VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Umelá inteligencia (AI) má potenciál zásadne transformovať ošetrovateľskú prax a zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Tento článok skúma využitie AI v ošetrovateľstve, pričom sa zameriava na jej aplikácie v klinickom rozhodovaní, monitorovaní pacientov a optimalizácii administratívnych procesov. Okrem toho sa analyzujú aj etické, právne a technologické výzvy, ktoré sprevádzajú implementáciu AI do ošetrovateľskej praxe, ako aj potrebné vzdelávacie programy pre zdravotnícky personál. AI poskytuje nové možnosti v oblasti predikcie a diagnostiky ochorení, avšak vyžaduje dôkladné riadenie ochrany osobných údajov a riešenie otázok zodpovednosti pri rozhodovaní podporovanom umelou inteligenciou. Záverom sa článok zameriava na perspektívy a výzvy, ktoré táto technológia prináša pre budúcnosť ošetrovateľstva, a zdôrazňuje dôležitosť jej zodpovedného a etického využívania.

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Tento článok podrobne analyzuje súčasné výzvy, špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti, potrebu špecializovaného vzdelávania a multidisciplinárnej spolupráce. Zdôrazňuje význam integrácie paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe a predstavuje odporúčania pre optimalizáciu ošetrovateľskej starostlivosti v nemocničnom prostredí.

Úvod: Nepríjemné udalosti (AEs) v inpatientnej zdravotnej starostlivosti predstavujú významný problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a bezpečnosť poskytovanej starostlivosti. Ich výskyt je často podmienený pracovnej nahrúžkou, profesionálnym zkušením a organizačnou kultúrou, v ktorej praktikujú sestry. Cieľ: Zhodnotiť postoje sester k faktorom rizika, ktoré prispievajú k výskytu AEs. Metodológia: Výskum zahrnul 200 sester. Zbieranie údajov sa uskutočnilo v mesiacoch mája a июня 2024 pomocou samotvorne vypracovaného dotazníka. Údaje boli zpracované pomocou deskriptívnej štatistiky a Kruskal-Wallisového testu. Výsledky: Najznázorovanejším faktorom rizika bola únava a vyčerpanosť, najčastejšie hlásená sestrami v veku 41–50 rokov (x̄ = 4.06) a tými s väčším ako 11 rokovým zkušením (x̄ = 3.96). Toto sa stalo za ním nepozornosť pri podávaní liekov, kde najvyššie skóre dosiahli sestry v veku 41–50 rokov (x̄ = 3.73) a s 6–10 rokovým zkušením (x̄ = 3.64). Záver:** Prevencia výskytu AEs vyžaduje systémové opatrenia smerované na správu pracovnej nahrúžky, podporu kultúry bezpečnosti a zlepšovanie organizačných podmienok. Zvýšenie roly sester v identifikácii faktorov rizika AEs je klúčovým krokom k zlepšeniu kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.

Tehotenstvo je kľúčovým obdobím v živote ženy pre zdravie ďalších generácií. Situácia orálneho zdravia u tehotných žien na Slovensku je veľmi nepriaznivá. Mnohé budúce mamičky si často neuvedomujú riziká ochorení v dutine ústnej a ich vplyv na priebeh tehotenstva a zdravie vyvíjajúceho sa plodu. Návštevu ambulancie zubného lekára a dentálnej hygieny ženy stále podceňujú. Dentálna hygiena má veľmi veľký význam v období tehotenstva a informácie získané počas návštev dentálnohygienickej ambulancie pomáhajú zachovať orálne a celkové zdravie nielen matky, ale aj jej dieťaťa. Každá žena v období tehotenstva je ohrozená viacerými rizikovými faktormi vzniku orálnych ochorení, ako napríklad zubný kaz, erózie zubov, gingivitídy a parodontitídy. Rozsah ochorení závisí od stupňa ochorení pred otehotnením. Hlavnou preventívnou stratégiou, ktorá umožní znížiť riziko prenosu infekcie na deti je eliminácia množstva kariogénnych a parodontopatogénnych baktérií od ľudí, ktorí sú s nimi v kontakte.

