V príspevku by sme chceli poskytnúť komplexný pohľad na podstatu a význam neverbálnej komunikácie v sociálnej oblasti z dvoch perspektív. V prvom rade, ako by mal sociálny pracovník vhodným a prirodzeným spôsobom využívať reč tela v komunikácii s klientom tak, aby si získal klientovu dôveru a vybudoval zdravý vzťah, založený – okrem dôvery – na vzájomnej úcte a rešpekte. Druhá časť príspevku je zameraná na schopnosti sociálneho pracovníka odčítať signály reči tela u klienta a na základe toho rozpoznávať klientovo momentálne psychické naladenie a rozpoloženie, otvorenosť alebo uzavretosť, úprimnosť alebo klamstvo.

Katedra muzeológie FF UKF v Nitre v spolupráci so zvolenskou pobočkou Archeologického ústavu SAV zrealizovali v roku 2012 stálu expozíciu nálezov z Pustého hradu, ktorý je najväčším komplexom svojho druhu na Slovensku. Pri príprave a inštalácii v historických priestoroch Starej radnice sa prihliadalo aj na skutočnosť, že deti a mládež budú tvoriť značnú časť návštevníkov, preto sme výsledný produkt obohatili aj o niektoré prvky(preglejkové puzzle, virtuálne maľby, archeopieskovisko), ktoré priblížia dané poznatky zmienenému okruhu prijímateľov.

Osobitosť archeologických prameňov, t. j. skutočnosť, že sú mŕtvymi fragmentmi dávnej živej kultúry, kladie zvýšené nároky na spôsob ich prezentácie. Ak má byť prekonané starožitnícke nazeranie na predmety z minulosti a sledujeme cieľ cez zlomky poskladať predstavu o živote v najstarších dobách (čo je nakoniec v súlade aj so snažením akademického archeologického bádania), treba tejto snahe prispôsobiť technickú stránku prezentácie, ako i komunikáciu s klientmi. Samotná problematika prezentácie archeológie v teréne (v prírode), prostredníctvom špeciálnych múzejných expozícií, je mnohovravná. Jej kvalita a úroveň závisí od samotných tvorcov. V súčasnosti, keď sa Slovensko nachádza na začiatku budovania tohto typu inštitúcie, viditeľne panuje terminologická rozkolísanosť pre jej označenie (archeologické múzeum v prírode, archeoskanzen, archeopark).