Stres zažívaný v prostredí vysokej školy do značnej miery prispieva k rozvoju psychopatologickej symptomatiky. Študenti zdravotníckych odborov sú vystavení vysokým nárokom počas štúdia, čo vedie k vzniku rôznorodých stresových situácií. V rámci práce sme skúmali výskyt percipovanej záťaže vyplývajúcej z psychopatologických symptómov a sledovali sme ako táto záťaž súvisí s jednotlivými subsystémami psychologickej imunity u študentov zdravotníckych odborov. Výskumný súbor tvorili študenti pregraduálneho štúdia Slovenskej zdravotníckej univerzity (N = 210) vo veku 19 až 35 rokov (M = 21,18; SD = 2,81). Testová batéria pozostávala z položiek na zistenie základných demografických údajov, Inventára psychologickej imunitnej kompetencie a inventára SCL-90®-S. Naše výsledky ukázali, že klinicky významné symptómy psychopatológie aktuálne vníma vysoký podiel študentov (80,95%). Konkrétne symptómy anxiety percipovalo 60,95%, depresie 65,71% a neistoty v sociálnom kontakte 70,48% študentov. Výsledky taktiež potvrdili štatisticky významnú negatívnu koreláciu medzi psychologickou imunitou a aktuálnou psychickou záťažou. Naše zistenia slúžia aj pre podporu validity Modelu psychologického imunitného systému a korešpondujú so závermi doposiaľ realizovaných zahraničných štúdií.

Východiská: Výkon povolania sestry determinujú rôzne faktory pracovného prostredia. Prítomnosť alebo absencia niektorých z faktorov má významný vplyv na pracovnú spokojnosť sestier. Cieľ: Zistiť pracovnú spokojnosť sestier. Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 285 sestier. Údaje boli zbierané prostredníctvom štandardizovaného dotazníka pracovnej spokojnosti - Job satisfaction survey (JSS ) v období apríl – máj 2022. Výsledky: Najvyššie skóre pracovnej spokojnosti sme zistili v oblasti charakter práce (x̄ =18,41), interpersonálna komunikácia (x̄ =17,23), vzťah s spolupracovníkmi (x̄ =16,29) a nadriadeným (x̄ =16,20). Najvyššie skóre pracovnej spokojnosti signalizovali sestry s vyšším odborným vzdelaním (x̄=114,04), vo veku 45-59 rokov (x̄=114,42), zamestnané v štátnych zdravotníckych zariadeniach (x̄=113,30). Záver: Tlak na systém zdravotnej starostlivosti neustále rastie. Výrazne sa zvýšil dopyt po sestrách. Aby sme udržali systém poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v kondícií, je potrebné intenzívnejšie sa zaoberať spokojnosťou sestier a faktormi pracovného prostredia, ktoré ich determinujú.

Východiská: Sestry generácie Z vstúpili do praxe, na pracovný trh a postupne budú pribúdať informácie a štúdie o tejto generačnej kohorte. V súčasnosti sú v praxi štyri generácie sestier a výzvou pre manažérky sa stávajú práve sestry generácie Z, ktoré sa od predchádzajúcich generácií líšia svojimi vlastnosťami, hodnotami, požiadavkami. Poznanie špecifík generácie Z pomôže manažérkam ošetrovateľstva plánovať nástupníctvo a pripraviť sestry na prevzatie riadiacich pozícií. Cieľ: Zistiť záujem, názory a postoje sestier generácie Z o nástupníctve v manažmente ošetrovateľstva. Súbor a metodika: Zber údajov sa uskutočnil vo februári a v marci 2023 s využitím triangulácie metód: metóda focus group, štruktúrované rozhovory a obsahová analýza check-listov v troch ohniskových skupinách na vzorke 40 sestier generácie Z. Priemerný vek participantov bol 24 rokov. Všetci mali ukončené vysokoškolské vzdelanie I. stupňa. Priemerne pracovali 2,3 roka v klinickej praxi. Výsledky: Dôvodmi pre odmietnutie riadiacej pozície, ktoré účastníčky focusových skupín uvádzali, bol nedostatok manažérskych vedomostí a skúseností, vysoká zodpovednosť a strach. Motivačnými stimulmi pre prijatie manažérskeho postu bol plat, pracovný čas a kariérny rast. Na začiatku manažérskeho pôsobenia by sestry generácie Z uvítali pomoc od skúsenejšej manažérky v manažmente financií a plánovania rozpočtu, v administratívnej činnosti a v manažérskej komunikácii. Záver: Na efektívne plánovanie nástupníctva v riadení ošetrovateľstva je potrebné poznať faktory a stimuly, ktoré by motivovali sestry generácie Z zastávať manažérske pozície. V zahraničných databázach sa objavili výskumy o generácii sestier Z, ale s odstupom času bude potrebné pokračovať v realizácií ďalších štúdií.

Farmakologická liečba patrí vo vyššom veku k najčastejším metódam terapie. Často je však sprevádzaná rôznymi problémami. K významným patrí aj nedostatočná adherencia, comliancie seniora, ktorá má za následok vznik komplikácii a zníženie kvality života seniora. Pri eliminácii problémov a zabezpečenie racionálnej a bezpečnej farmakoterapie je veľmi dôležitá zdravotná gramotnosť seniora. V príspevku preto prezentujeme význam zdravotnej gramotnosti pre farmakologickú liečbu, ale aj zistené informácie z terénneho výskumu. Cieľom výskumu bolo zistiť aká je zdravotná gramotnosť pri farmakoterapii u seniorov v komunite- v okrese Ružomberok a Nové Mesto nad Váhom. Metódami výskumu bol polo štruktúrovaný rozhovor a účastnícke pozorovanie. Výskumný súbor tvorilo 107 seniorov žijúcich v mestách a obciach uvedených okresoch. Na základe analýzy výsledkov kvalitatívnych metód sme identifikovali oblasti, ktoré majú vplyv na úroveň zdravotnej gramotnosti. Boli to veľký počet liekov, zlý zdravotný stav, nežiaduce účinky liečiv, ale aj sociálne zázemie a demografické charakteristiky. Príspevok je súčasťou výskumu projektu KEGA 010 KU-4-2022.

Východiská: Kultúra organizácie výrazne ovplyvňuje fluktuáciu zamestnancov. Cieľ: Posúdiť faktory a úroveň organizačnej kultúry zdravotníckeho zariadenia na fluktuáciu sestier. Súbor a metodika: Štúdie sa zúčastnilo 136 sestier. Údaje boli zbierané prostredníctvom dotazníka vlastnej konštrukcie v období september - november 2022. Odpovede boli štatisticky spracované. Výsledky: Najčastejšou príčinou fluktuácie sestier v našom súbore boli technické alebo organizačné dôvody (63,2 %). Iba 36,7 % respondentov deklarovalo spokojnosť s organizačnou kultúrou zdravotníckeho zariadenia. Rozhodnutie sestier ukončiť pracovný pomer by naviac ovplyvnil pracovný kolektív (43,4 %), psychická záťaž (28 %) a vzťahy s nadriadenými (21 %). Záver: Vrcholový manažment zdravotníckych zariadení musí mať vypracované stratégie na zmiernenie fluktuácie sestier, na hodnotenie organizačnej kultúry a budovanie zdravej kultúry.