Diabetes mellitus 2. typu patrí medzi najvýznamnejšie chronické metabolické ochorenia súčasnosti a je spojený s vysokým rizikom mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií. Chronická hyperglykémia, inzulínová rezistencia, oxidačný stres a endoteliálna dysfunkcia sa podieľajú na progresívnom poškodení cievneho systému a rozvoji diabetickej retinopatie, neuropatie, diabetickej choroby obličiek, ischemickej choroby srdca, cerebrovaskulárnych ochorení a periférneho artériového ochorenia. Predkladaný článok sumarizuje súčasné poznatky o patofyziológii, epidemiológii a klinickom význame sekundárnych komplikácií DM2. Zároveň zdôrazňuje význam včasného skríningu, intenzívnej modifikácie životného štýlu a individualizovanej farmakoterapie s cieľom redukcie kardiovaskulárneho a renálneho rizika pacientov s DM2.

Zápalové ochorenia čreva (IBD) predstavujú skupinu chronických, opakujúcich sa ochorení tráviaceho traktu, medzi ktoré patrí najmä Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. V posledných desaťročiach dochádza k nárastu ich incidencie a prevalencie, čo poukazuje na význam environmentálnych faktorov vrátane výživy. Cieľom práce bolo zhodnotiť úlohu výživy a diétnych faktorov v prevencii a manažmente zápalových ochorení čreva na základe dostupných vedeckých dôkazov. Práca bola spracovaná formou scoping prehľadu podľa princípov PRISMA-ScR. Literárna rešerš bola realizovaná v databázach PubMed, Scopus, Web of Science a Google Scholar, pričom do analýzy boli zahrnuté originálne štúdie, systematické prehľady a metaanalýzy publikované najmä po roku 2005. Výsledky poukazujú na to, že stravovacie vzorce bohaté na vlákninu, ovocie a zeleninu môžu pôsobiť preventívne, najmä vo vzťahu ku Crohnovej chorobe. Naopak, zvýšený príjem ultra-spracovaných potravín, jednoduchých cukrov a niektorých tukových zložiek je spojený so zvýšeným rizikom vzniku IBD. V manažmente ochorenia sa ako prínosné ukazujú najmä rôzne dietoterapeutické prístupy, napríklad eliminačné diéty v kombinácii s čiastočnou enterálnou výživou, enterálna výživa alebo diéty zamerané na obmedzenie niektorých ťažšie stráviteľných sacharidov pri zmierňovaní symptómov. Dostupné poznatky naznačujú, že výživa predstavuje významný modifikovateľný faktor, ktorý môže ovplyvňovať nielen riziko vzniku ochorenia, ale aj jeho priebeh. Z tohto dôvodu by mala byť výživa vnímaná ako dôležitá súčasť komplexného manažmentu pacientov so zápalovými ochoreniami čreva. Napriek rastúcemu počtu dôkazov sú potrebné ďalšie dlhodobé randomizované štúdie na spresnenie účinku jednotlivých diétnych prístupov a ich individualizácie v klinickej praxi.

Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Cieľom štúdie bolo analyzovať rozdiely v stratégiách zvládania záťažových situácií v lekárskej profesii v kontexte vybraných sociálno-demografických premenných. Výskum mal deskriptívny, prierezový a kvantitatívny charakter a zameral sa na identifikáciu faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať preferované copingové mechanizmy zdravotníckych pracovníkov. Výsledky ukázali, že pohlavie predstavuje najvýraznejší diferenciálny faktor v spôsobe zvládania záťaže. Mann-Whitneyho U-testom boli potvrdené štatisticky významné rozdiely v dvoch copingových stratégiách: sociálnej opore (p = ,024) a v riešení problémov (p = ,040), ktoré boli častejšie preferované ženami. V našom výskume organizácia práce a úroveň formálneho vzdelania nevykazovali signifikantné rozdiely. Zistenia poukazujú na potrebu zohľadniť rodové špecifiká pri návrhu intervencií zameraných na podporu duševnej pohody zdravotníkov. Interpretácia výsledkov je však limitovaná tým, že dáta odrážajú charakteristiky konkrétnej výskumnej vzorky a nemožno ich generalizovať na širšiu populáciu.

