Příspěvek poukazuje na hlavní faktory ovlivňující negativně rozvoj a podporu talentů v organizacích. Navazuje na předchozí článek věnující se této problematice zveřejněný v časopise ProManager v roce 2014 a přináší nové pojetí talent managementu opírající se o teorii Tailor Made Talent Managementu. Tato teorie vychází z tří hlavních faktorů, které musí organizace zajistit pro talentovaného jedince – volnosti, zdrojů a zpětné vazby. Článek také nastiňuje kostru metodiky zavádění talent management programu dle uvedeného konceptu.

Autor v úvode svojho článku čitateľa stručne oboznamuje so základnými definičnými vymedzeniami a cieľovými kategóriami občianskeho vzdelávania dospelých. Ďalej upozorňuje na fakt, že slovenský andragogický výskum nevenuje tomuto druhu vzdelávania aj napriek jeho významu náležitú pozornosť a rovnako ani problémom, ktorých spoločensko-politické dopady v súčasnosti zásadným spôsobom ohrozujú demokratické spoločnosti, konkrétne „fake news“ a pandémia COVID-19. V kontexte týchto dvoch aktuálnych problémov autor naznačuje oblasti úloh a otázok, ktorých andragogické výskumné riešenie by okrem posilnenia významu samotného občianskeho vzdelávania dospelých potenciálne prispelo k upevneniu a rozvoju mediálnej gramotnosti, kritického a demokratického myslenia dospelých a tým i k rozvoju a upevneniu demokracie.

Súčasná spoločenská situácia čoraz viac poukazuje na potrebu budovať občiansku spoločnosť, ktorej súčasťou sú aktívni občania. Títo občania by mali dodržiavať demokratické princípy a je potrebné v nich budovať demokratické hodnoty, ako napr.: tolerancia, rešpekt, solidarita, partnerstvo, spolupráca a iné. Túto potrebu dokáže naplniť občianske vzdelávanie pre všetky cieľové skupiny (deti, mládež, dospelých, seniorov). V kontexte zamerania tejto štúdie sa budeme orientovať najmä na cieľovú skupinu – dospelí. S tým súvisí aj oblasť andragogického poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých, ktoré však, v rámci slovenskej a českej proveniencie, ešte nie je dostatočne rozpracované a predstavuje relatívne mladú oblasť záujmu andragogiky. V predkladanej štúdii predstavujeme základný pohľad na problematiku poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých cez charakterizovanie samotného občianskeho vzdelávania a poradenstva a zároveň načrtnúť možnosti realizácie samotného poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých.

Podľa prístupu hodnotenie vedeckých prác je možné rozdeliť na spôsob kvalitatívny a kvantitatívny. V článku sa autor venuje téme posudzovania vedeckých prác z hľadiska scientometrických ukazovateľov, ktorými sú citačné indexy, Hirschov index a impakt faktor - „činiteľ vplyvu časopisu“, ako aj z hľadiska recenzného konania a postavenia recenzenta. Práca je obvykle citovaná častejšie, ak je dôležitejšia a zaujímavejšia. Scientometrometrické ukazovatele nie sú úplnou zárukou kvality vedeckej práce, prínosu, dôležitosti, či pôvodnosti. Ukazovatele môžu byť skreslené javmi, ako napr. negatívne citácie, autocitácie, či citovanie prác kolegov. Niektorí autori sa zameriavajú najmä na publikovanie v časopisoch s veľkým impaktovým faktorom, iná časť autorov prenecháva hodnotenie svojich prác na samotný obsah a na názor odborníkov z rovnakého odboru.

Štúdia predstavuje základné sociálno-filozofické východiská v kontexte liberálnej požiadavky na neutralitu štátu, pričom hlavným predmetom analýzy sú vybrané koncepcie neutrality štátu a jednotlivé aspekty morálneho a hodnotového pluralizmu v súčasnej demokratickej spoločnosti. Následne upriamuje pozornosť na nevyhnutnosť hľadania priestoru pre presadzovanie verejnej morálky, ako aj rôznych koncepcií dobra v (eticky) neutrálnom štáte, a to prostredníctvom komunitaristického konceptu tzv. morálneho dialógu, ktorého výsledkom je spoločné morálne porozumenie v hodnotových a eticky relevantných otázkach.

V článku sa zameriavame na problematiku motivácie nízkokvalifikovaných i dospelých k vzdelávaniu a učeniu sa. Problémom je najmä koncentrácia ľudí s nízkym alebo chýbajúcim stupňom vzdelania v marginalizovaných rómskych osadách, ale v texte sa nevenujeme výhradne týmto dospelým. Osobitne sa zameriavame na motiváciu k zapojeniu sa do vzdelávania smerujúceho k zvýšeniu stupňa vzdelania (segment formálneho školského vzdelávania dospelých - druhošancové vzdelávanie). Veľká časť marginalizovaných dospelých, obzvlášť obyvateľov rómskych segregovaných a separovaných komunít, dosahuje generačne veľmi nízku vzdelanostnú úroveň (prevažuje ukončené základné vzdelanie, neukončené základné vzdelanie, špeciálna základná škola). Upozorňujeme na nedostatočné úsilie riešiť tento problém tak v politickej rovine, ako aj v rovine školskej praxe a výskumu. Výskumy sa prevažne zameriavajú na skúmanie motivácie u tých, ktorí sa do vzdelávania zapojili. Našim zámerom je upriamiť pozornosť na otázky motivácie, výrazne spojené s prekážkami k vzdelávaniu rôznej povahy u dospelých znevýhodnených najmä absenciou vzdelania, kvalifikácie a zamestnania vyplývajúcich z ich dlhodobej životnej situácie charakteristickej znakmi kultúry chudoby.

Autori chápu múdrosť ako ideálny cieľ všetkých (auto)formatívnych snáh tak v dospelosti, ako aj počas celého života človeka. Múdrosť považujú za najvyššiu schopnosť operatívneho a duchovno-etického zvládania úloh v nekonečnej rozmanitosti rýchlo sa meniacej pracovnej a životnej reality. Autori ponúkajú úvahu nad múdrosťou, jej významom a nad možnosťami, ako sa k nej priblížiť pomocou vzdelávania a učenia sa dospelých.

Autori tejto práce predstavujú základné teoreticko-filozofické východiská, princípy a konštrukty psychoterapeutickej modality „Gestalt“. Robia tak s cieľom jednak zefektívniť andragogické pôsobenie smerujúce k ďalšiemu rozvoju docility (schopnosti učiť sa) dospelých a jednak obohatiť andragogickú teóriu a prax. Užitočnosť nimi zvolenej modality pre oblasť vzdelávania a učenia sa dospelých podkladajú jej všeobecným cieľom, ktorým je harmonická osobnosť schopná učiť sa.