PhDr. et Bc. TÓTH, Marcel: Monitorovací systém dávkovania liekov – MSDL vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v zariadeniach sociálnych služieb a v domácom prostredí (výskum). Hlavnou témou je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente, klientoch zariadení sociálnych služieb a predpisovaní nevhodných liekov. V rámci výskumu ide o preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania, podávania a odpadu z liekov. Článok je rozdelený do štyroch kapitol, ktoré sa jednotlivo zaoberajú zariadeniami sociálnych služieb, predpisovaniu liekov, liekovým záznamom a liekovým odpadom.

PhDr. et Bc. TÓTH, Marcel: Monitorovací systém dávkovania liekov – MSDL vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v sociálnych zariadeniach a v domácom prostredí. Hlavnou témou tohto príspevku je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom príspevku je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente pre klientov v zariadení sociálnych služieb. Základom je preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania liekov zo strany ošetrujúceho lekára a špecialistu, podávania a likvidácia liekov.

Výživa a primeraná hydratácia plnia dôležitú úlohu v starostlivosti o seniorov. Výživa ovplyvňuje celkový stav organizmu, telesnú a duševnú pohodu, odolnosť voči infekciám a urýchľuje hojenie rán. V ústavných zariadeniach dietoterapia, racionálna výživa a hydratácia patria k najčastejším intervenciám komplexnej liečby seniorov. Cieľom príspevku je prezentovať zameranie intervencii v starostlivosti o výživu a hydratáciu seniorov, ako aj reálne možnosti spolupráce v ústavných zariadeniach. Výskumný súbor a metódy: Výskumný súbor tvorilo 229 sestier zo zariadení sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení v SR. Pri narrative review to boli dokumenty vybraté pomocou kľúčových slov. Metódami výskumu boli narrative review a dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazník bol rozdelený na dve časti. Prvá časť obsahovala oblasti nefarmakologickej liečby a respondenti označili na Likertovej škále stupeň dôležitosti. Druhá časť bola podrobne zameraná na intervencie a respondenti označovali na Frekvenčnej škále, ako často intervencie realizujú. Výsledky výskumu: sú súčasťou projektu KEGA- Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Výsledky sú uvádzané v absolútnych číslach, percentách, priemerných a modálnych hodnotách. Na základe vyhľadaných štúdii v databázach Scopus, Web of Science, ProQuest Central sme zistili, že výživa a hydratácia sú súčasťou komplexnej liečby seniorov. Najviac článkov bolo venovaných výžive a hydratácii u seniorov s kognitívnou poruchou a demenciou (115), poruchách vylučovania (98) a krehkých seniorov. Vyhodnotením dotazníka sme zistili, že hydratácia dosiahla priemerné skóre 1,07, výživa 1,03. Pri zameraní na jednotlivé intervencie bolo priemerné skóre v oblasti hydratácia 2,85. V oblasti výživa 2,57. V oblasti hydratácia sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,18), časté podávanie tekutín (1,22). V oblasti výživa sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,34), pravidelné stravovanie podľa režimu zariadenia (1,41), podávanie liečebnej výživy (1,61). Záver: Výživa a hydratácia patria k hlavným intervenciám nefarmakologickej liečby a naďalej je im dôležité venovať pozornosť. Rezervy sú v interdisciplinárnej spolupráci a v podávaní výživy a tekutín enterálne a parenterálne.

Alzheimerové ochorenie predstavuje v súčasnej dobe vážny spoločenský problém, nakoľko predĺžením ľudského života sa tento typ demencie objavuje čoraz častejšie. O pacientov s Alzheimerovým ochorením sa v mnohých prípadoch starajú rodinní príslušníci, ktorí blízkemu jedincovi poskytujú nepretržitú dvadsaťštyri hodinovú starostlivosť. Cieľom kvalitatívneho výskumu, ktorého výsledky vo vedeckej štúdii uvádzame, bolo popísať u opatrovateľov jedincov s Alzheimerovým ochorením tie determinanty, ktoré spôsobujú stres, zmapovať hlavné oblasti záťaže na opatrovateľov a zároveň identifikovať emócie, ktoré opatrovatelia – participanti počas výskumu najčastejšiemu popisovali. Výskum bol realizovaný metódou focus group a prebiehal v poradni špecializovaného sociálneho poradenstva v Krompachoch. Ako determinanty stresu sme identifikovali predovšetkým neschopnosť jedinca s Alzheimerovým ochorením vnímať realitu, rozumieť hovorenému slovu, možnosť úteku z domu, ale aj o to, že jedinec s Alzheimerovým ochorením vykazuje často známky popudlivosti a podráždenosti. Dopad starostlivosti o jedinca s Alzheimerovým ochorením vytvára u opatrovateľa citovú, fyzickú a finančnú záťaž, ale opatrovatelia popisujú aj výrazné pocity osamelosti. Najvýraznejšie popisovanou emóciou uvádzanou zo strany participantov bol hnev a smútok. Tento hnev pramenil z reálnej nemohúcnosti prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu blízkeho človeka a z toho, že opatrovatelia žili v neustálom strachu z možných komplikácii pri zabezpečovaní každodennej starostlivosti. V kontexte výskumu sme došli aj k zaujímavému zisteniu týkajúceho sa emocionálneho prežívania opatrovateľov v paradigme straty pozitívnych spomienok na rodinného príslušníka a to pred vznikom ochorenia.

Sociálna opora predstavuje mieru pomoci pri prekonávaní nepriaznivej sociálnej situácie, ktorá môže vzniknúť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ťažkého zdravotného postihnutia, dovŕšenia dôchodkového veku a je považovaná za jeden z najvýznamnejších obranných faktorov zdravia človeka.

Chirurgické ochorenie s indikáciou operačnej terapie má u pacienta psychické dôsledky aj v podobe prežívania strachu. K redukcii strachu u chirurgických pacientov môžu prispievať aj sestry prostredníctvom kvalitnej a efektívnej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá je nemysliteľná bez vzájomnej komunikácie medzi sestrou a pacientom. Cieľom výskumu bolo zistiť úroveň komunikácie sestier s pacientmi pri operačnej terapii a jej vplyv na redukciu strachu u pacientov. Na získanie údajov bola použitá kvantitatívna metóda empirického výskumu – viacpoložkový neštandardizovaný dotazník. Vzorku respondentov tvorilo 192 pacientov s chirurgickým ochorením hospitalizovaných na chirurgickom klinickom pracovisku, u ktorých bol realizovaný plánovaný operačný výkon. Zistili sme prežívanie strachu u pacientov pri operačnej terapii aj vzťah prežívaného strachu k hodnoteniu komunikácie vo vzťahu sestra – pacient.

Operačná terapia sa zvyčajne spája s negatívnym psychickým prežívaním pacienta. Na redukciu strachu u chirurgických pacientov má vplyv aj ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná sestrami. Jej základom je dôsledné posudzovanie pacienta a následné stanovenie ošetrovateľských diagnóz. Jednou z najčastejšie stanovovaných ošetrovateľských diagnóz u pacientov pri operačnej terapii je Strach. Článok prináša charakteristiku tejto ošetrovateľskej diagnózy, jej určujúce znaky a súvisiace faktory, hodnotiace nástroje využiteľné pri diagnostike strachu, ako aj očakávané výsledky a ošetrovateľské intervencie v súvislosti s redukciou strachu u pacienta pri operačnej terapii.