Nedostatok sestier je globálny problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu zdravotnej starostlivosti. Mladé začínajúce sestry čelia mnohým výzvam vrátane vysokej miery stresu, vyhorenia a nízkej podpory na pracovisku. Odhaduje sa, že približne 18 % z nich opúšťa profesiu už počas prvého roka praxe. Významným faktorom udržania sestier v profesii je systematická podpora na úrovni organizácie, kolegov a zdravotníckeho sektora. Podpora mladých sestier je nevyhnutná pre stabilizáciu pracovnej sily v zdravotníctve. Je potrebné posilniť mentorstvo, zabezpečiť priaznivé pracovné prostredie a adekvátne finančné ohodnotenie. Tieto kroky môžu zvýšiť spokojnosť mladých sestier a ich ochotu zotrvať v profesii.

Školská sestra v zahraničí má dlhú históriu, pričom jej kompetencie okrem iného zahŕňajú manažment chronických ochorení a kontinuálnu zdravotnú výchovu. Na Slovensku je pozícia školskej sestry menej bežná, ale projekt Zdravotnícky pracovník v školách sa snažil situáciu zmeniť. Školská sestra zabezpečuje starostlivosť o žiakov, realizuje prevenciu, edukuje v oblasti zdravia, športu a výživy.

Úvod: Obezita je ochorenie, pri ktorom je prevencia mnohokrát účinnejšia ako liečba. Za najúčinnejší spôsob zníženia telesne hmotnosti sa preukázal komplexný manažment obezity pozostávajúci zo štyroch pilierov: výživa, fyzická aktivita, zmena životného štýlu, farmakoterapia. Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť, či pohybová aktivita pred účasťou na programe redukcie telesnej hmotnosti pozitívne ovplyvňuje znižovanie vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu. Metodika: Pre mapovanie pohybovej aktivity respondentov sme použili Baeckeho dotazník pohybovej aktivity. Výskumnú vzorku tvorilo 244 respondentov, 60,7% žien (n=144) a 39,9% mužov (n=96). Výber respondentov bol zámerný. Dodržali sme základné etické prístupy pre výskum. Získané údaje sme vyhodnotili pomocou deskriptívnej a inferenčnej štatistiky, využili sme program SPSS 22.0 a Excel. Hodnota hladiny významnosti bola stanovená na α = 0,05. Výsledky: Medzi pohybovou aktivitou získanou predúčasťou v redukčnom programe a vybranými antropometrickými ukazovateľmi nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu (telesná hmotnosť, obvod pása, BMI, WHR, viscerálny tuk) u mužov (p > 0,05) ani u žien (p > 0,05) neexistuje štatisticky významná súvislosť. Jediný štatisticky významný vzťah bol zistený v prípade indexu voľného času a zmenou v indexe WHR, pričom čím vyššia bola aktivita mužov vo voľnom čase, tým viac sa zvyšoval rozdiel indexu WHR po absolvovaní preventívneho programu (r_S = 0,213. p < 0,05). Záver: Deficit pohybovej aktivity v súčasnosti predstavuje problém takmer všetkých ľudí. Pohybová aktivita má nezávisle na svojom účinku na telesnú hmotnosť podstatný vplyv na zdravotný stav a je neodmysliteľnou súčasťou prevencie a liečby obezity

Na Oddelení dlhodobo chorých (ODCH) bolo v období január 2021 - júl 2024 hospitalizovaných 116 pacientov s klostrídiovou enterokolitídou (KE). Vekový priemer bol 79,87, dĺžka hospitalizácie 24,46 týždňa. Rozvoj KE vznikol do 15 dní od hospitalizácie na ODCH. Polymorbídnych bolo75,86%. Dominovali symptómy hnačka (100%); nauzea (26,72%); nechutenstvo u (81,89%) a celková slabosť (93,10%). Morbiditu zhoršovali uroinfekcie o (42,14%); enteritídy (59,48%); febrilné stavy (60,35%); bronchopneumónie (58,62%); sepsy alebo gangrény (22,41%). Imobilných bolo (75,86%) a dekubity malo (54,31%) chorých s KE. Clostrídium difficile infekcia (CDI) sa potvrdila u (92,24%) pacientov. Kombinovanú terapiu antibiotikami dostávalo 69,82% a izolovaných bolo 12,93% chorých. Nasogastrickú sondu malo zavedenú (34,11%) a permanentný katéter (87,06%) pacientov. Z KE sa vyliečilo 46,55% pacientov; (32,75%) exitovalo a (14,65%) bolo preložených na chirurgiu alebo jednotku intenzívnej starostlivosti.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) opätovne upozorňuje na kritický nedostatok sestier v slovenskom zdravotníctve, ktorý sa rokmi prehlbuje a dosahuje alarmujúce rozmery. Naprie...