Svetová zdravotnícka organizácia definuje obezitu ako neprimerané ukladanie telesného tuku s následným negatívnym vplyvom na zdravie. Obezitu označila ako epidémiu tretieho tisícročia s rozsiahlymi zdravotnými a socio-ekonomickými dôsledkami. Výsledkom je rastúci počet obéznych pacientov hospitalizovaných na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. V rámci ošetrovateľskej starostlivosti čelia zdravotnícki pracovníci mnohým problémom, ktoré komplikujú intenzívnu starostlivosť takmer na každej úrovni. Materiálne a personálne vybavenie lôžkových oddelení je vzhľadom na potreby morbídne obézneho pacienta nedostatočné, čo môže viesť k zhoršeniu kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V predkladanom príspevku uvádzame prehľad najčastejších problémov týkajúcich sa intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti o morbídne obézneho pacienta.

Efektívny a bezpečný liekový manažment predstavuje kľúčový prvok modernej nemocničnej starostlivosti. Tento odborný článok analyzuje štruktúru, procesy a výzvy liekového manažmentu v slovenských nemocniciach s dôrazom na legislatívny rámec, úlohu zdravotníckeho personálu, technologické inovácie a pacientsku bezpečnosť. Článok predstavuje výsledky z praxe a odborných štúdií, vrátane skúseností sestier, klinických farmaceutov a projektov ako EU-NetPas, ktoré podporujú bezpečné podávanie liekov a systematické hlásenie incidentov. Poukazujeme na výzvy ako nedostatok času, slabé IT systémy či nízku angažovanosť manažmentu a zároveň formulujeme konkrétne odporúčania – od zavedenia pravidelných tréningov a medikačného zosúladenia až po legislatívne zmeny a rozvoj inter-profesionálnej spolupráce. Cieľom článku je poskytnúť praktický rámec a inšpiratívne podnety pre tvorcov politík, manažérov nemocníc a zdravotníckych profesionálov pri budovaní bezpečnej a udržateľnej farmakoterapie.

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Tento článok podrobne analyzuje súčasné výzvy, špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti, potrebu špecializovaného vzdelávania a multidisciplinárnej spolupráce. Zdôrazňuje význam integrácie paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe a predstavuje odporúčania pre optimalizáciu ošetrovateľskej starostlivosti v nemocničnom prostredí.

Charakteristickým javom demografického vývoja v Slovenskej republike je starnutie populácie. Nárast oblasti tzv. digitálneho zdravia predstavuje riziko prehlbovania nerovností v oblasti zdravia. S rozvojom digitálneho zdravia súvisí digitálna zdravotná gramotnosť, na zlepšovanie ktorej v populácii sú potrebné špecifické stratégie a intervencie. Osobitne významné sú opatrenia v cieľovej skupine seniorov, u ktorej môžu byť výrazné bariéry pri využívaní informačno-komunikačných technológií (IKT) a v prístupe na internet. Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje schopnosť vyhľadávať, nájsť, porozumieť a hodnotiť zdravotné informácie z elektronických zdrojov a aplikovať získané poznatky do prevencie alebo riešenia zdravotných problémov. Podpora digitálnej gramotnosti a zdravotnej gramotnosti je implementovaná aj v strategických dokumentoch Slovenskej republiky. Príspevok je zameraný na prehľad týchto strategických dokumentov aj v medzinárodných súvislostiach. Poukazuje tiež na oblasti v kontexte starostlivosti o zdravie, v rámci ktorých môžu seniori využívať IKT, a na bariéry u seniorov v asociácii s digitálnou zdravotnou gramotnosťou, ktoré je možné vo všeobecnej rovine rozdeliť na somatické, psychické a socio-ekonomické. U starších ľudí je nutné realizovať nielen aktivity na rozvoj digitálnej gramotnosti a digitálnej zdravotnej gramotnosti na národnej úrovni, ale aj na lokálnej úrovni, a tiež v priamom kontakte pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Významnú pozíciu v tejto oblasti majú sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov. Ako efektívne intervencie sestier v podpore zdravotnej gramotnosti u seniorov je možné využiť edukačné aktivity, komunikáciu, participáciu na celoživotnom vzdelávaní seniorov, kooperáciu s podpornými osobami seniora a opatrovateľmi, s klubmi a svojpomocnými skupinami seniorov a multidisciplinárnu spoluprácu. Sestry ako kategória zdravotníckych pracovníkov pôsobiaca na rôznych pracoviskách ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, a tiež v zariadeniach sociálnych služieb, môžu efektívne ovplyvňovať aj rozvoj kritického myslenia u seniorov, ktoré by malo byť v centre záujmu súčasne s rozvojom IKT a rôznych informačných zdrojov.

Operačná terapia sa zvyčajne spája s negatívnym psychickým prežívaním pacienta. Na redukciu strachu u chirurgických pacientov má vplyv aj ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná sestrami. Jej základom je dôsledné posudzovanie pacienta a následné stanovenie ošetrovateľských diagnóz. Jednou z najčastejšie stanovovaných ošetrovateľských diagnóz u pacientov pri operačnej terapii je Strach. Článok prináša charakteristiku tejto ošetrovateľskej diagnózy, jej určujúce znaky a súvisiace faktory, hodnotiace nástroje využiteľné pri diagnostike strachu, ako aj očakávané výsledky a ošetrovateľské intervencie v súvislosti s redukciou strachu u pacienta pri operačnej terapii.

Práca na zmeny má vplyv na kvalitu života, psychické a fyzické zdravie, rodinné vzťahy a pracovný výkon. V dnešnej modernej spoločnosti je práca na zmeny jedným z najrozšírenejších druhov povolania, ktoré ovplyvňuje mnohé profesie v celej pracujúcej populácii v Európe. V dôsledku práce na nočné zmeny sa spánok s optimálnou dĺžkou a kvalitou stáva čoraz dôležitejším faktorom vedúcim k prevencii vzniku mnohých ochorení. U zdravotníckych pracovníkov pracujúcich na nočné zmeny dochádza často k narušeniu cirkadiánnej rytmicity spánkového cyklu. Tieto zmeny majú v priebehu času vplyv na vznik kardiovaskulárnych, gastrointestinálnych, metabolických a iných ochorení. V súvislosti s pracou na nočné zmeny dochádza aj k zvýšeným rizikám chýb/omylov. V rámci preventívnych opatrení zamestnávatelia by mali vytvárať podmienky smerujúce k predchádzaniu negatívnych vplyvov na zdravie u sestier a zdravotníckych pracovníkov a zachovávať bezpečnosť pacientov.

Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať svoje emócie aj emócie ostatných ľudí, s ktorými sa sestra stretáva počas výkonu svojej profesie. Uplatňuje ju v rámci primárnej, sekundárnej a následnej starostlivosti u jednotlivcov aj v komunite. Emocionálnu inteligenciu tvorí päť základných zložiek a to, sebaovládanie, sebauvedomovanie, sebamotivácia, sociálne schopnosti a empatia. Je dôležité rozvíjať tento osobnostný faktor v rámci pregraduálneho a sústavného vzdelávania sestier.