Studie se zaměřuje na analýzu rozdílných přístupů ke vzdělávání dětí německé národnostní menšiny. V první části popisuje specifika příslušníků německé národnosti v Maďarsku, kde má tato menšina silné zastoupení a vlastní propracovaný vzdělávací systém. Následně je analyzována situace v České republice, kde je německá menšina roztříštěna po celém území, což neumožňuje zřízení specifických menšinových škol a vzdělávání těchto dětí je pak realizováno v běžných školách. Studie rovněž upozorňuje na legislativní komplikace, na které příslušníci menšin v ČR ve školách naráží a na možnosti, které mají. V závěru je diskutována otázka, zda je specifické menšinové školství vhodným vzdělávacím řešením v kontextu měnící se společnosti a nároků 21. století.

Deti a dospievajúci v dnešnej dobe vyrastajú s médiami a ich vplyv ich priamo, ale aj nepriamo ovplyvňuje čo môže mať pozitívny, ale aj negatívny dopad. Cieľom vyučovania mediálnej výchovy je veľakrát len ozrejmenie témy médií. Našim cieľom je zdôrazniť zameriavanie sa na ochranu a väčšiu informovanosť žiakov o správnom a efektívnom používaní mediálnych obsahov. Cieľom prieskumu bolo zistiť aktuálny stav vyučovania mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku. Preukázalo sa, že mediálna výchova sa na Slovensku vyučuje ako samostatný predmet alebo prierezová téma. Najviac sa zaraďuje do obsahu vyučovania občianskej výchovy. Rozsah vyučovania mediálnej výchovy nemá presné časové vymedzenie, nakoľko sú preferované prierezové témy. Najviac sa do obsahu vyučovania zaraďuje rozvíjanie kritického myslenia, naopak najmenej je pozornosť venovaná tvorbe mediálnych obsahov. Príspevkom chceme priblížiť stav mediálnej výchovy na Slovensku a zdôrazniť význam jej vyučovania.

Predkladaný príspevok popisuje vývin detskej kresby v komparácií rôznych štadiálnych pohľadov a prístupov. Konkrétne sa venuje špecifikám výtvarného prejavu detí s vývinovými poruchami učenia a správania. Zmieňuje možnosti diagnostiky týchto porúch mimo iné aj prostredníctvom detských artefaktov a projektívnych grafických testov. Na záver ponúka alternatívu arteterapeutickej intervencie u tejto skupiny detí, ktorá si vyžaduje poznanie jednotlivých štádií výtvarnej ontogenézy.

Začiatok školského vzdelávania zahŕňa oboznamovanie sa žiaka s edukačným prostredím v širšom kontexte. Začínajúci školák sa zároveň stáva objektom komplexného poznávania zo strany učiteľa, ktorý využíva viaceré spôsoby uskutočňovania pedagogického diagnostikovania. Na prahu vzdelávania sú predmetom záujmu výstupy predprimárneho vzdelávania a posúdenie úrovne štartovacej pripravenosti pri vstupe do 1. ročníka základnej školy. V zmysle vymedzenia pedagogickej diagnostiky na prahu vzdelávania akcentujeme jej postavenie pre zabezpečenie úspešného adaptačného procesu. Význam jej uskutočňovania chápeme ako predpoklad prevencie a korekcie adaptačných ťažkostí žiaka na začiatku školskej dochádzky. V predkladanom príspevku predstavujeme možnosť diagnostikovania emocionálno-motivačnej zložky školskej pripravenosti vychádzajúc z výkonových štandardov Štátny vzdělávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016) podľa stanovených kritérií a indikátorov.

Článek se zabývá novou metodou virtuálního co-teachingu. Zasazuje metodu virtuálního co-teachingu do kontextu didaktických metod. Představuje různé kategorie klasického co-teachingového pojetí a vysvětluje obdobné využití nové metody co-teachingu s virtuální složkou. Shrnuje potenciál metody virtuálního co-teachingu, který je příslibem do budoucna. Informuje o výzkumu efektivity virtuální co-teachingové metody, který realizuje tým Univerzity Karlovy, katedry andragogiky a managementu pedagogické fakulty.

Článek se zabývá rozvojem gamifikace ve vzdělávání v době pandemie nemoci Covid-19. Vysvětluje pojetí gamifikace jako využívání herních prvků ve vzdělávání. Představuje dílčí výsledky výzkumu týmu Univerzity Karlovy, katedry andragogiky a managementu vzdělávání pedagogické fakulty, zkoumající využívání herních prvků v době pandemie. Poukazuje na poměrně nízké využívání gamifikace a shrnuje bariéry, které se pravděpodobně podílely na rozhodování, zda gamifikaci aplikovat.