Úvod: Tento príspevok poukazuje na potenciálne využitie nástrojov merania a hodnotenia pri hodnotení pracovného zaťaženia sestier. Predstavuje počiatočný teoretický základ pre projekt KEGA č. 011KU-4/2024. Cieľ: Cieľom príspevku je poskytnúť prehľad najpoužívanejších nástrojov umožňujúcich meranie subjektívne vnímaného pracovného zaťaženia sestier, ako aj jeho objektivizáciu. Súbor a metódy: Obsahová analýza článkov publikovaných v databázach s otvoreným prístupom za posledných 5 rokov. Prostredníctvom vyhľadávania s použitím kľúčových slov "nurse workload, measurement tools, objectification of workload, workload measurement," a ich kombinácií bolo získaných viac ako 5500 dokumentov súvisiacich s problematikou. Následne, prostredníctvom inkluzívnych a exkluzívnych kritérií, bolo vybraných 90 zdrojov, ktoré boli podrobené obsahovej analýze. Výsledky: Príspevok predstavuje prehľad relevantných možností objektivizácie pracovného zaťaženia v nasledujúcich kategóriách: 1. Dotazníky a dotazníky sebahodnotenia, 2. Skóringové systémy, 3. Predikčné modely. Záver:** Napriek existencii viacerých možností hodnotenia pracovného zaťaženia sestier je pre získanie relevantných výsledkov potrebné smerovať ďalší výskum k ich validácii v špecifických podmienkach.

Úvod: Komunikácia je súčasťou kultúry bezpečnosti v organizácii. Cieľ: Zhodnotenie splnenia minimálnych požiadaviek na systém vnútorného hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie v inštitucionálnom zdravotníckom zariadení. Súbor a metódy: 25 sestier hodnotilo splnenie minimálnych požiadaviek na systém vnútorného hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie pomocou kontroloacieho zoznamu a obsahovej analýzy dokumentov v mesiacoch január - apríl 2024 v šestnástich inštitucionálnych zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike. Výsledky: Priemerná hodnota 35,2 % vo všetkých hodnotených kritériách poukazuje na významné nedodržiavanie ustanovení vyhlášky v oblasti bezpečnej komunikácie. Výsledky považujeme za kritické z hľadiska bezpečnosti komunikácie. Minimálne požiadavky na systém vnútorného hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie neboli splnené v hodnotených zdravotníckych zariadeniach. Záver:** Bezpečnosť komunikácie je v nemocniciach zanedbávaná a podceňovaná. Nastavenie systému bezpečnej a efektívnej komunikácie komplikuje aj prístup manažérov, pre ktorých bezpečná komunikácia nie je prioritou.

Komunikácia je proces vytvárania, udržiavania a pestovania medziľudských vzťahov a ich ovplyvňovanie. Komunikácia s pacientmi zohráva významnú rolu pri snahe o zvyšovanie zdravotnej gramotnosti, v snahe otvoriť a sprístupniť systém zdravotníctva tak, aby sa v ňom pacienti ľahšie orientovali, aby rozumeli zdravotníckym pracovníkom, podľa možnosti s nimi aj spolupracovali. Komunikačné bariéry často zostávajú v zdravotníckych zariadeniach neodhalené a môžu mať vážne dôsledky na zdravie a bezpečnosť pacientov. Cieľom príspevku je poukázať na komunikačné stratégie podpory zdravotnej gramotnosti u pacientov inej národnosti v interakcii s nemocničným prostredím. Úlohou zdravotníckeho zariadenia je eliminácia jazykových bariér a kultúrnej odlišnosti. Predovšetkým jazykové bariéry majú dopad na pacientovo zdravie a celý proces liečby. Príspevok je súčasťou výskumu projektu KEGA č. 010KU-4/2022 Implementácia prvkov podpory zdravotnej gramotnosti dospelej populácie do vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo.

Komunikácia medzi pacientom a lekárom je jedným z kľúčových prvkov adekvátnej liečby chronických chorôb. Na jej efektívnosť môže vplývať častejší výskyt depresie, anxiety a hostility, pričom negatívny vplyv týchto premenných bol popisovaný vo vyššej miere u členov etnických menšín. Cieľom tejto práce je analyzovať vzťah medzi poskytovaním informácií a hostilitou, depresiou a anxietou u rómskych a nerómskych kardiovaskulárnych pacientov. Skúmaný súbor tvorilo 878 (123 rómskych a 755 nerómskych) pacientov s priemerným vekom 57,81 ± 7,58 rokov. Sociodemografické a klinické dáta boli získané pomocou štruktúrovaného rozhovoru a kardiologického vyšetrenia. Poskytovanie informácií bolo merané škálou Health Services Interview (HSI), hostilita bola meraná pomocou škály Cook-Medley Hostility Scale (CMHS), anxieta a depresia pomocou dotazníka Hospital Anxiety and Depression scale (HADS). Pre štatistické analýzy boli použité chí-kvadrátový test, t-testy a korelačné koeficienty. Výsledky analýz ukázali, že nízka intenzita pozitívneho poskytovania informácií (jasné a zrozumiteľné, otvorené, úplné, taktné) je asociovaná s vyššou mierou hostility u rómskych aj nerómskych pacientov. Úradné a neosobné poskytovanie informácií je asociované s vyššou hostilitou a podobná asociácia bola pozorovaná medzi informáciami vyvolávajúcimi obavy a vyššou mierou anxiety u rómskych pacientov. Pri poskytovaní informácií v zdravotníctve je dôležité brať do úvahy psychologické nastavenie pacienta, konkrétne hostilitu, úzkosť, depresiu a využívať adekvátnu komunikáciu obzvlášť u rómskych kardiovaskulárnych pacientov.