Okrem základných prejavov ADHD sa u detí s touto diagnózou často stretávame aj s rôznymi pridruženými ťažkosťami. Našim cieľom je priblížiť možnosti farmakoterapie, psychoterapie a ďalšie alternatívne liečebné postupy, ktoré môžu viesť k výraznému zlepšeniu každodenného fungovania detí s ADHD. V závere nášho príspevku uvádzame praktické rady a odporúčania pre rodičov a učiteľov ako postupovať pri výchove a vzdelávaní dieťaťa s ADHD.

Tento príspevok sa zaoberá sociálnym poradenstvom ako jedným z riešení problémov výchovy. Práca má teoreticko-empirický charakter, pričom cieľom výskumu je identifikovať, ktoré z faktorov sociálneho poradenstva a rodinného prostredia sú časťou riešenia problémov výchovy. Dáta pre výskum boli získané analýzou protokolov, ktoré detalizujú služby psychologického poradenstva. Výskum zahrnuje 109 klientov a jedným z hlavných záverov je zistenie, že hlavný účel poradenstva je splnený, keď klient spolupracuje s poradcom, keď rodina praktikuje úporný spôsob výchovy, keď rodičia strávia svoje voľné časy s detmi a naposledy, keď výchova je použitá ako jedna z metód sociálneho poradenstva.

Senzorická integrácia je schopnosť mozgu správne spracovať prichádzajúce podnety a umožňuje človeku vytvárať tzv. adaptívnu odpoveď. Dysfunkcie v senzorickej integrácii sa potom prejavia ako ťažkosti v správaní, motorike alebo ďalších oblastiach. Zámerom príspevku PaedDr. Jany Hrčovej, Ph.D. je zamerať sa na dysfunkcie senzorickej integrácie u detí s poruchou autistického spektra, popísať možné dôsledky takýchto ťažkostí a uviesť možnosti podpory detí v oblasti zmyslového vnímania, s dôrazom na terapiu senzorickej integrácie podľa A. Jean Ayres.

Príspevok sa zameriava na konštrukty motívov k učeniu, konkrétne na hĺbkový a povrchový motív k učeniu a konštrukt akademickej self-efficacy vo vzťahu k školskej úspešnosti študentov. Na školskú úspešnosť pozeráme z dvoch uhlov pohľadu. Prvé je heteronómne hodnotenie vyplývajúce z aritmetického priemeru výsledkov vzdelávania hodnotené učiteľom. Druhé je autonómne, respektíve subjektívne zhodnotenie školskej úspešnosti samotným študentom. Výskum bol realizovaný na vzorke študentov gymnázií druhého ročníka Slovenskej republiky. Príspevok je konštruovaný do úvodného teoretickým náhľadu motívov k učeniu a self-efficacy z pohľadu viacerých zahraničných odborníkov. Východiskom štúdie je výskumné overenie vzťahu medzi self-efficacy, motívmi k učeniu a školskej úspešnosti študentov v období adolescencie. Výskumným šetrením boli zistené signifikantné vzťahy medzi self-efficacy, hĺbkovými motívmi a školskou úspešnosťou študentov.