu človeka na základe vlastných autorských knižných publikácií, v ktorých sa venujeme biodromálnemu prístupu v psychológii. (M.Machalová, 2004, 2010, 2011,2014.)