Úvod: Dôvera môže byť definovaná ako spoláhanie na iných, určité očakávanie budúcich situácií, autentické vzťahy s jasnou komunikáciou. Počas starania o pacienta nemá smysel hľadať fokus spolupráce, ak nie je založený dostatočne dôvtipný a otvorený vzťah. Dobrý vzťah medzi pacientom a sestrou má veľký vplyv na pacientovu percepciu choroby a liečby. Dôvera je súčasťou emocionálnej podpory, základom vzájomnej produktívnej komunikácie v vzťahu medzi sestrou a pacientom. Ciele: V tomto prípadovom štúdiu sme zbadali 190 pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami (CVD), chceli sme vyhodnotiť uroven dôvery pacientov k sestrinskej personali voči procesu starania a tiež overiť spokojenosť psychosocialných potrieb počas hospitalizácie. Metódy: V Oddelení akútnej kardiologie a koronárnej jednoty, v Národnom inštitúte kardiovaskulárnych chorôb v Bratislave. V tomto prípadovom štúdiu sme použili nestandardizovaný dotazník pre zbieranie údajov a vyhodnotenie dôvery a spokojenosti psychosocialných potrieb u 190 pacientov s CVD. Výsledky: V tomto štúdiu mali 26% pacientov stredný a 74% pacientov vysoký úroveň dôvery k sestrinskej personali. Na základe porovnania odpovedí medzi skupinami sme našli statisticky významné hodnoty na urovni významnosti α = 0,05 v percepcii psychosocialných potrieb. Vek pacientov bol 57,38 ± 9,59 (SD) rokov, 69% respondentov boli muži a 31% ženy. Dĺžka pobytu v nemocnici bola 4,8 ± 3,03 (SD) dní. Záver:** Klinická praxis v akútnej oddelení a intenzívnej starostlivosti kladie zvýšené požiadavky na sestru nejen v profesionálnych schopnostia, ale aj v celostátnom vnímaní pacienta. V klinickej praxi je potrebné, aby sestra prispela k pacientovi celostátnym spôsobom, poznala a prijala jeho potreby vo všetkých oblastiach. Ak zdravotnícky personál nepoužije celostávny prístup, môže pacient pocítiť nezaujatosť. To môže veľmi porušiť vzťah pacienta a sestry a tak spôsobiť obmedzenie spolupráce. Pomocou psychosocialných intervencií sestra prispieva k komplexnému sestrinskomu staraniu, k lepšiemu vzťahu medzi sestrou a pacientom a tým k vyššej dôvire so стороны pacienta. Získaná dôvera prispieva k optimalizácii procesu liečby, lepšiemu riešeniu problémov pacienta sestrou.

Úvod: Obdobie posledných rokov sa vyznačuje čoraz expanzívnejším využívaním informačných a komunikačných technológií a internetu. Tieto skutočnosti sa vzťahujú aj na zdravotníctvo a majú alebo môžu mať vplyv na efektívnejšie poskytovanie informácií pacientom a lepšiu edukáciu. Cieľ: Príspevok poukazuje na dôležitosť poskytovania informácií chirurgickým pacientom, výhody a nevýhody elektronických zdrojov informácií, ale predovšetkým prezentuje výsledky prieskumu, ktorého cieľom bolo zistiť, do akej miery nemocnice využívajú svoje webové stránky na zverejňovanie informácií pre chirurgických pacientov. Materiál a metódy: Na zber údajov bola použitá metóda obsahovej analýzy webových stránok 71 nemocníc v Slovenskej republike. Výsledky: 16 nemocníc má na svojej webovej stránke informácie alebo pokyny adresované chirurgickým pacientom v zložke pre pacientov alebo verejnosť, s rôznym stupňom a obsahom. Záver:*** Predpokladom pre zlepšenie poskytovania informácií chirurgickým pacientom prostredníctvom internetu sú počítačová gramotnosť personálu a pacientov, adekvátne materiálne a technické vybavenie zdravotníckych zariadení, prístup na internet, kritická analýza zverejňovaných informácií, jazyková korektúra a grafický dizajn.

Hlavnou témou je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente, klientoch zariadení sociálnych služieb a predpisovaní nevhodných liekov. V rámci výskumu ide o preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania, podávania a odpadu z liekov.

Úvod: Liečba onkologických ochorení napriek tomu, že je veľa krát úspešná, prináša so sebou aj mnoho negatív. Najvýznamnejšie sú vedľajšie účinky chemoterapie a rádioterapie. Prejavy nežiaducich účinkov môžu byť včasné a neskoré, postihujú rôzne orgány a systémy. K veľmi obávaným komplikáciám patrí postihnutie ústnej dutiny. Zápal ústnej sliznice, defekty v oblasti jazyka, pier, porucha vnímania chuti, zníženie salivácie a i. znižujú kvalitu života pacientov. Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika, liečba a tímová starostlivosť. Predovšetkým v ústavnej starostlivosti je dôležitým členom tímu sestra. Cieľ: Hlavným cieľom je prezentovať osobitosti ošetrovateľskej a tímovej starostlivosti o ústnu dutinu pacienta po onkostatickej liečbe. Čiastkové ciele sú: Poukázať na význam interdisciplinárnej starostlivosti pri liečbe onkologicky chorých. Porovnať starostlivosť o ústnu dutinu pacienta pri chemoterapii a rádioterapii. Materiál a metódy: Hlavnou metódou bola prípadová štúdia. Doplňujúcimi metódami boli neštruktúrovaný a pološtruktúrovaný rozhovor, pozorovanie, analýza dokumentu, hodnotiace škály (VAS, Kritéria hodnotenia ťažkostí MDU podľa WHO, Kritéria hodnotení komplikácii v ústnej dutine a MDÚ podľa NCI CTC kritérií). Objektom výskumu boli pacienti liečení na Klinike radiačnej a klinickej onkológie ÚVN Ružomberok. Jeden pacient absolvoval chemoterapiu a druhý rádioterapiu. Výber pacientov bol zámerný. Výsledky: Kvalitatívnou analýzou sme zistili, že obaja pacienti mali následkom liečby postihnutú ústnu dutinu. U prvého pacienta vznikla postradiačná mukozitída- edém, pálenie sliznice a mal porušené vnímanie chutí a sťažené prehĺtanie. Druhý pacient mal neutropéniu a toxickú mukozitídu. U oboch bola zahájená miestna a celková liečba ako aj úprava stravovacieho režimu. Počas hospitalizácie pacienta a ambulantnej liečbe došlo ku zmierneniu ťažkostí. Záver: Starostlivosť o ústnu dutinu onkologicky chorých je veľmi dôležitá. Zahŕňa nielen liečbu postihnutej ústnej sliznice, ale významné sú i preventívne opatrenia a dôkladná hygiena ústnej dutiny. Sestry a lekári svojim zodpovedným prístupom a pravidelnou kontrolou významne prispievajú k identifikácii problému, včasnej liečbe, zlepšeniu komfortu a zdravotného stavu pacienta.