Príspevok je zameraný na historický prierez vývoja konceptu spravodlivosti. Čitateľovi poskytuje prehľad najdôležitejších teórií, ktoré sa venovali danej problematike. Mimo iného, príspevok poukazuje nielen na tradičné chápanie spravodlivosti zakorenené v tradícii západného sveta, ale ponúka aj pohľad východných kultúr na spravodlivosť. Dané informácie tak poslúžia ako efektívny nástroj zmysluplného uchopenia významu spravodlivosti v jeho celostnosti.

Článok predkladá názory, skúsenosti tých, ktorí sa venovali, venujú uplatneniu arteterapie u ľudí v pokročilej starobe a snaží sa poukázať na význam, využiteľnosť tejto psychoterapeutickej metódy v oblasti sociálnej práce. Vychádza z presvedčenia všeobecne pozitívneho, uzdravujúceho vplyvu umenia u ľudí na sklonku života v zariadeniach sociálnych služieb.

Percepcia je dlhodobo považovaná za najvýznamnejšiu prekážku efektívnej komunikácie. Správne dekódovanie informácií je totiž závislé na vnímaní obsahu komunikácie zákazníckym segmentom. Problémom je, že cieľové skupiny môžu byť podrobené rovnakým podnetom, ale samotná interpretácia podnetu je individuálny proces založený na jednotlivých osobách, ich potrebách, hodnotách a vlastnostiach. Vzhľadom na difúziu percepcie, je potrebné pochopiť percipovanie komunikačných obsahov cieľovou skupinou. Predkladaný príspevok pojednáva o percepcii erotického motívu vo vybraných printových reklamách spoločností Dolce & Gabbana a Calvin Klein zákazníckym segmentom generácie Y. Psychosémantickou metódou sémantického diferenciálu reflektuje aký postoj má k týmto reklamám demografický segment generácie Y na Slovensku vzhľadom na jeho genderovú diferenciáciu.

Cieľom tohto článku je pojednať o kvalitatívnom prístupe a jeho vhodnosti pre výskum kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov. Okrem toho, ponúka prehľad a vyhodnotenie kvalitatívnych metód používaných vo výskume rozvoja kariéry. Ako najvhodnejšie kvalitatívne metódy pre výskum kariérovej dráhy mladých a úspešných pracovníkov, boli identifikované biografický výskum, ako typ prípadovej štúdie, a zakotvená teória. Záver článku navyše poskytuje odporúčanie väčšej konzistencie pri realizovaní kvalitatívneho výskumu, aby výskumníci úspešnejšie predchádzali nedostatočnej dôveryhodnosti výsledkov.

Cieľ: Zámerom výskumu bolo zistiť využívanie copingových stratégií zvládania záťaže u sociálnych pracovníkov. Metodika: Súbor tvorilo 78 sociálnych pracovníkov. Zber údajov bol realizovaný prostredníctvom dotazníka Brief COPE. Výsledky: Zistili sme, že medzi najčastejšie využívané copingové stratégie patrí odangažované správanie, humor a stratégia popierania. Najmenej využívané copingové stratégie sú akceptácia, sebaobviňovanie a plánovanie. V nami sledovanom súbore sa javia copingové stratégie ako aktívne využívané metódy zvládania záťažových situácii. Záver: Uplatnenie copingových stratégií v praxi je jednou z možností účinnej prevencie pre pomáhajúce profesie, do kategórie ktorých patrí aj sociálny pracovník.

Príspevok pojednáva o kľúčových etických princípov profesie sociálna práca, ktorými sú podporovanie sociálnej spravodlivosti, rešpektovanie dôstojnosti osoby, dodržiavanie ľudských práv, prvoradosť záujmu o klienta, úsilie o najlepší záujem klienta, rešpektovanie profesionálnych hraníc, rovnaké zaobchádzanie, antidiskriminácia, rešpektovanie rôznorodosti, sebaurčenie užívateľov služieb, participácia, posilňovanie a zmocňovanie užívateľov služieb, individuálny prístup ku klientovi, rešpektovanie súkromia klientov, rešpektovanie dôvernosti informácií, holistický prístup.