Zdravotná gramotnosť je kľúčovým predpokladom aktívneho prístupu seniorov k zdraviu a významne ovplyvňuje ich schopnosť realizovať preventívne a liečebné opatrenia. Telesná aktivizácia patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické postupy, ktoré zlepšujú fyzickú kondíciu, psychickú pohodu, kognitívne funkcie a kvalitu života seniorov. Pravidelná pohybová aktivita prispieva k prevencii pádov, spomaľuje rozvoj sarkopénie a podporuje sebestačnosť. Výskumné zistenia potvrdzujú, že v ošetrovateľskej praxi sa najčastejšie využívajú metódy pohybovej terapie a aktivizácie. Významným faktorom podpory pohybovej aktivity je aj digitálna zdravotná gramotnosť, ktorá seniorom umožňuje využívať moderné technológie – aplikácie, nositeľné zariadenia či online programy – na sledovanie a realizáciu cvičení. Rovnako aj štúdie, ktoré sú v článku prezentované preukazujú pozitívny vzťah medzi vyššou digitálnou gramotnosťou a úrovňou fyzickej aktivity. Zvýrazňujú však aj faktory, ktoré na rozvoj digitálnej zdravotnej gramotnosti v oblasti telesnej aktivácie pôsobia negatívne. K najčastejším patrí zlý zdravotný stav, zmeny v zmyslových a kognitívnych funkciách, nevyhovujúca socio-ekonomická situácia, neochota seniorov využívať moderné technológie, ale aj nedostatočná podpora zo strany spoločnosti. Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že zlepšovanie digitálnych zručností seniorov predstavuje perspektívnu stratégiu pre podporu zdravia, prevencie a aktívneho starnutia.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje obezitu ako neprimerané ukladanie telesného tuku s následným negatívnym vplyvom na zdravie. Obezitu označila ako epidémiu tretieho tisícročia s rozsiahlymi zdravotnými a socio-ekonomickými dôsledkami. Výsledkom je rastúci počet obéznych pacientov hospitalizovaných na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. V rámci ošetrovateľskej starostlivosti čelia zdravotnícki pracovníci mnohým problémom, ktoré komplikujú intenzívnu starostlivosť takmer na každej úrovni. Materiálne a personálne vybavenie lôžkových oddelení je vzhľadom na potreby morbídne obézneho pacienta nedostatočné, čo môže viesť k zhoršeniu kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V predkladanom príspevku uvádzame prehľad najčastejších problémov týkajúcich sa intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti o morbídne obézneho pacienta.

Efektívny a bezpečný liekový manažment predstavuje kľúčový prvok modernej nemocničnej starostlivosti. Tento odborný článok analyzuje štruktúru, procesy a výzvy liekového manažmentu v slovenských nemocniciach s dôrazom na legislatívny rámec, úlohu zdravotníckeho personálu, technologické inovácie a pacientsku bezpečnosť. Článok predstavuje výsledky z praxe a odborných štúdií, vrátane skúseností sestier, klinických farmaceutov a projektov ako EU-NetPas, ktoré podporujú bezpečné podávanie liekov a systematické hlásenie incidentov. Poukazujeme na výzvy ako nedostatok času, slabé IT systémy či nízku angažovanosť manažmentu a zároveň formulujeme konkrétne odporúčania – od zavedenia pravidelných tréningov a medikačného zosúladenia až po legislatívne zmeny a rozvoj inter-profesionálnej spolupráce. Cieľom článku je poskytnúť praktický rámec a inšpiratívne podnety pre tvorcov politík, manažérov nemocníc a zdravotníckych profesionálov pri budovaní bezpečnej a udržateľnej farmakoterapie.

Umelá inteligencia (AI) má potenciál zásadne transformovať ošetrovateľskú prax a zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Tento článok skúma využitie AI v ošetrovateľstve, pričom sa zameriava na jej aplikácie v klinickom rozhodovaní, monitorovaní pacientov a optimalizácii administratívnych procesov. Okrem toho sa analyzujú aj etické, právne a technologické výzvy, ktoré sprevádzajú implementáciu AI do ošetrovateľskej praxe, ako aj potrebné vzdelávacie programy pre zdravotnícky personál. AI poskytuje nové možnosti v oblasti predikcie a diagnostiky ochorení, avšak vyžaduje dôkladné riadenie ochrany osobných údajov a riešenie otázok zodpovednosti pri rozhodovaní podporovanom umelou inteligenciou. Záverom sa článok zameriava na perspektívy a výzvy, ktoré táto technológia prináša pre budúcnosť ošetrovateľstva, a zdôrazňuje dôležitosť jej zodpovedného a etického využívania.

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Tento článok podrobne analyzuje súčasné výzvy, špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti, potrebu špecializovaného vzdelávania a multidisciplinárnej spolupráce. Zdôrazňuje význam integrácie paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe a predstavuje odporúčania pre optimalizáciu ošetrovateľskej starostlivosti v nemocničnom prostredí.

Úvod: Nepríjemné udalosti (AEs) v inpatientnej zdravotnej starostlivosti predstavujú významný problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a bezpečnosť poskytovanej starostlivosti. Ich výskyt je často podmienený pracovnej nahrúžkou, profesionálnym zkušením a organizačnou kultúrou, v ktorej praktikujú sestry. Cieľ: Zhodnotiť postoje sester k faktorom rizika, ktoré prispievajú k výskytu AEs. Metodológia: Výskum zahrnul 200 sester. Zbieranie údajov sa uskutočnilo v mesiacoch mája a июня 2024 pomocou samotvorne vypracovaného dotazníka. Údaje boli zpracované pomocou deskriptívnej štatistiky a Kruskal-Wallisového testu. Výsledky: Najznázorovanejším faktorom rizika bola únava a vyčerpanosť, najčastejšie hlásená sestrami v veku 41–50 rokov (x̄ = 4.06) a tými s väčším ako 11 rokovým zkušením (x̄ = 3.96). Toto sa stalo za ním nepozornosť pri podávaní liekov, kde najvyššie skóre dosiahli sestry v veku 41–50 rokov (x̄ = 3.73) a s 6–10 rokovým zkušením (x̄ = 3.64). Záver:** Prevencia výskytu AEs vyžaduje systémové opatrenia smerované na správu pracovnej nahrúžky, podporu kultúry bezpečnosti a zlepšovanie organizačných podmienok. Zvýšenie roly sester v identifikácii faktorov rizika AEs je klúčovým krokom k zlepšeniu kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.