Úvod: Profesionálna autonómia sestier predstavuje dôležitý predpoklad pre nezávislé rozhodovanie, uplatňovanie profesijných kompetencií a efektívne poskytovanie ošetrovateľskej praxe. Cieľ: Analyzovať úroveň profesijnej autonómie sestier naprieč jednotlivými dimenziami ošetrovateľskej praxe. Metodika: Súbor štúdie tvorilo 143 sestier. Údaje boli zbierané pomocou skrátenej verzie štandardizovanej Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), ktorá pozostáva z 28 položiek v štyroch dimenziách. Zber údajov bol realizovaný prostredníctvom online dotazníka v období medzi februárom a marcom 2025. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky. Výsledky: Celkový priemerný skóre DPBS dosiahol x̄ = 1,79 (SD = 0,36), čo ukazuje na priaznivú úroveň profesionálnej autonómie. Nižšie priemerné skóre (odrážajúce vyššiu autonómiu) boli zistené v dimenziách uznanie (x̄ = 1,31) a pripravenosť (x̄ = 1,58), zatiaľ čo vyššie skóre (ukazujúce nižšiu autonómiu) boli nájdené v dimenziách zainteresovanosť (x̄ = 2,00) a aktualizácia (x̄ = 2,08). Vyššia autonómia bola prevažne spojená s osobnou zodpovednosťou a profesijnou sebadôverou, zatiaľ čo nižšia autonómia sa týkala predovšetkým organizačných aspektov praxe. Záver:** Uplatňovanie profesionálnej autonómie sestier je významne ovplyvnené pracovným prostredím. Systematická podpora nezávislého rozhodovania, jasné vymedzenie kompetencií a zníženie administratívnych bariér môžu prispieť k posilneniu autonómnej ošetrovateľskej praxe.

Schopnosť porozumieť prežívaniu a perspektíve iných osôb predstavuje významný zdroj pri zvládaní profesionálne náročných situácií, keďže umožňuje zohľadňovať názory a postoje vychádzajúce aj z externého sociálneho kontextu. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať existenciu signifikantných vzťahov medzi empatiou a stratégiami zvládania náročných situácií v lekárskej profesii. Zber dát prebiehal prostredníctvom štandardizovaných psychodiagnostických nástrojov DE14 a Coping Strategy Indicator (CSI), ktoré vyplnilo 145 lekárov pôsobiacich v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky. Výsledky poukázali na štatisticky významnú pozitívnu súvislosť medzi využívaním sociálnej opory a dimenziami empatie vnímavosť a otvorenosť, ako aj medzi stratégiou riešenia problémov a dimenziou otvorenosť. Zároveň bola identifikovaná významná negatívna korelácia medzi stratégiou vyhýbania sa a dimenziou otvorenosť.

Schizofrénia je veľmi závažné psychické ochorenie, ktorého etiológia nie je úplne známa. Vyznačuje sa poruchami myslenia, vnímania aj emotivity. Existuje niekoľko popísaných foriem schizofrénie, pričom každá z nich má spoločné znaky. Jeden z nich je aj kognitívny deficit, ktorý hrá významnú rolu v každodennom živote človeka. Kognitívny deficit stále ostáva jednou z najväčších výziev v liečbe schizofrénie, keďže ešte nie je stanovený presný prístup k jeho liečbe. Hlavné nedostatky sa objavujú najmä v exekutívnych funkciách, pozornosti, epizodickej pamäti a psychomotorike. Výskum porovnával kvalitu života schizofrenikov a kontrolnej skupiny pozostávajúcej zo zdravých ľudí bez psychiatrickej diagnózy.Výskumné zistenia potvrdzujú významný vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života, pričom s nárastom kognitívneho deficitu kvalita života výrazne klesá. Výskum nepotvrdil štatisticky významné rozdiely v kvalite života schizofrenikov a kontrolnej skupiny. Výsledky nedemonštrujú významný rozdiel v sebaposúdení kvality života a kognitívnych funkcií ako u schizofrenikov, tak u zdravých ľudí. Výsledky tiež nepreukázali vzťah veku a kvality života.

Fenylketonúria je najčastejšie sa vyskytujúca porucha metabolizmu aminokyselín. Jedná sa o nevyliečiteľné ochorenie, liečba ktorého je celoživotná a vyžaduje dodržiavanie individuálnej diéty s obmedzením príjmu bielkovín. Zdravotná gramotnosť rodičov, ale aj samotného pacienta zohráva kľúčovú úlohu v oblasti manažmentu ochorenia, prevencie vzniku komplikácií a zlepšovania kvality života pacienta.