Nasledujúci príspevok analyzuje film Gaspara Noého Climax (2018) ako alegóriu morálnej dezintegrácie v postmodernej spoločnosti. Prostredníctvom filmovej analýzy a filozofickej reflexie skúmame reprezentáciu hedonizmu, nihilizmu a rozpadu sociálnych väzieb v izolovanej komunite tanečníkov, ktorá vo filme funguje ako alegorická mikrosocieta odrážajúca hodnotové a morálne rozpory súčasnej doby. Cieľom príspevku je interpretovať Climax ako filozoficko-etickú reflexiu morálnej dezintegrácie, v ktorej sa odhaľuje napätie medzi individualizmom, pôžitkom a zlyhaním kolektívnych hodnôt postmodernej kultúry.

Otcovstvo je jednou z najdôležitejších a zároveň aj najzložitejších úloh, ktoré muži zohrávajú v spoločnosti. V 21. storočí sa však táto úloha mení pod vplyvom rôznych faktorov, ako sú globalizácia, neustály technologický pokrok, rodová rovnosť, rozmanitosť rodinných foriem a zmeny v hodnotách a očakávaniach. Článok sa zaoberá niektorými z hlavných trendov a úloh, ktoré ovplyvňujú otcovstvo v 21. storočí, aké sú novodobé výzvy a príležitosti súčasných otcov v ich úlohách, ktoré sa počas histórie menili.

V tejto práci diskutujeme o tom, ako ľudia vždy vyučujú v určitom historickom čase. Sústrediváme sa na tému vyučovania po celý život, trendy globalizácie v politike výchovy, výchovu ako prioritu osobného a sociálneho rozvoja, väzbu medzi výchovou a kvalifikáciou, zmienami v kvalifikáciách a otázky vzdelávania dospelých a trhu práce.

V príspevku upriamujeme pozornosť na problematiku kultúrno-osvetového pracovníka zameriavajúc sa na stručný opis postupného vývoja tohto povolania až po objasnenie jeho súčasného rôznorodého chápania. Naším zámerom je načrtnúť kvalifikačné predpoklady a požiadavky kladené na osobnosť kultúrno-osvetového pracovníka, sústreďujúc sa predovšetkým na jeho osobnostné kvality, ktoré dotvárajú jeho odbornosť a majú veľmi dôležitý vplyv na účastníkov kultúrno-osvetovej edukácie a v neposlednom rade na kvalitu jeho práce. Vychádzajúc zo zadefinovania si cieľovej skupiny kultúrno-osvetových pracovníkov, ich postavenia, špecifík ich práce, rozmanitých pracovných činností, navrhujeme kompetenčný model kultúrno-osvetového pracovníka vychádzajúci z analýzy a našej interpretácie jednotlivých zložiek profesijnej kompetencie. Príspevok je čiastkovým výstupom z riešenia projektu UGA V/15/2020 s názvom Efektivita výcvikového programu zameraného na rozvoj sociálnej kompetencie vzdelávateľov. dospelých.

Štúdia sa snaží objasniť, zdôvodniť a obhájiť uplatňovanie zásad spolupráce ako etického prístupu v riadiacej manažérskej práci, vo vzťahu k podriadeným pracovníkom. Východiskom je identifikácia ekonomického opodstatnenia a predpokladov manažérskej orientácie na spoluprácu, následne štúdia odkrýva implikácie a podobu takéhoto prístupu v jeho zameraní na zamestnancov a kvalitu pracovných vzťahov. V závere kriticky poukazuje na limity a obmedzenia, ktoré pre takýto manažérsky prístup predstavujú súčasné flexibilizované organizačné formy práce a uplatňovanie konkurenčných vzťahov v pracovnej skupine.

Studie se věnuje co-teachingu v kontextu vzdělávání dětí se speciálními vzdělávacími potřebami na příkladu situace v německé spolkové zemi Baden-Württemberg. V článku jsou nejprve stručně představena legislativní východiska inkluzivního vzdělávání v Německu, dále text představuje základní druhy co-teachingu a reflektuje jejich využitelnost v oblasti speciálního vzdělávání. Data o situaci v Německu byla sbírána pomocí rozhovorů s experty a dále zpracovávána v rámci výzkumu metody co-teaching, který realizuje tým Univerzity Karlovy, katedry andragogiky a managementu pedagogické fakulty.

Autori chápu múdrosť ako ideálny cieľ všetkých (auto)formatívnych snáh tak v dospelosti, ako aj počas celého života človeka. Múdrosť považujú za najvyššiu schopnosť operatívneho a duchovno-etického zvládania úloh v nekonečnej rozmanitosti rýchlo sa meniacej pracovnej a životnej reality. Autori ponúkajú úvahu nad múdrosťou, jej významom a nad možnosťami, ako sa k nej priblížiť pomocou vzdelávania a učenia sa dospelých.

Cieľom tohto príspevku je analýza základných pojmov etiky umelej inteligencie. Vzhľadom k tomu, že táto téma je súčasťou aplikovanej etiky, je nevyhnutné formulovať v tomto kontexte základné pojmy, s ktorými pracuje etika umelej inteligencie. Vychádzame pritom z futurologickej paradigmy, ktorá sa vyznačuje tým, že je otvorená viacerým možným víziám fungovania sveta. Etika má využitie v mnohých odvetviach a odboroch, a v posledných desaťročiach sa stáva témou v kontexte umelej inteligencie. Po preštudovaní literatúry som zistila istú nejednotnosť v pojmoch, preto sa v tomto príspevku pokúsim načrtnúť možnosti jednotlivých odborných termínov z pozície etiky. V prvých častiach práce sa zameriavam na vysvetlenie samotného pojmu človek, umelá inteligencia a etika, v nasledujúcej časti ich dávam do vzájomného vzťahu. Ide o náčrt možného chápania nových vzťahov v rámci novo formulovanej budúcnosti. Použili sme metódu teoretickej analýzy internetových textov, kníh a odborných štúdií. V rámci práce sme používali aj logicko-vecnú analýzu, na základe ktorej sme spájali poznatky do návrhov rozšírených, prípadne nových možných definícií pojmov, vzťahujúcich sa k etike umelej inteligencie.