Príspevok poukazuje na existenciu polarizácie deprivácie domácností v rámci sídelných jednotiek vo vybraných mestách Žilinského kraja. Prostredníctvom štatistickej analýzy sme zisťovali závislosť medzi mierou osôb hlásiacich sa k rómskej národnosti a mierou deprivácie domácností prostredníctvom vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov v jednotlivých sídelných jednotkách v mestách Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Žilina.

Predpokladom diskurzu je pokus ukázať osobné verejné mienka jednotlivca o vlastných kompetenciách alebo ich nedostatku v súvislosti s vykonávanou prácou ako determinantom efektivity v pomáhajúcich profesiách. Vysvetlenie pojmov: verejné mienka, kompetencie, pracovné vyhořenie, emócie boli zakorenené v psychologickom, pedagogickom a sociologickom kontexte. Dotyčia sa totožnosti otázky sociálneho významu vzhľadom na úlohu výchovy v súčasnej, náročnej realite moderného štátu. Predmetom úvah je upozornenie čitateľa na tento tvar výchovy/rozvoja, ktorý umožňuje vyvolať pripravenosť k zmenám v sebe, odvahu k tvorbivosti, byť tvorený, čo nie je jednoduchá úloha, zvlášť pre sociálnych pracovníkov.

Prvé úvahy o zvyšovaní médiových kompetencií ako súčasti standardového vzdelávania v postmodernom spoločenstve vznikli v postvojnové Európe. V súčasnosti téma médiového vzdelávania je implementované do obsahu základného vzdelávania v väčšine európskych krajín. Tento problém je najčastejšie integrovaný do povinných predmetov, v niektorých krajinách je to prechodná téma v niekoľkých predmetoch, a v niektorých iných krajinách zvyšovanie médiových kompetencií je súčasťou extrakurikulárneho vzdelávania. Situačia sa líši v jednotlivých krajinách, pričom najdlhšiu skúsenosť a najvyššie výsledky v Európe majú dosiaľ Anglo-saské a skandinávские kraje.

V príspevku sa zaoberáme paradoxným sociálnym javom vedomostnej spoločnosti, ktorým je sociálna a profesijná diskriminácia duševne pracujúcich seniorov na pracoviskách. Poukazujeme na sociálnu diskrimináciu duševne pracujúcich seniorov z dôvodu ich kalendárneho veku. Problém prezentujeme v kontexte duchovnej chudoby prejavujúcej sa v spoločnosti.

Príspevok je zameraný na problematiku kvality zdravotnej starostlivosti v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb na Slovensku. Autorka sa 13 rokov venuje kvalite v sociálnych službách, v ktorých sa poskytuje aj zdravotná starostlivosť. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku poskytovali zdravotnú starostlivosť svojim klientom bez legislatívneho zázemia a kontrolného systému zabezpečovania kvality. Preto tu vidíme priestor na oblasť zlepšovania.

Príspevok je zameraný na problematiku kvality v sociálnych službách a predstavenie programu Sekcie kvality v sociálnych službách , ktorý vychádza z cieľov Stratégie národného programu kvality SR na obdobie 2013-2016 pre sociálnu starostlivosť.