VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

: The article presents the basic information about the Education system in Cambodia and the most frequent issues connected with the educational support from Non – Governmental Organizations operating...

Ak má pracovník kvalitne a efektívne vykonávať akúkoľvek ľudskú činnosť, musí sa preukázať žiaducimi predpokladmi, ktorých dôležitosť stúpa podľa náročnosti a spoločenského významu danej profesie. V každom povolaní potrebuje človek disponovať vlastnosťami, ktoré umožňujú optimálne spĺňať jeho požiadavky. Isté požiadavky sú spoločné všetkým povolaniam - odborné predpoklady, pracovné vlastnosti a pod. Následne isté profesie kladú dôraz na určité psychologické osobitosti v požiadavkách na osobnosť daného zamestnanca. V tomto príspevku sa chceme zamerať a poukázať práve na osobnostné vlastnosti a profesiu sociálneho pedagóga.

Pre dobrú výchovu v spoločnosti je rozhodujúci predvolený pomer rôznych rizikových (ohrozujúcich) faktorov vo výchovnom procese v celom pôsobeniu prostredia jedinca. Neexistujú žiadne zaručené metódy výchovy a prevencie, existujú však mechanizmy, ktorými je možné riziká aspoň zmenšovať. Článok poukazuje na potrebu neustáleho bádania a hľadania odpovedi na výchovu človeka, ktorá sa ohľadom na povahu ľudského fenoménu postmoderny usídľuje a ktorá so sebou prináša postmoderné myslenie pri výchove ľudského jedinca v súčasnej spoločnosti. K tomu treba dodať, že podľa rôzneho pôsobenia spoločnosti na jedinca budú niektoré preventívne postupy špecifické. Hovorí sa potom o alternatívnej socializácii, ktorej jadrom je preventívne zameraná ponuka, možnosť, alternatíva za predpokladu vnútornej akceptácie zmeny. Tá predstavuje súhrn metodických a organizačných opatrení, prostriedkov a postupov, ktoré majú navodzovať tendenciu 'chcieť sa zmeniť', rozvíjať súvislosti, za ktorých je možné sa zmeniť a rozvíjať schopnosti, aby k zmene vôbec mohlo dôjsť.

Autizmus je rozšírené poruchové rozvojové poruchy s mnohofaktorovým pôvodom. Zasahuje do celkového vývoja deti a ovplyvňuje ich výchovu, výučbu a socializáciu. Napriek spoločným charakteristikám je spektrum autistických porúch veľmi heterogénne a teda sú potreby rodín s týmito postihnutiami veľmi rozličné. Táto práca sa zaoberá rodinami s detmi s autizmom, etickým pristupom špeciálnych učiteľov prostredníctvom špeciálnej výchovnej podpory v špeciálnych školách. V roku 2008/2009 sme realizovali výskum, ktorý mieril sledovať, popísať, analyzovať a porovnávať rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú výsledky výchovy žiakov s autizmom v špeciálnych školách v Žilinskom kraji. V rámci výskumu sme sledovali výber najčastejšie používaných metód a form, pomocou ktorých špeciálni pedagógovia pomáhajú využiť všetky získané vedomosti, zručnosti a zvyky žiaka s autizmom, aby žil najlepšie možné kvalitné život. Konstatovali sme, že autizmus môže byť významne ovplyvnený konkrétnymi pedagogickými metódami a prístupmi. Výber týchto metód pre každého dieťa s autizmom je striktne individuálny.

Edukačnímu procesu by mělo být imanentní vést mladého člověka k dialogu o principech heteronomní morálky společnosti. Hans Jonas ve svém Principu odpovědnosti nově formuluje kategorický imperativ I. Kanta: Jednej tak, aby důsledky tvé činnosti byly slučitelné s existencí budoucích pokolení, stojí tak u základů postmoderní etiky, která našla v současnosti odezvu například u amerického neopragmatismu R. Rortyho. Jak vyplývá z výzkumu hodnotové orientace české mládeže, rodinné zázemí pro hodnotovou orientaci adolescentů hraje významnou roli. Nejdůležitějším cílem dospívajících je založení fungující rodiny a její hmotné zabezpečení. Jedinci pocházející ze sociokulturně méně rozvinutého prostředí mají tendenci k většímu vyznávání egoistických hodnot, jakož i k zakázanému jednání (požívání drog, kriminalita). Adolescenti představují zrcadlo celé společnosti.

I cez mnohé nepriaznivé skutočnosti, ktoré sociálnu pedagogiku sprevádzajú od začiatku až po súčasnosť, svoje miesto, ktoré zaujala v systéme vied o človeku, výchove a spoločnosti jej právom patrí. St...

Problém zneužívania detí a mládeže zaslúži si plnú pozornosť a stáva sa problémom celého spoločenstva. Vlnica násilia stále rastie medzi mladými ľuďmi a vekové hranice týchto osôb sa postupne znižujú. Aj keď škodenie a využívanie iných ľudí bolo vždy prezentským v človečej spoločnosti, dnes je alarmujúcim faktom nejen rastúca tendencia vyskytovania sa zneužívania detí, ale aj zvyšujúca sa drzost a agresivita v rôznych formách tohto negatívneho javu. Výchova detí v rodinnom prostredí, neskôr vo škole a vplyv širšieho spoločenského prostredia hrajú veľmi dôležitú úlohu v riešení tohto problému. Našeho mienia sa dotýka toho, že mladí ľudia môžu poznať a zvoliť cestu, ako sa naučiť správať sa k ostatným s láskou, správať sa s nimi ako s rovnocennými a byť silnými v uznávaní svojich slabostí. Moderná výchova je na to schopná prostredníctvom prosociálneho vzdelávania.

Príspevok sa zaoberá problematikou osôb s viacnásobným postihnutím z hľadiska ich integrácie a komplexnej rehabilitácie v spoločnosti. V príspevku autori opisujú viacnásobné postihnutie ako komplikovaný jav s nutnosťou multidisciplilnárneho prístupu.